IV. Závod CEC v Moste znova s účasťou MOTORIDE teamu

Boli sme tam síce iba raz, ale okruh sa nám páčil. Je užší ako Brno, má síce horší povrch, ale je tak nejako pestrejší. Litre tú nie sú až taká výhoda ako v Brne, čo som dúfal, že bude Maťovi jazdiacemu s nami na 636-ke vyhovať. Vyrazili sme už v nedeľu ráno, lebo do Mostu nie je moc bližšie ako do Chorvátska a keďže mne prischla mapa a povinnosť navigovať, tak bola časová rezerva potrebná. Došli sme samozrejme večer, v pohode sme sa stihli ubytovať, dať si večeru a ísť sa rozbaliť do depa. S Robom sme spravili nutnú údržbu, ja som vymenil prednú gumu, pretože pôvodnú, úplne novú som poškodil držiakom na vozíku. No ale Maťo „hviezdil“. Darmo od závodu v Brne, kde to položil, uplynuli viac ako tri týždne a motorka sa opravuje v depe, deň pred pretekmi! Vidím to tak, že najbližšie budeme večer pred pretekmi meniť kľuku... Vlastne nás to s Robom už po skúsenostiach z minulého závodu ani nijako nerozhadzuje, veď teraz ide len o stupačky a tlmič riadenia. Čo je to proti tomu, keď sme pred Brnom večer dávali dokopy brzdy.

Maťo

Robo

Žeňo

Ráno sme si rozdelili štyri nesúťažné merané tréningy. Ja s Robom po jednom, lebo sme tu už boli a Maťo dva lebo to musí ako nový okruh načítať. Po prvom tréningu Roba bolo jasné, že do závodu nastúpim len ja a Maťo. Robo zostal v úlohe „trénera“. Sme si teda mohli vybrať aj lepšie. Jeho koleno, ktoré si zranil pri páde v Brne ešte nie je schopné uniesť takúto záťaž aj keď sa mu zdalo, inak v pohode. Maťo sa po svojom prvom tréningu rozhoduje vymeniť gumu za tvrdšiu a prevod za ľahší. Pomohlo mu to, druhý tréning už bol o poznanie rýchlejší. Môj tréning bol tak nejako štandardný. Kvalifikáciu som išiel ja a napriek tomu, že som zajazdil čas, ako bol na jar náš najlepší, na štarte budeme až 28. Predsa len kvalita týchto pretekov ide myslím hore a časy, ktoré na jar stačili na 15.-16. miesto, teraz už patria do kategórie priemerných.

Štartovnú procedúru som prenechal Maťovi, ja tie štarty fakt nemusím. Náš zámer bol znova čo najmenej striedaní, to by si ale Maťo musel tú motorku zložiť poriadne. Minimálne tak, aby mu po desiatich minútach neodpadla radička. Takže striedame zrejme ako prví v depe a sme na „nádhernom“ 40. mieste. Pri svojej jazde som dal nádrž do sucha a poskočili sme o 15 priečok. Po ďalšom striedaní už Maťo vydržal na trati celú hodinu. Ale pri striedaní bolo vidieť že si ju „užil“. Ja som si ale dobre oddýchol a znova využívam celú kapacitu nádrže a pri poslednom striedaní ide Maťo na trať ako osemnásty s tým, že dokončí pretek. On ho aj dokončil, ale popritom si dokonale vychutnal, čo to znamená jazdiť endurance. No to nie je dvadsať minút šprintu s pár tréningami. Myslím, že objavil svaly o ktorých doteraz vôbec netušil, že existujú. A teraz už o nich vie a myslím, že si ich dlho zapamätá. V depe bol úplne zničený, fyzicky aj psychicky. Z motorky zostúpil až hodnú chvíľu po zastavení a oznámil nám, že toto nie je pre neho. Ale v kľude, už cestou domov mal taký pocit, že to Brno s nami ešte skúsi. Takže nakoniec v oklieštenej zostave s nováčikom Maťom, ktorý prešiel vytrvalostným krstom, končíme na celkovom 20. mieste a v triede amatérskych litrov sa nám ušla 8. priečka . Výsledok adekvátny okolnostiam. No ale v septembri nás ešte čaká záverečný pretek v Brne. To by už mal byť Robo a jeho koleno v poriadku. Maťo dúfam naženie trošku kondičku a ja skúsim menej kecať, vraj ich už s tým seriem.

Na tomto mieste sa ešte treba poďakovať aj kamošom mechanikom, bez ktorých nie je možné takýto pretek odjazdiť.

Čavte Zeno
PS: A samo, že sa vidíme na RACE FOR FUN v Trenčíne.

Motoride team