Blízko a predsa ďaleko 2/5

Srbsko – Belehrad - Budova parlamentu

Skoro ráno vyrážam na mesto Šabac a cesta je v pohode, rozlúčenie so správcom bolo ihneď chladné, keď som vyslovil miesto môjho dnešného cieľa a to bosnianska Srebrenica.

„Zbytoční ľudia“ v Srebrenici

Od mesta Zvornik pokračujem po ceste 19-1 cez maličký hraničný prechod do Bosny, cesta viedla vedľa rieky Drina. Začína pršať. Ver, či never aj mi to trocha vyhovuje, bolo by milé vidieť pekné mestečko a parky, hrajúce sa detváky atď. Skutočnosť je iná. Trošku veselosti do mysle mi vniesol policajt na hranici keď povedal, že bol v Košiciach. Tomu som neveril. Vytiahol ešte juhoslovanský pas a tam pečiatky z r. 1985, Komárno, Slov. Ďarmoty. Pracoval v bani pri Spišskej Novej Vsi.

V júli 1995 tu bosnianski vojaci pod vedením generála Mladiča popravili, myslím, že vhodnejšie slovo je zavraždili 7 - 8 tisíc chlapcov a chlapov od veku 15 r. Zbabelí holandskí vojaci (200 vojakov) ich vymenili za vlastné životy, zbrane a uniformy. Dostali ultimátum, buď opustia mesto, alebo... No ja tu nie som žiadny hrdina a ani Ty nie, netvrdím, že by som začal bojovať s presilou a obetoval sa. Ale je tu jeden podstatný rozdiel, my nie sme profesionálni vojaci. Byť profesionálnym vojakom a navyše OSN neznamená mať v Afrike prenajatú černošku za 1 dolár na deň, ale aj to, že Ti niekto môže sfúknuť tvoju sviečku.

Nikto im neprišiel na pomoc, ani vlastní nie

Je jedno ako sa teraz zodpovední vykrúcajú. Do mestečka vedie kvalitná nová cesta, aby to v limuzínach nenatriasalo. Srebrenica mi pripomínala Handlovú, tiež banské mestečko umiestnené v horách. Keď som bol pri cintoríne, stále tam prichádzali rodiny a ukazovali malým deťom nápisy, modlili sa a plakali. Obete majú na stene len meno a dátum narodenia, smrť, všetci vedia - júl 1995.

Smrteľný zoznam

Ja smutných ľudí nefotím, ani to, keď niekomu rozstrieľajú dom, ani stopy po projektiloch v bytovkách. Veď ako by som pred tými ľuďmi vyzeral, skoro nič o tom neviem, prifrčím si na moto cvak, cvak a ukazovať to známym ako šou.

V kopcoch pri ceste zo Srebrenice do Sarajeva uvidíš biele stĺpy, sú to hroby, koho odchytili toho zastrelili. Použili aj uniformy holandských vojakov.

Takých krížov je okolo ciest veľmi veľa

Po odchode z tohoto smutného miesta sa na mňa osud usmial a fantastická kľukatá cesta do hôr je suchá a primerane si to užívam. Mal by som prejsť cez horský prechod Vlasenica. Nevidím na tom nič mimoriadne, kraj je pekný, hornatý, kde tu v kopcoch trošku bieleho. Žeby sneh? Veď je koniec marca. Na rozdrvenej škvare sa mi dosť šmýka, začína silno pršať a občas aj vločky poletujú.

Cesta zo Srebrenice do Sarajeva, tesne pred snežením