História Pionier: Pionier v Škandinávii

Táto zmluva už zrejme v originále neexistuje, ale v archíve Ing V. Porubského je tento dokument odfotografovaný. Po dohode s aktívnymi účastníkmi tej doby poskytujem skeny tohoto dokumentu. Značka, ktorú nemienim menovať, teda profitovala nielen z predaja kývačiek, ale aj z predaja Pionierov,

Štyri písmená na Pionieri stáli stotisíc ročne

SK 90-ky a všetkých slovenských mopedov Babetta aj keď s nimi nič nemala spoločné. Smerovanie cesty slovenských výrobkov z Považia bolo teda v tesnom závese za motorkami, ktoré predával Motokov. Pionier bol teda v tieni veľkých kývačiek. Nebolo to ináč ani v Škandinávii. Aj keď sa podnebie na severe Európy vo vlasti dávnych Vikingov odlišuje od nášho, pre domácich je to to pravé na pravidelnú jazdu.

V zimných mesiacoch tam nikdy nebol problém vidieť motocyklistu. V mysli mi prebehol dokumentárny film o škandinávskej prírode a podnebí, v ktorom deti zo škôlky boli na prechádzke počas polárnej noci. Na pravé poludnie tam bola úplná tma a dosť snehu. Vietor dosť víril tento prašan. Deti boli nazájom spojené a pouväzované šnúrami, aby sa nestratili zo skupinky a na cestu im posvietili chlapci na idúcich Pionieroch a iných približovadlách. Bol som z toho na vetvi.

Pionier 550 pre Škandináviu

V neskoršom období (asi o desať rokov) sa podobná situácia v inom dokumentárnom filme opakovala, ale to už tam dominovali japonské motorky s mladými jazdcami. Na vlastnej koži som zažil podobnú situáciu v zasneženej zime v Gerlachove pod Tatrami. Chceli sme s rodinou ísť na výlet do Tatranskej Polianky. Bolo krásne slnečné počasie ale nad Gerlachovom na planine bol na ceste vírivý tunel sypkého snehu. Nebolo v ňom vidieť na krok. Mal som zlú predtuchu a zastal som s našou Rosničkou (Š 105) pred ním a urobil som dobre, pretože z tunela vyletel plný zájazdový autobus. Stretnúť sa s ním v tom tuneli asi by sme už neboli živí.

Za polárneho dňa to bolo prakticky ako u nás, až na to, že na uliciach sa pomedzi Saaby, Volvá prepletali jazdci na Pionieroch a iných 50-kach. Prvý vyvážaný model 550 bol podobne ako v iných destináciách predávaný s výrobkami tovární Jawa a ČZ. Fínska reklama ponúkala mimo modelu 550 neskoršie 555 aj moped Jawetta, ktorý bol tiež Jawa. Spolupráca továrne Manet so severskými krajinami sa rozvíjala nielen v obchode s bežnými Pioniermi štandardne vybavenými malým držiakom batožiny, ale aj v športovom využití.

Helsinská reklama na Pioniera 555

Zaujímavé je, že na severských internetových stránkach je prezentovaná cestná preteková úprava 555-ky so zostrihnutými plechmi a zvýšeným výkonom, tiež ako Jawa 50. Za jej úzkymi a spustenými riadidlami bol jazdec Toivo Asmer, ktorý nie je Škandinávec, ale Estónec. Teda obyvateľ vtedajšieho ZSSR.

Estónsko, Lotyšsko, Litva sa ako prvé štáty odtrhli od násilného zlepenca nazvaného ZSSR. Toto odtrhnutie bolo krvavé, pretože elitné sovietske jednotky OMON na niečí príkaz vyvraždili celý personál na nejakej hraničnej colnici. Až tak zúfalo sa bránili predstavitelia vtedajšej sovietskej armády novému usporiadaniu, ktoré si žiadali Estónci, Lotyši a Litvania a nie Rusi. Nakoniec aj tak stratili väčšinu svojich vazalov, ktorí etnicky vôbec nepatrili k Rusom, ale k severanom. Preto si myslím, že je na mieste, ak je Asmerovo pretekárske umenie prezentované na severských stránkach s pretekovou 555-kou.

Upútavka na pretekové úpravy s estónskym jazdcom

Po 555 prišla na rad 05, ktorá mala byť štandartná ako u nás. Celkom prvé 05-ky boli ešte vybavované predným blatníkom z 555-ky. Jeho zaoblené tvary však celkom nezapasovali do celkového vzhľadu hranatejšej 05-ky.Uvažovalo sa teda o hranatejšom prednom blatníku. Jedným z predpokladaných bol najhranatejší tvar, no toto prevedenie neuspelo. Takýto predný blatník, podľa pána Ulického, si žiadali niektorí zahraniční odberatelia. Predný hranatý blatník chránil motocykel aj jazdca ešte menej ako predný blatník 555, ktorý bol v prvých kusoch.

Malo to aj iný dôvod a síce náraďovňa nemala dané lisovacie náradie do série. Plasty boli vtedy nedostupné. Po rozhodnutí lisovať predný blatník z jedného kusa sa problém vyriešil. Tento sa vyrábal technológiou hlbokých ťahov z hlbokoťažných plechov, na ktoré boli na Považí experti. Strojárne mali dlhodobé skúsenosti pri výrobe mliekárenských kovových kanví a u munície, konkrétne to boli 50 litrové hliníkové konvy s gumovým, či kovovým vekom a delostrelecké nábojnice.

Neskoršie, podobne ako u ostatných destinácii, tak aj v Škandinávii sa predával modifikovaný model 20 s jednomiestnym sedadlom. Opticky bol teda tento model 20 zhodný s modelom pre Grécko, teda s "reuma plechmi", jednomiestnym sedadlom a nosičom. Bol to teda exportný model pre Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko a Island. Pionierom to v Škandinávii neskončilo a na sever putoval aj krabicový Mustang. Reklamné plagáty uvádzajú obdobie do roku 1973. Tento rok bol prelomový, pretože trhy postupne, ale isto obsadili zväčša japonskí výrobcovia so svojimi modelmi vyrábanými v Európe a teraz opäť v Ázii.