Kawasaki GTR 1400 - Lignje na žaru, alebo ako som sa stal rušňovodičom

A tak som si ja, zarytý antijapanista, sadol do sedla okapotovaného, elektronikou nabitého radového štvorvalcu z krajiny vychádzajúceho slnka. Hneď skraja pár drobností na vysvetlenie. Chalani z redakcie už gétéerku otestovali v redakčnom teste, preto by mal byť tento môj pohľad vnímaný skôr ako test extrémneho individuálneho mototuristu. Mojim obyvklým problémom sú foto. Aj tých pár, čo som nafotil do mobuilu odišlo do večných lovíšť spolu s micro SD kartou a preto sa žiaľ budete musieť uspokojiť s fotkami z pressu a proste mi veriť, že som naozaj taký magor a tento trip podnik

Pekne po poriadku. V Piatok ráno si uvedomujem, že už konečne prišiel moment, kedy dostanem na test Kawu GTR 1400. Pôvodný termín sa posunul už tri krát a ja som si už pomaly myslel, že HD bohovia asi nechcú, aby som svoje ctené pozadie ukladal na „šikmáča“. Ale poobede už preberám kľúče a dostávam krátke školenie o jednotlivých funkciách tohto diaľkového turistu.

Zápasník Sumo

Toto prirovnanie sa asi hodí najviac. GTR na prvý pohľad pôsobí strašne mohutne, neohrabane a úprimne sa priznám, keď som na ňu v U.M.S. na dvore sadal, mal som úzku riťku z toho, ako len prejdeme bez problémov cez mesto. Moje obavy však s prvými prejazdenými metrami miznú ako pomaranče z regálov v osemdesiatom druhom. Motorka má ťažisko a váhu dokonale rozmiestnené a ani v malých rýchlostiach nemá táto parná lokomotíva tendenciu byť ťarbavá. Ovláda sa s takou ľahkosťou a gráciou, že som občas zabudol na to, aký som vlastne dlhý a široký. Jednoducho povedané, tento tučko je zdatný športovec a ladný baleťák, aj keď na to na prvý pohľad nevyzerá.

Kudy dál?

Tak kam teda ísť otestovať turistickú motorku? Otočiť s ňou Banskú Bystricu a písať o turistike je asi rovnaký nonsens ako zobrať ostrú okruhovku na babu a písať o úžasnom výkone v cieľovej rovinke. Kdeže, to chce ísť dakam ďalej. Ale kam? V Alpách prší, Slovensko je na to malé a tak mi ostáva Taliansko a Chorvátsko. Tento rok som ešte nejedol lignje na žaru, moje obľúbené morské jedlo, tak by hádam nebolo na škodu skočiť na ne do Tučepov. No a tak po nabalení nejakých tých nevyhnutností na turistiku podvečer vyrážam spred bytu smer krajšie časy a morský vetrík.

Kompletka

Motorku som mal počas výletu možnosť otestovať v snáď všetkých podmienkach, ktoré sa kedy môžu vyskytnúť. Vyrážal som za sucha po okreske, vyskúšal som si diaľnicu cez deň aj v noci, prázdne okresky v HR v noci a plné cez deň. Išli sme za dažďa, išli sme v suchu, išli sme za tepla, išli sme v chlade, išli sme vo vetre aj v bezvetrí a myslím, že som mal možnosť ozaj naplno odskúšať vlastnosti tejto strojovne.

Elektronika a cockpit

Po nasadnutí a zapadnutí do slušne rozmerného a pekne vykrojeného lopatového komfortného sedla sa cítim ako kapitán Jean Luc Picard na mostíku hviezdnej lode Enterprise. Prehľadný informačný LCD display dopĺňa niekoľko LED kontroliek a dvojica až príliš strohých analógových budíkov tachometra a otáčkomeru, ktoré buď mali byť trochu oživené (vyzerajú ako z Jawy 640), alebo podľa mňa (ale o tom sa dá diskutovať, koľko ľudí, toľko chutí) dokonca vymenené za digitálny display s týmito funkciami. Viem, som síce za normálnych okolností odporca prebytočnej elektroniky, ale tu sa bavíme o diaľkovej turistike a jednoducho mi to príde komfortnejšie a tak trochu aj „viac s dobou“. Display samotný je dobre čitateľný aj za priameho slnka od chrbta, či v noci. Z výkladu si potom môžeme vybrať informácie ako tlak v penu, aktuálna a priemerná spotreba, dojazd, teplota okolia a stále zobrazované info zahŕňa jeden z dvoch tripmasterov, celkový počet najazdených km, ukazovateľ ostávajúceho paliva v nádrži a teplotu oleja.

Ovládacie prvky sú s výnimkou plynulého viacstupňového vyhrievania gripov umiestnené ergonomicky na ľavej konzole rájd, akurát by mi bodlo, ak by boli podsvietené, pretože v noci som mal chvíľku problém, kým som našahal prepínač diaľkových svetiel. Výborne je vymyslené zapínanie výstražných smeroviek na pravej konzole jednoduchým prepínačom. Kombinované brzdy s nastavením pomeru rozloženia brzdnej sily, podporované ABS a vypínateľnou kontrolou trakcie sú vynikajúcim pomocníkom pri zvládaní akýchkoľvek podmienok aj s plne naloženou motorkou. Skutočne som v zopár situáciách tieto „fičury“ ocenil a u takejto turistickej lokomotívy ich považujem za nevyhnutnosť. Meranie tlaku v pneu je takou čerešničkou na torte a mne osobne sa páči, raz za čas si checknúť, či mi neufukuje nie je na škodu.... Osobne mi chýba tempomat, pretože po 22 hodinách v sedle som jednoducho stratil schopnosť úchopu v pravej ruke od ťahania plynu a pri presunoch po diaľniciach a rýchlostných cestách to je príjemný doplnok pre jazdca.

Jazdné vlastnosti

Rozloženie váhy je, ako som už spomínal skôr, excelentné. Ani s dvoma naloženými kuframi som nemal problém prekľučkovať, či otočiť sa na mieste aj na nespevnenom povrchu, čomu napomáha aj veľmi slušný rajd. Motorka pri jazde jazdca nijako nezaťažuje, posed je pohodlný a podvozok, vrátane tlmiča riadenia priam excelentne zvláda akokoľvek nekvalitnú vozovku, či seba svižnejšiu jazdu po kľukatých cestičkách chorvátskej magistrály. Mne osobne to síce nechýba, ale asi by som na takomto stroji v roku 2012 už uvítal elektronicky nastaviteľný podvozok s nejakými dvoma – troma módmi, už len pre ten komfort a pocit kontroly na dosah prstu. ABS poznám ešte z GSA, to pre mňa nebola novinka, ale kontrola trakcie a kombinované brzdy áno. Či sú tieto výdobytky potrebné, tak o tom sa dajú viesť siahodlhé diskusie, prežiť sa dá aj bez nich a na naháči mi nechýbajú, no na druhej strane dlhé trasy a motodovolenka sa pre mňa spájajú už aj s nejakým tým komfortom a skrátka, čo si budeme nahovárať, aj mne ako motomasochistovi nie je proti srsti, ak sa cítim o niečo pohodlnejšie, ba až hýčkaný. Trakcia motorke nedovolí postaviť sa na zadné pri napríklad výjazde z kruháču (pri 160k a 136 Nm pomerne dobrá vec) a kombinácia všetkých troch asistentov sa ukázala ako vynikajúca aj v jazde za silného dažďa, kedy mi motorku nerozhádzalo ani počas brzdenia, keď ma zošmyklo do vyjazdenej koľaje plnej vody. Skrátka, v bežnej situácii to asi nijako nezbadáte, ale ak raz viem, že sa aj v krízovke môžem spoľahnúť na to, že motorka ma podrží, idem s väčším kľudom a môžem sa na plno venovať riadeniu. Všetko vyššie uvedené napomáha tomu, že motorka odpustí aj nejednu jazdeckú chybu, keďže ako všetci vieme, najčastejšou príčinou problémov je zlyhanie „medzikusu“, čiže jazdca.

Dlhé trasy, alebo „jazda do nemlátom“

Presne na toto som sa tešil asi najviac. Zbožňujem dlhé štreky a cesta je pre mňa cieľ. Nádrž s objemom 22 litrov stačí pri priemerke okolo 4,9 -5,2 litra na 400 km jazdy, čo už je pomerne slušné. Vynikajúcej spotrebe napomáha ako kolosálny motor pôvodom zo ZZR 1400, ktorý je na GTR ešte o niečo „pribrzdený“ a tým aj naddimenzovaný a inak zotáčkovaný, tak aj funkcia „ecodrive“, ktorá po zapnutí a jazde do 6000 rpm a 160 km/h ešte znižuje spotrebu o ca. 10%, čím sa pri pokojnom turistickom kochacom tempe jazdy skutočne dostaneme na priemerku okolo 4,9 litra aj s plným naložením. Keď už sme pri motore a plnom naložení, tak mašina má rezervu skutočne stále a či idete sám a bez kufrov, alebo dvaja a s troma kuframi, nezáleží vôbec na rýchlosti, lebo aj zo 160 po pootočení plynu motorka vystrelí vpred bez reptania. Toto je úžasné najmä pri predbiehaní, vtedy sa motorka premení na „zúrivý kredenc“ a dá do smútku nejeden jogurt (a Mercedes S 500 AMG, pozn. autora). Je mi jasné, že asi málokto otočí Makarsku na šupu, ale ani to nie je pre gétéerku nijaký zásadný problém (len ten tempomat by nezaškodil...). S kľudom si viem predstaviť, že jej svoje telo zverím, až sa raz dostanem na Iron Butt Rally.

Výhody a nevýhody

V konečnom dôsledku nesmieme porovnávať jablká s patkáňmi a pri hodnotení plusov a mínusov musíme zobrať do úvahy, na čo je táto motorka vlastne určená. Je to športový turista určený najmä na svižné cestovanie po „civilizovanom“ svete s kvalitnými cestami. Preto by som ako plusy hodnotil naddimenzovaný výkon, ochranu proti vetru vo forme bohato dimenzovanej kapotáže (s možnosťou dokúpenia bočných deflektorov) a dostatočne vysokého, elektricky nastaviteľného plexi (i keď pri mojich 192 cm by mohlo byť ešte o 15 – 20 cm vyššie, aby som bol pred vetrom chránený dokonale), vrcholne komfortný posed, v ktorom ma ani po 1500 + km neomíňal zadok, či chrbát, dostatočne „nadupaná“ elektronická asistenčná výbava, vynikajúci, plne nastaviteľný podvozok (manuálne) a 3 kufre, do ktorých sa aj dvojica zbalí na celý týždeň bez toho, aby im z motorky viselo ďalších x kusov batožiny.

No a k nevýhodám. Čo mi vyslovene chýba je tempomat. Zabite ma, ale ja ho potrebujem, oddýchnutie ruky je po 200 – 300 km jednoducho potrebné a mne sa nechce každých 100 km stáť. Osobne by som dal do preč analógový tachometer a otáčkomer a nahradil ich displayom, ale to by zase bolo rovnako veľa hlasov volajúcich po návrate „klasiky“. Môj názor je, že na naháči sa mi viac páči analóg, na modernej športovej turistike digitál. Ale ak aj analóg, tak ich aspoň trochu „skrášliť“, tieto sú ozaj ako z roku 1985. Na škodu by nebol aj elektronicky nastaviteľný podvozok, podsvietené ovládače na konzole rajdov a vykurované sedlo, predsa len sa dá očakávať, že sa na mašine bude cestovať aj v hodne blbých podmienkach, v noci, za dažďa a možno aj v zime. Ale to sú skôr veci, bez ktorých sa to dá, ale s ktorými by to bolo ešte krajšie. Zhrnúť by sa nevýhody, alebo nedostatky tejto moto dali do vety: „Potrebovala by po pár rokoch okrem faceliftu aj mierny technologický update“, aby jej konkurencia neušla.

Záver

Čo na záver k tomuto zaujímavému a často krát opomínanému turistovi? Porovnať sa dá asi s Hondou Pan European, prípadne BMW K 1300 GT, pričom zo všetkých spomenutých má GTR vždy zaujala najviac. Má pomerne dravý design kombinovaný s komfortom a slušnou výbavou, výkonu na rozdávanie a odpúšťa aj jazdecké chyby. Preto sa domnievam, že snáď až na ten ohromný výkon to je motorka vhodná aj pre začiatočníka, keďže si ju skôr kúpi manželský pár stredného veku, ktorý chce tráviť dovolenky radšej na motorke, ako s Čedokom. Rozhodne by som si ju doma v garáži vedel a vlastne aj chcel predstaviť. Určite ale nie ako jedinú motorku. Na dochádzanie do práce a víkendové vozkanie to síce použiteľné je a dokonca ju ani tu nenachytáte na hruškách, ale nie je to ono. Paradoxne práve komfort, ktorý pri turistike oceníme, je tak trochu „fun killerom“ pri bezcieľnom bežnom jazdení. Alebo inak , tá motorka je tak dobrá, až je občas nudná. Viem si živo predstaviť, že ak by som mal partnerku, tak by tento rušeň asi veľmi rýchlo pribudol do portfólia mojej flotily, pretože dovolenka pri mori na tomto parostroji je skutočne potešením.

Mimochodom, koho by zaujímalo ako dlho mi tá štreka nakoniec trvala, tak vyrážal som v piatok po práci, desiatoval som v sobotu v Tučepoch a večeral som už opäť doma v Bratislave

Plusy, mínusy

výkon, komfort, ovládanie, blbuvzdornosť (po anglicky júzr frendli)

absencia tempomatu a elektronického podvozku, fádne analógové budíky

Text: eNeM
Foto: kawasaki.press

Motocykel na test poskytla spoločnosť kawasaki.sk.