Porovnávací test piatich ostrých supermotardov

Testy nových motoriek určených na cestu, superšportu, čopru alebo aj do terénu v podaní endura nie sú ani na pomerne ekonomicky slabom Slovensku problém. Keď však chcete urobiť test tých pravých supermotardov so základom v motokrosových motorkách, čo znamená okolo 110 kilogramov plne natankovanej motorky a okolo 60 koní výkonu, situácia sa rázom mení. Len zopár výrobcov ako Husqvarna, TM, KTM a pred rokom aj Husaberg (na konci tohto roku má táto značka znova prísť na trh so supermoto modelom) majú vo svojej ponuke hotový supermotard, s ktorým nemusíte nič robiť a vyraziť hneď na trať. A dostať také niečo do ruky je asi tak pravdepodobné ako podať si tip a vyhrať Loto. Keď sa ale nájde výborná partia ľudí, ktorí sú ochotní bez rozmýšľania ísť do niečoho takého, poskytnú svoje motorky a čas, aby spropagovali to, čo majú tak radi a pritom sa parádne zabavia, je to krásna ukážka toho, o čom by motoristický šport mal byť a čo mu mnohokrát chýba.

Kde sme testovali?

Keďže na Slovensku sa radšej nezmyselne rozširujú diaľničné pruhy pri Bratislave do troch, aby sa následne zúžili do dvoch, cigánom sa stavajú nové bytovky, lebo si staré zdemolovali a podobné chuťovky, náš test prebiehal na veľkom opustenom parkovisku v Prievidzi, kde chalani z Motor Teamu Prievidza a spol. navozili pneumatiky, aby mohli vytýčiť trať a tiež vlastnoručne vybudovali terénnu pasáž. A jazdilo sa teda parádne. Povrch je síce už ošľahaný slušnou dávkou rokov, ale na priľnavosti mu to rozhodne neubralo. Je pomerne dosť hrboľatý a tým pádom hodne náročný na fyzičku, pretože udržať tie motorečky v ruke niekedy naozaj nie je sranda. Jeho dĺžka je asi 1,5 kilometra a je postavený na okraji mesta pri štvorprúdovke, čo určite uvítajú občania Prievidze v dôchodkovom veku respektíve notorickí „pruďasi“. Jeho jedinou nevýhodou je, že sa nachádza v blízkosti cigánskych obydlí a deti produkované týmito kolóniami vedia behom jednej noci narobiť na trati slušný bordel.

Bohužiaľ, okrem Dunajskej Stredy, kde sa nachádza pomerne slušný motokárový okruh je toto jedna z mála možností, kde si môžete na Slovensku fajn zajazdiť. Je vidieť, že chalanom to nie je jedno a aj z malého ohníka vedia rozdúchať slušnú vatru. Moja poklona.

Kto jazdil?

Aby ste z týchto motoriek dostali 100%, alebo číslo veľmi blížiace sa tejto hodnote, musíte zohnať aj adekvátnych jazdcov, ktorí už majú niečo najazdené a vedia zhodnotiť, čo je na konkrétnej motorke plus a čo mínus. My sme takých našli a za riaditká CRF-ky, YZ-ty, SMR-ka, RM-Z-tky a Husabergu FE sa posadil Juraj Knezovič, Jano Rumpli z Motor Teamu Prievidza, ktorí jazdia kategóriu Open a napokon Majster Slovenska 2007 v triede Prestige Mišo Solík, ktorý vie robiť s týmito motorkami strašné veci. Každý z nich jazdil každú z týchto motoriek a zhodnotil ju ako mu sadla a čo jej naopak vyčítal. Musím však dopredu povedať, že všetci sa zhodli, že ani jedna z motoriek nie je zlá a na každej môžete v amatérskych pretekoch dosiahnuť na stupne víťazov. Viac ako na technike tu záleží na tom, čo máte v hlave a hlavne v rukách.

Na záver dňa som dostal možnosť povoziť sa na týchto šialenostiach aj ja a nikdy predtým mi nesvietili oči od radosti, ako keď som z nich zosadal. Bohužiaľ som nestihol RM-Z a Husaberga, ale pevne verím, že sa nám s Mišom podarí dohodnúť ešte jedno jazdenie na jeho upravenom FE-čku, s ktorým jazdí aj Alpe Adriu. To by bolo báječné.

Na čom sme jazdili?

Každá z motoriek, na ktorej sme sa vozili bola primárne určená na motokros alebo enduro a nie na supermoto okrem KTM-ky. Bolo preto nutné urobiť na nich potrebné úpravy ako výmena kolies za supermotardové, to znamená 16,5 palcové vpredu a 17 palcové vzadu, silná predná brzda a vhodné je namontovať aj antihoppingovú spojku, ktorá uľahčí driftovanie do zákrut a zabezpečí nezablokovanie kolesa. Myslel som, že som zle počul, keď mi Jano povedal, že aj podraďovať mám bez spojky, ale je to skutočne tak. Antihop si so všetkým bez problémov poradí a koleso sa neblokne. Takže tu je pár informácií ku každej z nich.

Suzuki RM-Z 450 2008 (motor 2009)

• motor so vstrekovaním, inak sériový stav
• predná USD vidlica Marzocchi, úprava okuláru
• predná radiálna brzda Brembo rovnaká ako napríklad na KTM 690 SMC
• komplet výfukový systém od firmy Yoshimura
• ráfiky vpredu 3,5 x 16,5 a vzadu 5 x 17
• antihoppingová spojka

Honda CRF 450R 2007

• podvozok Showa, oproti motokrosovému modelu skrátený
• upravená hlava motora, karburátor, výkon okolo 62 koní
• predná radiálna brzda Beringer
• kompletný výfukový systém Leo Vince X3
• ráfiky vpredu 3,5 x 16,5 a vzadu 5 x 17

Husaberg FE 450/570 2009

• oproti predchádzajúcej modelovej rade komplet nová motorka, „ležatý“ motor pre lepšie rozloženie hmotnosti rovnako ako nádrž pod sedadlom, vstrekovanie s možnosťou výberu troch palivových máp-začiatočník, motocross a competition, sériový stav motora
• radiálna brzda Beringer
• komplet výfukový systém Akrapovič
• ráfiky vpredu 3,5 x 16,5 a vzadu 5 x 17
• chýba antihopping

KTM 560 SMR 2007

• keďže táto motorka je už priamo z fabriky určená na pretekanie, úprav na nej je samozrejme pomenej, ale to len preto, že už skoro všetko má
• naviac je tu antihoppingová spojka
• koncovka výfuku Higashi

Yamaha YZ 450F 2008

• sériový motor, supermoto filter s redšou penou
• sériové tlmiče Kayaba, ktoré sú naviac pritvrdené a upravené na supermoto
• brzda Beringer
• komplet výfukový systém Leo Vince
• ráfiky vpredu 3,5 x 16,5 a vzadu 5 x 17
• antihoppingová spojka

Suzuki RM-Z 450

Keďže Karči, ako majiteľ RM-Z-tky je menšieho vzrastu, motorka je tomu prispôsobená a nie všetkým jazdcom to vyhovovalo, Jano sa sťažoval troška na to, že je utopená na predok a Mišovi tiež moc nesadla do ruky. Nie je to však chyba, pretože tieto veci si časom aj tak doladí každý jazdec podľa svojich predstáv. RM-Z-tky patrili medzi prvé motokrosové motorky, ktoré dostali vstrekovanie, ktoré už dnes nie je až takou raritou, ale vďaka nemu sa laditeľnost motorky trocha zjednodušuje a vylepšuje. Motoricky nepatrí Suzuki medzi najvýkonnejšie stroje, na druhej strane spodok otáčok je z troch nami testovaných motoriek asi najlepší rovnako ako priebeh krútiaceho momentu, no na vršok Hondy sa nechytá, aj keby bol motor CRF-ky v sériovom stave. Nábeh výkonu je veľmi plynulý aj vďaka vyladenému vstrekovaniu, ktoré si všetci pochvaľovali až na Jura, ktorý mal trochu problém s vysokým voľnobehom, kedy ho motorka v terénnych pasážach trocha „tlačila“ a bolo sa treba viacej hrať so spojkou. Čo sa ovládateľnosti týka, tam nie je čo vytýkať a všetci boli so „suzukou“ maximálne spokojní, krásne drží stopu a ochotne padá do zákrut, avšak nie príliš, kedy by to bolo nepríjemné. Predná brzda je zo sériovej motorky, možno aj preto jej chýbala sila Beringerov.

KTM 560 SMR

Jurova KTM-ka je motorka, ktorá spôsobovala mierne nezhody v názoroch na ňu, čo znova potvrdzuje teóriu, že nie je problém v motorke, ale každý jazdec je iného vzrastu a má iný štýl jazdy, preto mu nemusí vyhovovať to isté. Potvrdzujú to slová Jura, ktorý hovorí: „SMR-ka je veľmi vyvážená a je skôr pre jazdcov, ktorí motor neradi vytáčajú a majú radšej záťah zospodu.“ Motoricky je to naozaj silná motorka s výborným stredným pásmom otáčok a suverénnym záťahom zospodu, no keď sme pri ovládateľnosti, Mišovi rovnako aj Janovi vadila horšia ovládateľnosť a mali problém nájsť ideálnu stopu, prípadne ju udržať. To môžem potvrdiť aj ja a oproti Yamahe a Honde ju bolo treba viac prehovárať do zákruty a celkovo jazda bol väčší boj. Pôsobila na mňa väčším dojmom ako ostatné 450-tky, ktoré mi oveľa viac padli do ruky, vyhovovať by mohla silovým typom jazdcov. Predná radiálka Magura bola na pocit na páčke oveľa viac „gumová“ a chýbal jej agresívny nástup a sila Beringerov. Slovo slabá je však prisilné, stále dokázala motorku spomaliť na pár metroch.

Výhodou KTM-ky je elektrický štartér, ktorý vie byť niekedy naozaj nenahraditeľný a aj to, že sa nemusíte o nič starať a z obchodu vám príde ihneď vyskladaná a pripravená závodiť. Vybrať si už môžete však len 450-kový objem, pretože 560-tka sa prestala vyrábať.

Honda CRF 450R

V čom má Honda nad ostatnými jednoznačne navrch je motor. Tak explozívny a agresívny nástup výkonu nemala žiadna iná motorka v teste. KTM-ka síce mala vysoký krútiaci moment, no Honda sa oveľa rýchlejšie roztáčala a bola viac „točivejšia“ aj v porovnaní s ostatnými. Áno, motor Hondy bol v tomto prípade trochu poladený, no chalani potvrdili fakt, že aj v sérii by bol motor CRF-ky v tomto smere nad zvyškom poľa. Tie otáčky tam narastajú naozaj hrozivým spôsobom a jazdiť tento monster bajk v teréne by som veru nechcel, je to naozaj zverina. Ovládateľnosť je rovnako kapitola sama o sebe a Honda doslova padala do zákrut, čo bolo možno až trocha na škodu. Mišo Solík: „Veľmi poslušná motorka, krásne úzka a ľahká v teréne, až moc na môj vkus, pretože mi to na prachu dosť utekalo a hľadal som vlastnú motorku.“ Mišo jazdí Husaberg, ktorý je rovnako výborne riaditeľný, no v ovládaní viac neutrálny. Napokon je to prerábka z endura, nie z motokrosu, čo mnohé veci vysvetľuje. „A slabšia predná brzda.“ dodáva Mišo, len ja by som chcel k tomu dodať, že Mišovi je viac menej všetko v tomto smere slabé, nakoľko jeho nájazdy do zákrut vie spoľahlivo zastaviť možno iba tehlová stena :-).

Ak mám zhodnotiť Hondu na základe vlastných pocitov, sadla mi z tria KTM, Yamaha, Honda asi najviac do ruky a cítil som sa na nej najprirodzenejšie. Yamaha však bola v tesnom závese, ale neviem z akých dôvodov mi pripadala až moc upadaná do zákrut. Je to paradox a presne opačný postreh ako všetci ostatní, asi mám marťanské ruky.

Husaberg FE 570

Husaberg ako novinka roku 2009 je od predchádzajúceho modelu úplne prekopaný a so starým nemá absolútne nič spoločné, dokonca aj logo výrobcu sa zmenilo. Charakterizujú ju netradičné riešenia, ako „ležatý“ motor, alebo nádrž pod sedlom, ktorá sčasti supluje podsedlový rám. Obe tieto riešenia by mali mať za následok lepšie rozloženie hmotnosti a tým pádom aj ľahšiu ovládateľnosť. Motor má už vstrekovanie, podobne ako Suzuki alebo Honda a vyberať sa dá z troch rôznych palivových máp.

Od ostatných motardov v teste ju odlišoval hlavne motor, ktorý nezaprie svoj pôvod v endure. Krásne dávkovateľný výkon, plynulý nábeh a aj vďaka dobre vyladenému vstrekovaniu žiadne diery vo výkone. Čo mu rozhodne chýbalo je „šťavnatejšia“ špička výkonu, ktorý chýbal na rovinkách a vrchol otáčok by bolo potrebné posunúť o nejakých 1000-1500 otáčok. Jano Rumpli : „Veľmi príjemná, ľahká ovládateľnosť, no oproti ostatným je cítiť deficit motora, nakoľko je pôvodom z endura. Spodok otáčok je slušný, no chýba mu špička. Aj vďaka uloženiu motora parádna ovládateľnosť v zákrutách, keby sa poladil motor bezchybná motorka. “

Motor možno nedosahuje takých parametrov výkonu a rozsahu otáčok ako zvyšok motoriek, no existuje aj druhá strana mince. Zatiaľ čo všetky ostatné motorky majú napríklad servisný interval na výmenu piestu niekde okolo 50 motohodín, Husaberg má tento interval rovnako ako starší model posunutý až na hranicu 200 motohodín, čo nie je zrovna zanedbateľný fakt. Husaberg má celkovo všetky servisné intervaly oveľa dlhšie ako konkurencia a ďalšou výhodou je aj to, že má homologované asi všetky rozmery ráfikov, ktoré je možné dostať kúpiť. Ak by ste teda chceli používať „husara“ aj na občasný výjazd do okolia, máte o problém zvaný polícia menej.

Chalanom chýbal aj antihopping a bolo sa v nájazdoch do zákrut potrebné pohrať viacej so spojkou. Túto vecičku treba jednoznačne prikúpiť. Možno tých, čo uvažujú o kúpe supermota poteší fakt, že v auguste majú byť predstavené nové modely Husaberg, ktoré budú nahrádzať predchádzajúce supermotardové verzie FS.

Yamaha YZ 450F

Nádherná biela Yamaha Jana Rumpliho s číslom aké nosieva Max Biaggi je v motokrosovom vydaní veľmi rozšírený stroj. Spoľahlivosť, ovládateľnosť, motor, to sú všetko dôvody, prečo je taká populárna. Zo všetkých motoriek bola asi najvyváženejšia a aj keď napríklad Honda bola lepšia po stránke maximálneho výkonu, Yamaha ponúkala niečo medzi agresívnym chovaním Hondy a krútiacim momentom Suzuki. Taký zlatý stred, ako sa naše trio jazdcov vyjadrilo. Podobne to je aj s ovládateľnosťou. Nepadá tak extrémne do zátačky ako Honda, no s ovládateľnosťou ani s držaním stopy vo väčších rýchlostiach absolútne problém nemá. Podvozok celkovo dostal od všetkých vysoké hodnotenia vďaka výbornému hliníkovému rámu typu Deltabox aj vďaka tvrdšiemu nastaveniu podvozku.

„Krásne ovládanie, človek si na ňu veľmi rýchlo zvykne, stačí pár kôl a máte ju v ruke. Nevyžaduje žiadne zvláštne návyky jazdca, nepadá príliš do zákrut, avšak ovládateľnosť je na vysokej úrovni.“ hovorí Juro Knezovič a v podobnom duchu sa nesie aj komentár Miša Solíka: „Poslušná motorka, netrhá tak ruky ako Honda, pri ktorej som išiel skoro každý výjazd v šmyku, ale plynule sa roztáča a má aj pomerne vysoký rozsah otáčok.“

Aj na mňa Yamaha urobila dojem, motoricky menej výbušná ako Honda, ale malo to svoje plus, nakoľko som si nemusel dávať stále pozor na priľnavosť zadnej pneumatiky a viac sa venovať rýchlemu výjazdu. Ovládateľnosť bola špičková, ale ako chalani hovorili o tom, že Honda je možno až moc upadaná do zákrut, mne to prišlo tak práve u Yamahy.

Víťaz neexistuje

Verdikt o víťazovi v tomto teste však nenájdete, nakoľko každá z motoriek je skvelá a na rýchlejšej trati od tej v Prievidzi, ktorá je pomalšieho razenia, by sa veci vyfarbili zase trocha inak. Ak je tu napríklad KTM-ka menej ovládateľná, práve na rýchlejšej trati by bola jej stabilita plusom a prudké zmeny smeru by sa tu naopak vôbec nedali využiť alebo len v malej miere. A koniec koncov, každý jeden motard v teste bol upravený podľa osobných predstáv a preferencií majiteľa a aj to má niekedy veľký dopad na pocit jazdca diametrálne odlišnej postavy alebo štýlu jazdy.

Poďakovanie

Nakoniec chcem povedať veľké ĎAKUJEM všetkým chalanom, čo do testu motorky poskytli, Janovi Rumplimu, Karolivi Glassovi, Jurajovi Knezovičovi, Lukášovi Žuchovskému a Ľubovi a Mišovi Solíkovcom resp. Mišovi ako predajcovi Husabergu (www.husaberg.sk ). Díky chalani.

Redaktori motoride.sk jazdia v oblečení 4SR.

Text:Kristián Tino Dudík

Foto:Cacao