4. závod CEC - ďalší pohár pre Motoride ACENT team

Takto posilnení sme boli pripravení zabojovať v prvej šesťhodinovke tohto roka. Na Automotodrom do Mostu sme sa trúsili jednotlivo. Maťo už v sobotu bol trénovať, Alino v nedeľu, my s Robom sme dorazili až v nedeľu večer s tým, že jeden tréning doobeda nám bude stačiť. Večer sme tradične pripravovali box a prezúvali motorky na ráno, keďže sa ide šesťhodinovka. To bola pre mňa hneď krízovka. Strhnutá hlavička na poistnom šróbe osky predného kolesa sa postarala o moju žalúdočnú nervozitu. Desina gola už točila na prázdno, devina nešla nabiť, blicky zlyhali ako vždy a sekáč hlavičkou preletel rýchlosťou svetla. Tá sviňa držala akoby ju platili všetky konkurenčné teamy. Ale klasickému odvŕtaniu neodolá nič. Koleso sme prezuli a ráno sa na spodku vidlice zaligotali štyri nové imbusy. Inak toto všetko sa odohralo za svetla diódovej lampy, pretože v boxoch nešlo ani len svetlo, teda večer a v noci, cez deň potom svietilo o sto tristo.

Ráno prvý tréning pripadá na Alina, potom Maťo, ja a Robo. No žiaľ náš predpoklad, že jeden tréning je dosť, Robo rúca už v druhom kole, keď odkladá svoju Kawu do štrku. Našťastie žiadne škody ani na motorke, ani na jazdcovi. V kvalifikačných tréningoch sme si vybojovali slušné štrnáste miesto na štarte.

Desať minút do štartu a zas je to lotéria ako v Brne. Začína pršať. V chvate prezúvame moju a Alinovu motorku na mokro. Alino mal gumy na kolesách, čo znamenalo, že bol nachystaný prvý. Štart sme ale aj tak nestíhali. Chvála bohu, vonku sa strhlo také čóro-móro, že sa organizátori rozhodli štart o 30 minút odložiť. Moja motorka napriek tomu nebola nachystaná. V šóre na prezúvanie sa čakalo, jak dakedy na devízový prísľub. Na štart predsa len išiel Alino, aj keď sa mu moc nechcelo. S prednou gumou síce na mokro, ale tvrdej jak kameň, lebo tak rátam, že pamätala ešte jeho pubertu. Svoju úlohu však splnil dokonale, na trati vydržal do momentu vyjazdenia suchej stopy a do preteku sme nasadili Maťa. V tomto momente urobil Robo jedno závažné a veľmi obetavé rozhodnutie. Vyčasilo sa a on dal obuť Alinovu a moju motorku na sucho a svoju si nechal prezuť na mokro, pre istotu. Toto spravil v momente, keď počasie už ozaj vyzeralo dobre a na trati nebol ešte ani raz. Ďalej sme všetci traja jazdili veľmi vyrovnané časy a neustále sa posúvali v poradí dopredu. Robo nás zakaždým odprevádzal z boxu s vetou: “opatrne a kurevsky rýchlo!“ Ku koncu sme si aj priali, aby aspoň na pol hodinu zapršalo, mali sme na to motorku a Robo mohol isť na trať. Ale nestalo sa. Poslednú pol hodinu nás bavil Alino. Pri prejazdoch cieľovkou si Maťo všimol, že Alino ide tak 20 sekúnd za jazdcom prvého Riki moto teamu. No a rozpumpoval nám všetkým adrenalín, keď každým kolom ten čas skracoval. Hádali sme sa, či mu to signalizovať alebo nie. Je ťažké byť druhý, keď najväčšia váza je na dosah. Nakoniec preteky končíme na druhom mieste, ale nie o osem sekúnd, ako sme si mysleli, ale o kolo a osem sekúnd. Nevadí, aj tak sme to prežívali, akože bojujeme o zlato! Nakoniec ten druhý pohár je aj tak super.

Takže ak všetko pôjde ako má, tak 9.9.2008 znova v Moste