Dolomity a Friaul 2005 - tip na predĺžený víkend 2/5

Následne dobrodružne klesáme západnou rampou po uzučkej strmej ceste, známej hlavne sériou neosvetlených tunelov do Ovara. Z Ovara pokračujeme na sever, a nádhernou tichou dolinou Val Pesarina sa zaujímavým sústavným 21-kilometrovým stúpaním (v dedine Prato je úžasná šikmá veža!)

dostávame do sedla Forcella Lavardet (1542m).

Pokračujeme na západ susediacimi sedlami Sella di Razzo (1760m) a Sella Ciampigotto (1790m), ktoré už majú výraznejšiu dolomitovskú scenériu. Ciampigotto je akousi hranicou medzi Friaulom a Dolomitmi, a tak sa poriadne dlhým a pozakrúcaným klesaním západnej rampy Ciampigotta spúšťame do doliny, smer Vigo di Cadore, kde si už v letnej horúčave doprajeme obed v motoreste pri hlavnej ceste.

Pokračujeme cez úžasné mesto Auronzo di Cadore, smer Misurina, a razom sa ocitáme uprostred Dolomitov, scéna medzičasom aj u nás priam gýčová, ale mne to nevadí, jazdil by som sem aj každý víkend. Cesta Auronzo – Misurina je ešte relatívne prázdna, a tých 23km sa dá ešte vychutnávať dynamická jazda v náručí skalných brál... neskôr, od začiatku stúpania na Passo Tre Croci (1809m) a potom v celej centrálnej oblasti Dolomitov je už človek vďačný aj za to, keď aspoň nenatrafí pred sebou na trápiaci sa autobus.

Z olympijského mestečka Cortina d´Ampezzo sa vyberáme najskôr na známe sedlo Passo Giau (2233m). Nevadí že som tu bol aj pred pár týždňami, tentoraz Giau prejdeme celý, a doráňanej vystresovanej duši má vždy čo ponúknuť, tie scenérie sú neopakovateľné.

Klesáme na juhozápad, a pokračujeme cez Livinallongo ďalej na známy okruh okolo masívu Sella, kde z Arabby začíname stúpať do sedla Pordoijoch (2239m). Posledná lanovka na Sass Pordoi už ušla (je okolo 17:00), tak aspoň kávičkujeme, a šokovaný si prezerám fotografie z urputných bojov v prvej svetovej vojne, ktoré sa odohrali na týchto nádherných miestach.

Aj krvavý Col di Lana je odtiaľto čo by kameňom dohodil.