Honda XL 200 R - chudák teta, stará, malá

U mňa prebiehal jednostranne zameraný myšlienkový maratón. Aspoň že v noci som spával dobre, aj keď ma sem tam budila manželka, že nemôže spať. Nie nechrápal som, len veľmi živo prežíval Brnenský okruh, /hlavne vjazd do štrku/ ktorý patril k najväčším zážitkom z minulej sezóny, a taká R1 s laďákom to je už iný rambajz, kto by pri tom dokázal späť že? Pár svetlých okamihov svitlo, keď zavolal kamoš, že kupuje jazdenú Afriku. Samozrejme som hneď súhlasil, že pôjdem s ním, a zaženiem aspoň trochu abstinenčné /alkoholické/ príznaky. Afrika bola jazdená viac ako dosť. Dokonca až tak, že bola rozložená na prvočinitele, takže pozerať nebolo moc čo. Ale kamoš dostal aj adekvátnu cenu a prísľub, že čo bude chýbať mu "dovozca" dodá dodatočne. Kamoš súhlasil a oznámil že on zvyšok ceny teda tiež dodá dodatočne. Ja som sa zatiaľ motal po garáži plnej starých vrakov, rozobraných motorov, ktoré silno pripomínali vrakovisko a nie dielňu. A potom to prišlo. V rohu stála a zvodne na mňa ronila olej cez predné tlmiče, a zjavne bola zo mňa na mäkko, dokonca vlhla aj pri štartéri /to je pravda tiekla jak stará práčka/. Ani ja som nezostal chladný, veď kto by odolal archaickým tvarom jej nádrže, a krásne zastaralým bubnovým brzdám jej tetovaniu na prednom blatníku, /jazva by bolo presnejšie!/ ktoré vzniklo po neodbornom zásahu "profesionálneho lepiča plastov". skrátka buchol som sa do nej na prvý kukuč, /ako do každej/. Nevadili mi dokonca ani kypte, ktoré zostali, ako zvyšky po páčkach. Jediné čo ma zaujímalo bola cena. Avšak preberajúc v hlave všetky rady, ktoré som kedy dostal na tému kúpa motorky /kúpi každú blbosť čo zbadá/, som zachoval chladný výzor a položil otázku: "Tak čo vedúci koľko chceš za ten šrot tam v rohu?" Dozvedel som sa, čo som chcel /ukecá aj žida/.

V strede leta by som asi neváhal, ale teraz uprostred zimy to za pokus stálo: " osemnásť to je moc, keď bude za pätnásť tak mi zavolaj, vezmem ju." Otočil som sa a odišiel s kámošom a niekoľkými bedničkami naplnenými Afrikou. Ale vyplatilo sa. Chlapík bol tiež obchodník a neozýval sa, až v deň, keď už som bol rozhodnutý, že ju teda pôjdem poobede zobrať mi zazvonil telefón "Počúvaj ma nech nežerem tak za pätnásť". Moja radosť podporená obchodným úspechom, /jasné možnosť vyprášiť vrecko, no koho by to netešilo/ bola nekonečná a o druhej vysmiaty jak slniečko som stál pred garážou. Chudák teta jak ma zbadala aj štartovať zabudla, ale osviežili sme jej pamäť štartovacími káblami /CRV dostalo na držku/, aj tak ešte vďaka piercingu na sacom potrubí chvíľu strečkovala, však má svoje roky, nieje predsa neaká prvnička že? Nakoniec však motor obšťastnil moje uši tlmeným bafkaním maloobjemového štvortaktu. Moje takmer dva metre som naskladal prvý raz za jej riadítka, /kecá testovacieho jazdca robím JA!/ vôbec mi nepripadla veľmi malá, ale to som bol asi jediný, chalani sa pučili od smiechu." /tak teraz nekecá/ noo, do terénu minibike, to vidím prvý raz" ale čo, hovno oni vedia čo je láska.

vôbec mi nepripadla veľmi malá, ale to som bol asi jediný, chalani sa pučili od smiechu.

Vonku bol už odmäk, takže nastala hneď prvá jazda. Chudák teta sa snažila, ale jej osemnásť koní /plus jeden navyše/ mi na ceste pripadalo strašne málo, no išla dokonca aj 100, ale po Varadere tam predsa neaký ten koník chýbal. Keďže som si ju kupoval do hory, tak som zamieril na prvú lúku, osemnásť koní na zasneženom podklade bolo viac ako dosť. Bolo to ako zápasenie vo voľnom štýle, /skrátka ho j.... o zem!/ každý si robil, čo chcel, ja že ideme doprava a ona, že nie rovno, ja že doľava a ona, že nie rovno. nakoniec som sa pod kopcom otočil a hore ju vytlačil, /chuderka stará/ lebo na tom snehu bez drapáku na mňa srala. Tak takto som si to partnerstvo ozaj nepredstavoval, no je to žena a tie sa po uzavretí vzťahu zvyknú meniť /a čo tvoja manželka?/. "Tak drahá, ale takto to ďalej nepôjde" prvá cesta smerovala do pneuservisu a teta vyfasovala krosové drapáky. A potom v sobotu 2. februára, keď vonku bolo neuveriteľných 16 stupňov, som sa vydal na skusy /plus nás päť ničiteľov/ sneh už bol takmer všade roztopený, ale vďaka tomu terén absolútne rozmočený, čo mi, ale tentoraz, vďaka drapáčikom, spôsobovalo absolútnu rozkoš /po pol litri vodky je mu všecko jedno/, pri každom rozbiehaní som s hlavou otočenou dozadu /čo bolo kruto nákazlivé, sledoval blato lietajúce ďaleko za motorku, žiadne odvrávanie a vzpieranie sa, náš vzťah sa vrátil do normálnych bahnitých koľají. Ja som velil a ona plnila moje túžby /ako kedy/, proste ideálne partnerstvo. Dokonca mi začala slepo dôverovať /blbá!/. to však asi bola z jej strany chyba. V skokoch som ju hnal stále vyššie a ďalej /a hlbšie/.

V skokoch som ju hnal stále vyššie a ďalej

Jej staré tlmiče toho mali dosť a brzdy mi svojim piskotom už dávno dávali najavo, aby som prestal, ale dá sa to v okamihu najväčšej rozkoše /asi nie to by bola prerušovaná súlož/. Dohnal som ju chuderu až k tomu, že ma nakopla a jasne mi dala najavo /druhý krát/ že na dnes stačilo, ako typická žena. Akurát pri tom prišla predný blatník /nie ten som skolil JA!/, sacie potrubie utrpelo skoro dokonalý exitus a výfukové potrubie prerušilo spoluprácu s tlmičom. /ako aj naše vedomie utrpelo neake výpadky, šak pri spotrebe alkoholu prevyšujúcej spotrebu benzínu to nieje problém/ Domov sme však došli /ako kto, niekto ešte zavadil o neakú tu krčmu/ a ja som sa jej odvďačil novým blatníkom /keď už som ho zlomil, tak som aj zohnal nový ja/, opraveným saním a zavareným potrubím.

Odvtedy náš vzťah funguje dokonale, ona rešpektuje moje túžby ja zasa jej stav, a zimný absťák? čo to je?? /my ostatní sa tešíme na ďalšie ničenie cudzích strojov/

Bolo to ako zápasenie vo voľnom štýle

Napísal: ZenoST (Guru)