Posledný závod CEC - MOTORIDE ACENT TEAM celkové druhé miesto v seriáli!

Tak, po piatom závode Czech Endurance Open v Moste, kde sme skončili na našej obvyklej štvrtej priečke, ktorá nám nezabezpečovala dostatočný prísun bodov do celkového poradia, sme na posledný závod nastupovali so značným očakávaním a ešte väčšou nervozitou, či sa nám podarí druhé miesto udržať alebo sa prepadneme až na štvrté. Všetko veľmi reálne varianty.

Do Brna sme dorazili o deň skôr s odhodlaním čo-to potrénovať a naladiť motorky. Odhodlanie je jedna vec a počasie druhá. Krásnych 9 stupňov a vytrvalý dážď znamenali, že sme potrénovali akurát výdrž státia pod odkvapom.
Ráno však nebolo o nič lepšie. Kosa rovnaká ako včera, pršať síce nepršalo, ale trať bola komplet mokrá. Prvý tréning si dal Maťo.

Ostatní sme čakali a dúfali, že trať oschne. Zbytočne. Nakoniec, keď bolo jasné, že tréningy končia a pretože trať bola mokrá, horúčkovito sme prezúvali na „mokro“. Po tom všetkom sa každý dostal na trať len na chvíľočku, mne sa dokonca ušlo len jedno merané kolo. O to väčšie bolo moje prekvapenie, že to bolo naše najrýchlejšie a znamenalo 14. pozíciu na štarte.

Trať začala pred štartom málinko osychať a radšej by som vsadil na ruletu, ako rozhodol, či štartovať na mokrých alebo suchých. Kým sme sa rozhodli, kto pôjde na štart, zavreli boxy, čo znamenalo, že budeme štartovať poslední. Maťo stál na konci boxovej uličky na suchých a čakal, kým nás pustia ako posledných do závodu. Znova začalo pršať. Robo sťahuje Maťa a ja sa v chvate chystám. Štart síce nie je moja silná stránka, ale štartovať z boxov ako posledný, na tom nie je moc čo pokaziť. Hneď po štarte sa rozpršalo, a to tak, že dosť.

„Užívam“ si jazdu plnú nových skúseností. Brzdy nezahrejem ani keby som chcel, prilba sa zahmlieva aj napriek antifogu, perforovaná kombinéza tiež asi nie je to pravé orechové do tohto času a zrejme si budem musieť kúpiť čižmy, do ktorých bude menej tiecť. Aj tak si na motorke vytváram celkom pohodu a ide sa mi fakt dobre aj napriek tomu akú crash-show vidím hneď v prvej hodine. Keďže na vode sa nedá ísť ako na suchu a ešte sa na trati vyskytol aj nejaký ten safety car, benzín mi vydržal viac ako hodinu a na striedanie som prichádzal ako tretí v celkovom poradí. Nadšenie v teame bolo obrovské, po striedaní ide aj Alino super a my si držíme skvelé piate miesto v celkovom poradí, ktoré znamená, že všetci naši súperi sú ďaleko za nami. Alino z kola na kolo zrýchľuje, ale nadšenie končí s momentom, keď v nájazde do á-čka triafa olejovú škvrnu, ktorá nám nekompromisne mení naše miesto z piateho na tridsiatepiate. Rozplynul sa pohár jak zo závodu, tak za celkové umiestnenie. Do konca ale zostávali ešte 4 hodiny, a tak pokračujeme a dúfame. V tabuľke pomaly stúpame smerom nahor a snažíme sa ísť skutočne na istotu bez pádu. Teamy, ktoré s nami bojovali o celkové umiestnenie mali tiež pády a pre nás bolo rozhodujúce dojazdiť závod. Nakoniec končíme celkovo na devätnástnej priečke a siedmej v triede. Nie je to síce pozícia na akú sme zvyknutí, ale je to pozícia, ktorá nám o jeden jediný bodík zabezpečila celkové druhé miesto v kategórií nelicencovaných superbikov!

Sezóna CEC 2008 sa skončila pre nás infarktovým ale šťastným záverom, tak mne už nezostáva nič iné, ako vysloviť poďakovanie všetkým zúčastneným a fanúšikom.

Tak Vás zdraví Váš MOTORIDE-ACENT team:
Alino
Zeno
Robo
Maťo