Dlho som čakal na tento výlet, tak dlho nečakajú ženy svojich mužov, tak dlho čakajú len matky svojich zatúlaných synov. 1. časť. 3/5

Florencia, Ponte Vecchio.

Florencia.

Prišiel som do centra za riadnej tmy, prvýkrát mi vadilo, že sa na cestu dívam cez štít a šípka na GPS je modrá na zelenom pozadí. Chcel som sa ubytovať v pupku Florencie a to okolo mosta Ponte Vecchio. Odpovede recepčných, presnejšie číslovky na vizitkách boli od 80 €. Môj limit bol 50 €. Tak som sa motal, krútil, z mesta som nechcel odísť, aby som nestrácal čas rannou zápchou. Po 1 hod sa „znižujem“ ku kempu, ale... Stany tam boli nežiadúce, boli tam stanové domčeky, cene 40 € som rozumel aj nerozumel. Recepčná hovorila francúzsky, moja sestra tiež tak som dal mobil nahlas a dozvedel sa, že keď chcem byť sám v stanovom domčeku, vytiahnem 40 €. Čakali ma tri vojenské postele vo veľkom stane. Prešiel som 618 km.

Florencia.

3. deň.

Ráno o 7 hod radšej platím kartou, aby som nevidel odchádzať peniaze. Mierne naštvaný sa zastavím na kopci, aby som odfotil staré mesto a most. A potom šup na most. Nespomínam si, v ktorom meste som videl viac smeti. Tá špina, to je špinavosť! Humusáci! Zaspomínam na Bielorusko a jeho absolútne čistý Minsk. Absolvoval som povinné Piazza della Signoria, Piazza della Republica, Neptúnovú fontánu, sochu Dávida. Stavby kostolov boli ozaj pekné. Ja som sa však nedokázal povzniesť nad odpadky, ktoré som nemohol prehliadnuť.

Florencia, centrum.

Deň predtým som ich vo Verone akceptoval, ale to už bolo priveľa. Takže perlu stredoveku, mesto galérií, kde výtvarníci a sochári odpadávajú od úžasu opisujem cez smetiská. Možno takto bojujú proti nezamestnanosti, dobrovoľne špinia, aby mali ostatní prácu.

S. Gimignano, vstup.

A prišla záchrana, 45 min. od Florencie je S. Gimignano a jeho stredoveké hradné mestečko v kopci, postavené na brale. Čistučké a poloprázdne s cenami ako u nás. Fotím sa na pamiatku, staršia pani mi pokazí záber, ospravedlňuje sa, zastavuje skupinku turistov, aby som sa mohol odfotiť samospúšťou. Toto som potreboval, skvelé miesto na skvelé cestoviny.

Siena, nezaujala ma.

Najvhodnejší prívlastok je ukojený, odchádzam s úsmevom do Sieny, kde sa mi stredoveká pevnosť veľmi nepáčila. Ale to nevadí, lebo schovaná dedinka severne nad Lago Trasimeno sa volá Vernazzano a kto má cestovné enduro musí tam ísť.