ISSN 1336-6491 | Online: 2229 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29846
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17636)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12210)
Hodnotenie: (9 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (15)  [Verzia pre tlač] Tlač

Motoride Team na CEC alebo šesťhodinové brnenské peklo

 Zdieľať

Pridané: 20.07.2007 Autor: Zeno
Čitatelia: 4993 [Šport - Cestné Motocykle]

Tak a je to za nami. Na začiatku sme však vôbec netušili, čo nás bude v pondelok v Brne čakať.

Predpovede počasia hovorili o 35 stupňových teplotách, tak sme ešte na poslednú chvíľu zháňali gumy z tvrdej zmesi, aby aspoň čo-to vydržali a pitný program vyzeral tak, akoby sme na dvojtýždňovej dovolenke v Egypte už za vodu nechceli dať ani korunu. Prípravy prebehli akosi hladko. V nedeľu večer sme sa zložili do boxu, absolvovali technickú a keby bol došiel aj Maťo, mohli sme isť kľudne spať. Ale nedošiel. Len zavolal, že má zlé brzdy a že to hádam do rána spraví. Ja som si pospal aj tak, ale „kluďas“ Robo bol celu noc hore a vymýšľal stratégie krízového postupu.

 Žeňo
Žeňo

Ale veci boli ako majú byť a vysmiaty Maťo nás už ráno čakal v boxe aj s opravenými brzdami a hneď v prvom tréningu zajazdil čas, ktorý nás ukľudnil. Na rozdiel od našich časov, ktoré dosť zaostali za tým, čo vieme. Takže po kvalifikácii štartujeme až z 24. miesta. Štartová procedúra bola tradične Robova a v krátkej chvíli si ju zopákol trikrát. Skúšobný štart, ostrý štart, a po prerušení závodu v štvrtom kole znovu štart. Závod bol stopnutý z dôvodu výbuchu motora jednej GSXR a následnej olejovej škvrny na najhoršom možnom mieste na okruhu, na konci cieľovej rovinky. To je miesto, na ktorom sa práve začína prudko brzdiť zhruba z 250km/h. A tá škvrna vo vysokej rýchlosti odporučila do sált jednu Ducati aj s pilotom. Tak to bol crash, aký som ešte nevidel a ani netúžim vidieť znova. Chybka bola len to, že som pozval pozerať sa na pretek mamu, aby som ju uistil, aké je to len bezpečné...

 Robo
Robo

Takže po opakovanom štarte sa ale Robo rozbieha a pri prvom striedaní sme už 16-ty. Snažím sa aj ja a po odjazdení svojej porcie preberá štafetu Maťo a my sme šiesty. Len Maťo nekrotí svoje vášne a nedojazdil ani prvé kolo a ľahol. Prišiel do boxu a ja ani Robo sme neboli nachystaní. Strata desať minút a prepad na 29. priečku. Chceli sme zachrániť aspoň to, čo sa dá a dojazdiť zvyšné takmer štyri hodiny dvaja. Aj sa nám to darilo, prestriedali sme sa, počas môjho jazdenia bol na trati safety car (mimochodom skvelá novinka v pravidlách CEC), za ktorým som si fantasticky oddýchol. A zhruba dve hodiny do konca závodu sme boli opäť na šestnástom mieste. Jazdil Robo a ja som z boxov znova zbadal safety car. Hovorím si super, Robo si za ním oddýchne a zas sa potiahneme ďalej. Zo sanitky som sa samozrejme netešil a už vôbec nie, keď som na výsledkovej obrazovke zbadal ležať Roba na asfalte. No boli to zmiešané pocity vidieť parťáka v telke. Ale chvalabohu je takmer O.K.

 Maťo
Maťo

Koleno je len narazené a za odstránenie tetovania by musel normálne zaplatiť, takto mu to z pleca opálilo zadarmo, navyše ho povozili po okruhu sanitkou. Takže aj keď „traťáci“ nám transportér doniesli, už som nemal síl sám pokračovať takmer ešte dve hodiny a ani gumy by to nevydržali. Tak sme odstúpili zo závodu. Ešte pre ilustráciu, to teplo a dĺžka závodu nebolo peklo iba pre náš tím. Len v našom boxe stálo ráno deväť naleštených motoriek. Večer iba tri. A také množstvo pádov som ešte nezažil. Takže moje rozhodnutie s pozvaním rodiny ako divákov, aby sa presvedčili o bezpečnosti preteku asi nebolo to pravé orechové. Darmo som im vysvetľoval, že sa síce nič vážne nikomu nestalo, keď sa celý deň dívali na kopu rozbitých motoriek a jazdiacu sanitku. A aj pre vás, ktorí sa už nadychujete k tomu, že: „aháá ten bezpečný okruh a ako to dopadlo“ tak len toľko poviem: “motorky sú väčšinou len ošúchané a zranenia neporovnateľné s tými na ceste“, a to aj napriek tomu, že sa celý deň jazdilo na hrane fyzických aj psychických možností a navyše v tropickom teple, v ktorom aj sedieť na riti bola drina.

A napriek tomu všetkému 6. 8. 2007 v Moste bude Motoride team znova stáť na štartovnom rošte tohto vytrvalostného preteku.

Zdravia Vás
Zeno, Maťo, Robo

Pridané: 20.07.2007 Autor: Zeno Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (9 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (15)  [Verzia pre tlač] Tlač

Body a Trasy v tomto článku:

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »