Yamaha MT 01 a pokazený chlapec!

Po pár týždňoch prestavby starého chatko - domčeka na východe republiky, ktorý stál menej ako lepšia garáž v Bratislave.

Piatkový večer.

Sadám na motorku, 150 Nm pri 3750 ot.min-1, 66 kW, polovica ľudí v krajine by chcela mať taký údaj v technickom preukaze svojho auta. Lokomotívu nemôžem nechať naštartovanú bez dozoru a na mäkkej pôde, čo keď s vibrujúcim motorom spadne? Je krásna, máločo mi v poslednom čase urobilo takúto radosť. Nie urobilo, robí!!!

Pripravená na večernú jazdu

Vyrážam von, prebehnúť sa o chvíľku bude tma. Miestni ľudia sa tešia po piatich dňoch nudy bude možno zábava po novom, párty, aj tak sa skončí bitkou opilcov, niekto sa povracia, niekto sa vyčúra uprostred sály ... Predbehujem starší passat TDI, sen mladých a slobodných mužov, nevadí, že v ňom vozí len tašku do posilovne a na tachometri už ma tretíkrát 150.000 km, robí dojem. Tento je výnimka, má aj frajerku a peknú ryšavú. Predbehne ma v dedine, za dedinou sa dotknem plynu...v ďalšej ma predbehne znova, niekto tu musí mať rozum. Zastavujem, dám mu dve minútky, po pár rýchlych km ho mám pred sebou. Odchádzam z toho strašného podniku, motorka je ďalej, aby ju blbci nepoškodili. Á, Ryšuľka vulgárne nadáva do mobilu, nooo otcovi to nebude. Hmmm. „Odveziem Ťa“. „Áno!“ „Kam?“ „Hocikde!“ „Aj ku mne?“ „Hej!“ To hej nebolo váhavé, ale zlostné, natruc, v duchu si myslím, že je to vhodné naschvál sa vyspať s hocikým. Dávam jej svoju prilbu, naštartujem MT 01... O tri hodiny znova zahorela láskou k opustenému. Veziem ju späť. Ryšuľka-pišuľka už nemôže nič počuť, zamrmlem si na adresu vodiča passatu: “Máš jazdené auto, aj fajerku. Hahahaha.“

Na MT 01 je dobré to, že keď máš spolujazdkyňu, tie mohutné vibrácie od motora môžeš považovať za predohru a keď zoberieš do úvahy tie pokrčené, rozkročené nohy je to vlastne anatomická pomôcka, nehovoriac o tom, že od výfukov je vyhrievaná.

Pokazený chlapec!

Na Lokomotíve zabúdam na dobré vychovanie, tesne dobrzďujem za osobáčikmi a búúm plný plyn na piatich metroch, predbehujem štvormetrové autá, poriadny medziplyn, otáčky stúpajú a padajú tak pomaly, že kľudne hrkneš plynom, odošleš sms, chytíš riadidlá, pohľad na otáčkomer 2700. Mamičky s kočiarmi pri ceste hromžia na zlého chlapca. Škoda, že nádrž je maličká, 15 litrová, horko ťažko na bezpečných 200 km. Smerujem ku priehrade na kofolu a pozrieť sa na prsia bufetárky.

Jednoducho je bohovská

Parkujem vedľa nejakého veľkého motocykla asi H-D, chlapík je pri ňom, zdravím, on nezdraví. Je to veľmi múdry, mladý muž, investuje do umenia, má obrovské tetovanie je to buď stočená handra, alebo čínsky drak. Ešte pred rokom vážil 70 kg, teraz asi 110 kg. Je to športovec, nechodí do telocvične, ani do posilovne, ale do GYMU. Jeho telo obsahuje viac vody ako medúza. O mesiac si odtrhne nejaký sval, znova bude mať 70 kg, potom 110 a tak to pôjde pokiaľ nedostane rozum.

Chýr je pravdivý, je to anomália, ako môže mať to dievča prsia na kľúčnej kosti? Občiansky asi má, voliť ešte nebola. Priatelia mi mnohokrát pripomínali, aby som sa jej opýtal na meno. Až mi to bolo divné. „Prepáč, ako sa voláš“: pýtam sa. „Chlamýdia“: odpovie so širokým úsmevom, pol sekundy váham, či je taká bystrá, alebo blbá. „Pekné meno, znie tak orientálne“: hovorím. Veselo povie: “Ďakujem“. Bože, je blbá. Je to dobré, alebo zlé? Podvečer ju vidím na zadnom sedadle H-D, je to dobré, hahahaha.

Augustová nedeľa, podvečer a noc.

Mám rád august, človek je už odpočinutý, málokto pracuje, ženy sú opálené, krajšie, máj je oproti tomu suché z nosa. Vzduch je nahriaty, teplo je aj večer, len tupci to nechápu. Tvrdia, že nemajú radi teplú vodku a spotené ženy. Aké je to fantastické, že títo muži zabudli na svoje polovičky a viac sa zaujímajú o sprosté 20“ kolesá na svojom mercedese. Jazda v zákrutách na MT 01 – Lokomotíve je práca, na 600vke nahneš hlavu a prejdeš zákrutu. Na Lokomotíve po prechode zo 600vky v prvej zákrute nahneš hlavu, nič, potom trup, vôbec nič sa nedeje, potom v predsmrtnom kŕči stisneš nohy a celým telom nakloníš potvoru a len-tak-tak prejdeš. Najlepšie miesta na „prechádzky„ s Lokomotívou sú tie, kde nestretneš motorkárov v embryonálnej polohe, medzi malými mestečkami, napr. v okolí V. Krtíša. Odkiaľ je príbeh.

Noc je ešte mladá...

Ako dobre, že niektoré mercedesy nemajú rezervu, len sprej a kompresor. Pri seknutej gume, bohovská pomoc. Zastavujem pri paničke, v duchu si myslím, že ona je nejaká vec ktorú si kúpil o 100% starší ujo, lebo, prečo nie. Potom jej kúpi nejaký sračkový butik, nech si tam predáva handry, aby mal od nej pokoj. Referujem jej, čo som zistil. Ale nie, mýlil som sa, je vtipná, vek asi ako ja, kto to má vedieť, či nemá vzadu skrutku na naťahovanie kože. Konečne rozhovor so ženou osamote, ktorý vedie ona a zmysluplne. Po hodine rozhovoru sa pár sekúnd zaoberám myšlienkou, či môže byť takýto rozhovor lepší ako sex, túto kacírsku myšlienku vyslovujem nahlas, dostávam šarmantnú odpoveď:“ Záleží od toho, kedy si sa naposledy rozprával.“ Po to hlúpe firemné auto si príde odťahovka. Fantastické.

Nadránom idem pomaličky na Lokomotíve domov, pekne si dudre, aj ja si dudrem, či môže zdravý muž skoro celú noc stráviť na izbe s peknou ženou bez výmeny telesných tekutín. Keby bol Freud v nebi, otvoril by ho a zareval: “Hej, hej chlapče, ale len raz za život!“

Či som ráno vymrzol

Všetko sa raz končí, aj leto, je čas ísť do práce, do kolektívu, kde polovica nešťastníkov čumí na Vyvolených, ďalší si kľudne oblečú kabát, tepláky a topánky a sú cool. Hnus. Čoraz častejšie si spomeniem na slová starého pána profesora: “Čím je človek sprostejší, tým sa mu lepšie žije!“ Párkrát mám pocit, že som strašne múdry.

Never všetkému, čo sa píše na internete!

P.S. Never všetkému, čo sa píše na internete!