Fazerom po Balkáne, alebo Neprodaji svojeg oca kamen, cuvaj svoj pravi dom 1/4

Klasika, Fazer komplet pripravený deň pred odjazdom, cestovný plán bol hotový už decembri, len sa dočkať začiatku júna. Odkedy som sa vrátil z fantastického francúzskeho vidieka, nenávidím rovinky a diaľnice, ako však prísť do Budapešti? Košice - Lučenec - V. Krtíš - Vác - Budapešť. Dlhú chvíľu si krátim sledovaním Róma, ktorý má auto z Anglicka, keďže je evidentne hlúpy, je tesne za kamiónom, sedí vpravo a vytvára protiidúcim zaujímavé situácie.

Veľmi rýchla cesta, niekto mi však zmenšil nádrž na motorke, tankujem každé 2,5 hod. Hádam v najväčšom európskom meste bez mimomestského objazdu si vytváram nový osobák - 25 min komplet prejazd Budapešťou na pravé poludnie. Je to kvôli tomu, že najširšie body sú späťáky a textilnými brašňami nikomu auto neorýpeš. Môžem Ti povedať, že po ceste na Paks a Mohács rýchlosti dodržiavať nebudeš. Moja radosť z výletu je nesmierna, dokonca na niektorých kruhákoch sa točím o 450 stupňov. Na hranici s Chorvátskom oprášim cestovný pas. Za hodinu cez Osijek a Vinkovci prichádzam do Bosny.

V Bosne, bez obáv, skutočne

Bosna

Prichádza ŠOK! Ako som spomínal, v Bosne sa jazdí hociako, bez smeroviek doľava, predbiehanie pred horizontom a podobné chuťovky. Neplatí to!!! Nikde žiadne stopy po brzdení smerujúce k zvodidlám... Nikto tu neriskuje život, slušnejšie ako u nás. Neviem, či tí hazardéri sa vzájomne vyhubili, či je to zásluha polície, hliadka je v každej druhej obci. Za mestom Tuzla odboč na cestu č. 18-2 a potom na č. 19.

Teraz začína to, kvôli čomu sa vyrábajú motorky, teraz začína cestopis....

Naposledy ma poriadne zasnežilo na horskom prechode Vlasenica, ale teraz sa mi odvďačil za vernosť, kvalitná cesta, krásne výhľady, sýta zeleň a hlavne nikde nikoho. Žiaľ, musím napísať, že novodobé hovädá vyhadzujú odpadky z okien áut. Smeti sú 1,5 m okolo cesty, potom krásna zeleň, pretože z idúceho auta sa ďalej dohodiť nedá. Na prvýkrát nájdem v mestečku Sokolac nocľah - 1izbový byt, komplet večera, alkohol, raňajky, moto v garáži, 25 €. Po spokojných 825 km zaspávam. V Bosne sa platí eurom po opýtaní, alebo bosniackou konvertibilnou markou, kurz 1,95 k euru, cena benzínu 2,18 teda 34 Sk. Benzínka každých 10 km, občerstvenie a jedlo ešte častejšie! Ráno o siedmej vyrážam, odboč na cestu č. 19-3 v Rogatici na Višegrad. Budeš spokojný.

Z Višegradu kopírujem rieku Drinu a v meste Goražde sa dávam do reči s policajtom na BMW F650GS, je to dobrosrdečný chlap a s trčiacimi chlpami z nosa si môže napichovať jednohubky, teší sa z bavoráka, tvrdí, že je nový, ale nemal číre svetlo a tak bude mať asi 4 roky, dokonca sa ponúkol na fotenie, aby bolo vidno nápis mesta na kombinéze.

Dobrosrdečný pánko

Smerujem popri rieke Drine a z nej sa stáva Komarnica. V meste Foča - na mape je Hum - prichádzam s obavami do Čiernej Hory - Montenegra. S obavami, pretože cesta má 2,5 m a na mape je vyznačená ako plná červená. Divné, ale je to tak.

Čierna Hora - Montenegro

Uvedomujem si nasledovný text! Čaká ma približne 150 km po kraji, ktorý musíš vidieť, ktorý je rovnocenný francúzskemu kaňonu a parku Verdon. Vo vytržení posielam známym sms: “Smer juh, nie upršané Alpy“. Škoda, minulo sa účinku. Idem si pomaličky po kvalitnom asfalte, raz za 5 min stretnem auto, správne slová sú zízam, čumím na skaliská, rokliny, fotím, zastavujem, odpočívam, relaxujem, rieka sa rozrastá na priehradu obkolesenú skalami na končiaroch sú zvyšky snehu a je poriadne teplo.

Pozri na tie tunely, tam vedie cesta

5 minút pred poriadnou búrkou. Cesty vedú po oboch stranách

Prekvapilo ma, že som tu nikoho nestretol na motorke, na túto krásu si vyčleňujem pár hodín, zrazu sa prihnala búrka. Vyrábam školácku chybu, dávam nepremoky, ale nič som nevyzliekol, o pár chvíľ sa začnem kúpať v pote. Odbočujem na nenápadnú cestičku začínajúcu krásnym 2 m širokým asfaltom smer Trsa.

Viac foto o mojom trápení v galérii. Rozhodne to stálo za to. Doma mi priatelia tvrdili, že cesta je OK, vraj som musel zablúdiť. Kde? Bola tam len jedna cesta

Za všetku nádheru hovoria fotografie, rozkvitnuté lúky, sýta zeleň, v horách pasúce sa kone. Za tri hodiny lopotenia sa, som stretol jedného človeka na starom golfe. Ten mi povedal, že chýbajúci asfalt bude o 5 km, bol som v národnom parku Durmitor. Lenže chlapi, ktorí navrhovali pneumatiky Bridgestone BT 021 a Fazera, túto cestu z bieleho, mastného, mokrého kameňa nebrali do úvahy. Zadné koleso v stúpaní preklzáva a docestoval som. Hocikto na Yamahe XT by tu na dvojke vyletel hore. Dobrá správa, už sa nešmýkam, zlá, ako sa otočím? Jednoducho 30 min lopotenia. To by sme mali. Ako dole? Šmýka sa na jednotke Fazer zdochne. Na tie ostré kamene mi nesmie spadnúť, Fazerko nie je na váľanie, liatinový rám, široký chladič ... S vypnutým motorom, nohou na zadnej brzde, dobrzďujem prednou a podopieram sa ľavou nohou ¾ hodinová zábava.