Dolomity a Friaul 2005 - tip na predĺžený víkend 3/5

Nasleduje klesanie do doliny, a následný výstup na Sellajoch (2244m),

opäť nejaká tá fotopauza, a takmer traverzom popod masív Sella uzatvárame zbierku dnešných sediel výstupom na Grödner Joch (2137m).

Odtiaľ sa vraciame na západ dolinou cez St.Ulrich, doľava na Panider Sattel (1437m), a už sme v cieli dnešných ciest, v dedine Seis am Schlern, kde nocujeme v úžasnom apartmáne na samote nad dedinou po náročných 266 pozakrúcaných kilometroch.

Piatok, 2.9.2005

Čas sa kráti, predpoveď počasia je už mierne povedané premenlivá, a preto nám je v tretí deň ráno jasné, že Seis am Schlern je najzápadnejším miestom tohto výletu. Sotva sme si to tu začali užívať, už začína dvojdňový návrat domov! Ale už ranná cesta zo Seisu do doliny (do Ponte Gardena) je nečakaným gigantickým zákrutovým zážitkom. Krátko sypeme dolinou na sever, aby sme hneď za Klausenom odbočili na východ, do doliny Val di Fúnes. V jej závere, po 23km stúpania, sa totiž nachádza nenápadné sedlo Würzjoch (2004m).

Nikto z nás ho „v zbierke“ nemá, a tak sa v zdraví a za pekného počasia dožívame druhej novinky.

Würzjoch je na naše počudovanie zvláštny tým, že západná rampa je jedno dlhočizné stúpanie (vyše 20km) s minimom serpentín, najskôr v traverze, neskôr cez nádherné lesíky a lúky náhornej plošiny, tichá samota, a bralá Dolomitov po pravej ruke.

V sedle trochu ruch, východná rampa má už cestu širšiu, kvalitnejšiu, i zákrut pribudlo rádovo, a tak sme aj celkom radi že sa po tom karuseli ocitáme v doline, kde pokračujeme na sever, smer Bruneck (nedajte sa nachytať na značenú „panoramatickú cestu“ medzi Zwischenwasser a St.Lorenzen, ale choďte po pekne po hlavnej ceste č.244!). Aby presun do Rakúska nebol taký fádny po hlavnej ceste, kúsok za Bruneckom odbočujeme na sever do doliny Antholzu, na ktorej konci nás čaká krivoľaké stúpanie po úzkej ceste do sedla Staller Sattel (2052m).

Jeho západná rampa je otvorená vždy 45 minút pre stúpanie hore, a 15 minút pre klesanie dolu. V praxi to vyzerá tak, že s blížiacim sa „štartovným signálom“ sa pred kolónu áut postavia pred semafór všetky čakajúce motorky, a po zjavení sa zelenej začína zbesilá stíhacia jazda, akási každohodinová Veľká cena Staller-Sattelu. Po 2,5m širokej cestičke s ostrými serpentínami a brutálnym prevýšením si to za všeobecného kvílenia motorov sypú nahor plný kotol všetci jednostopoví – od tínedžerov až po okufrovaných sedemdesiatnikov...

V sedle si dožičíme iba kratučkú pauzu, lebo mraky sa už zaťahujú, a už aj zážitku klesáme pokojne, úmerne so zhusťujúcou sa premávkou do rakúskeho vnútrozemia. Serpentíny na rakúskej strane sú vynovené, cesta široká, nový asfalt! Pokračujeme dolinou cez Huben, Lienz, Iselsberg Pass (1204m), Lainach po ceste č.106 na západ. Z tejto cesty (dolina Mölltal) odbočujeme doľava na sever, smer Innerfragant a Mölltal Arena, známe ľadovcové lyžiarske stredisko.