História Pionier: Pionier v Grécku a Turecku

Veľa ľudí zo Slovenska chodilo a chodí dovolenkovať do Grécka. No málokto vie, že Gréci sa ukázali ako nespoľahliví nielen teraz, ale aj v minulosti a to dokonca viackrát. V období aktívnej výroby Pionierov grécka pošta prejavila cez Motokov záujem o malé približovadlá pre svojich poštárov. V Manete pripravili Pionier 05 s jedným sedadlom a nosičom tak, ako to mal model 555. Tento Pionier pre Grécko mal kryty nôh a úzke riadidlá s parametrami totožnými s Pioniermi “05” na domácom trhu.

Exportná verzia pre grécku poštu

Nespoľahlivosť gréckej strany sa prejavila v chaotickom odbere a aj v platbe. U Grékov je aj dnes známe, že majú na všetko more času a ich produktivita je nízka a žijú si nad pomery. Ich ľahostajnosť sa prejavuje stále. Kopu ľudí chodilo do Grécka na brigádu. Gréci vždy radšej niekoho na prácu nájdu, ako by mali sami priložiť ruku k dielu. S naozaj veľkými následkami pre celú Európu sa to prejavilo práve v tomto krízovom období.

Po viac menej neúspešnej akcii s vývozom Pionierov nastalo v obchodovaní s Grékmi vákuum, aspoň čo sa týka Pionierov. Kývačky Jawa a ČZ boli odoberané cez Motokov takmer pravidelne. Grécka nespoľahlivosť sa prejavila neskoršie tesne po našej “nežnej revolúcii”. S krachujúcou továrňou ČZ bol dohodnutý kontrakt na odber modernizovaných motocyklov ČZ 180 (predtým ČZ 175), ale ten sa nakoniec neuskutočnil.

Motoristické periodiká tej doby prezentovali smutné zábery celej série Z-tiek pripravených k odberu. Gréci ale, na poslednú chvíľu odskočili. Následne továreň kúpili Castiliognovci a fabriku zavreli, čím vlastne zlikvidovali značku ČZ. Týchto pánov, ktorí vyrábajú motocykle a ostatné približovadlá pod značkou Cagiva som už dávno predtým nazval “deštruktormi talianskej klasiky” a týmto činom ich volám aj “likvidátormi svetových značiek”.

Domáca reklama na pravdepodobný exportný model

Predpokladám, že Manet pripravil na export aj model Pioniera s klasickým dvojsedadlom a hranatým blatníkom. Tento blatník sa ale do výroby nedostal, pretože v blatistom počasí bol zablatený celý reflektor a nielen ten. Jazdec bol zablatený tiež. Bola vytvorená laminátová vzorka, ale výroba sa nakoniec neuskutočnila. Zadný blatník bol vyrábaný z dvoch častí, ktoré sa švovo zvárali. Predný blatník, bol od 555-ky odlišný, bol viac hranatejší.

Ekonomicky bolo nevýhodné používať pri výrobe predného blatníka technológiu ako u zadného blatníka. Brúsenie švového zvaru, tmelenie a jeho znovu brúsenie a lakovanie bolo naozaj pracné. Na funkčných vzorkách núdzovým riešením namontovanie zásterky na blatníku nielen za predným kolesom, ale aj nad ním. Toto teda nepripadalo do úvahy. Problém sa vyriešil iným tvarom predného blatníka, ktorý sa vyrábal lisovaním z hlbokoťažných plechov technológiou lisariny. Až do konca výroby sa predné blatníky nakoniec vyrábali vylisovaním z jedného kusa.

Pravdepodne exportná verzia

Vrátim sa ale k vývozu. Všetky obchody sa robili výlučne cez Motokov a ten mal centrálu v Čechách a teda preferoval české značky a Pionier nebol pre Motokov prioritou. Prioritou boli kývačky. No ale, po nežnej revolúcii šli predstavitelia Motokovu do obchodovania s Grékmi znovu a tiež neuspeli. Situácia bola pre Pioniere priaznivejšia v ďalšej dovolenkovej destinácii v Malej Ázii. Kedysi mohutná osmanská ríša, no dnes problémovo prežívajúci štát Turecko žijúci tiež z turizmu ako do nedávna aj Grécko si zamiloval československé kývačky podobne ako India, či Egypt.

Do Ázie

Indické produkty podobne ako egyptské mali tým pádom v Turecku tiež konkurentov, či sesterské montážne linky. Firma Montaj, ktorej šéfoval Oto Celik v Turecku montovala spomínané Jawy a ČZ-ty, žiaľ, v ktorom období a v akom množstve sa mi nepodarilo zistiť. Fakt je ale ten, že Pioniere sa do Turecka vyvážali. Ich tvary boli zhodné s Pioniermi, ktoré sa presúvali po cestách bývalého Československa.

Žeby to aj v Turecku vyzeralo ako u nás?

Ako som spomínal Motokov mal svoje priority, ktoré prezentovali hlavne podporu značky, teraz už len českej, s dvojitým “W” v logu. Tento fakt sa odzrkadľoval hlavne na tom, že slovenský Pionier bol pre Motokov a vtedajšiu vládnu stranu “malá česká Jawa”. Odzrkadľovalo sa aj na fakte, že na základe potupnej zmluvy Manet musel platiť českému výrobcovi za používanie jeho loga na Pionieroch a dokonca českej strane musel každoročne zaslať vlak naložený Pioniermi na takzvané “laické skúšky” a to údajne zadara.

To teda naozaj bola doba. Motokov zarobil na vývoze súčiastok na kývačky, z ktorých Oto Celik v Turecku kývačky montoval. Pionier bol teda pre štátneho vývozcu nezaujímavý produkt. Napriek tomu si myslím, že továreň Manet mala svojim Pionierom v Grécku a Turecku pozíciu, ktorá sa mu nedá uprieť.