Slepá ulička štvortaktného trialu

Doteraz som sa s vami podelil o históriu britských značiek, ktoré sa snažili vyrábať aj motocykle do terénu. Vo vtedajšom ostrovnom ponímaní, že patent na terénne preteky majú Briti a disciplínou je trial, žili všetci britskí výrobcovia. Postupom času strácali kontakt s realitou a ignorovali fakt, že v teréne sú mobilnejšie ľahké dvojtakty s odpružením ako ich ťažké štvortakty, hoci majú niekedy až trojnásobný výkon. Európa holdovala motokrosu a enduru, a tak upierali zrak na kontinent za veľkou mlákou. Spočiatku ponúkali spotrebiteľské modely, neskoršie aj terénne. Niektoré značky sa uchyľovali aj k predaju v Amerike pod názvom Indian (Velocette, Royal Enfield).

Poukážem napríklad na Triumph. Tento v ére Speed Twinov mal v ponuke aj terénne modely Tigrov, no tieto v Európe mali veľmi ťažkú pozíciu, boli ťažké a tým nemotorné. E. Turner to riešil svojsky a to použitím dvojvalca, ktorý mal vyšší výkon a teda motocykle mali lepšie jazdné vlastnosti. Prezentoval to na modely TR5 Trophy, ktorý bol úspešný aj na Medzinárodnej šesťdňovej suťaži a v klasickom motokrose. Turner sa úplne sústredil na trh v USA, kam v 60. rokoch smerovalo 90% produkcie Triumphu. Na model TR5 v USA nadviazali americké terénne verzie modelu Thunderbird. Veľké úspechy zožínal špeciálny model T120 TT Bonneville Special, ktorý predstavoval obľúbené náradie pri pretekoch na pieskových plážach a púšťach v USA.

Po roku 1973 sa Triumph ocitol v úpadku a zoskupenie BSA/Triumph pohltila skupina Norton/Viliers a bola vytvorená spoločnosť NVT (Norton/Viliers/Triumph). NVT bola nakoniec zlikvidovaná v roku 1977. Z tohto obdobia spomeniem v USA dobre predávaný model Norton P11 s objemom dvojvalca 745 cm3. No Európa oň nemala záujem. V Meridene v roku 1975 bolo vytvorené družstvo, ktoré používalo zvyškové zásoby vyrobených dielcov a kompletovalo motocykle, ktoré aspoň vzhľadovo konkurovali japonským značkám byť kostrbatým, ale pekelne funkčným a nedostihnuteľným.

V tomto období bol predstavený model Triumph Tiger Trail, ktorý bol ale endurom s velikánskym a ťažkým motorom, ale zato s kotúčovou brzdou. Družstvo skončilo v roku 1983. Nový Triumph vstal z mŕtvych v roku 1990, no s klasickým Triumphom nemal nič spoločné. Motorové jednotky Triumphov po zániku výroby vykúpili bratia Rickmanovci a montovali ich do vlastných rámov, čím chceli vzdať hold značke, ktorá bola pre nich vždy ťahúňom britskej konštrukčnej školy. Bohužiaľ, ani Rickman Métisse MK3 Scrambler zo slepej uličky nevyviedol štvortaktnú trialovú školu a teda môžeme len hodnotiť, že trialové podhubie našlo priaznivé podmienky tam, kam odišiel nestor trialu Sammy Miller a to do Španielska.