Anketa:
Čím ďalej chodím nakupovať, tým mám väčšiu radosť?
ZdieľaťPridané: 10.04.2004 Autor: Vadim
Čitatelia: 6148 [Technika - Dobré Rady]
Už mnohokrát sa na Motoride preberala téma, kde je najväčší výber potrieb pre motorkárov. Väčšinou z toho vyšli „víťazne“ motoshopy v zahraničí. Pokúsim sa nad tým zamyslieť. Nie preto, aby som si „naháňal kšefty“ (veď okrem Atlantisu sú na Slovensku desiatky motopredajní), ale preto, aby sme sa dostali zo začarovaného kruhu. Bol by som rád, keby sa k tejto téme vyjadrili aj iní predajcovia, ale hlavne zákazníci, lebo iba tak sa nám podarí situáciu zlepšiť.
1.) Na Slovensku je slabý výber tovaru.
Výber tovaru na predajni je priamo úmerný obratu a naopak. Je predsa nezmysel, mať na predajni určitý druh tovaru napríklad za pol milióna, keď sa z neho predá za rok pár kusov, za pár desiatok tisíc. Ako príklad si môžeme zobrať kombinézy: Jedna stojí 20 000 Sk. Aby bola šanca, že si zákazník vyberie, musí mať obchodník na predajni aspoň tri rozličné možnosti, čo sa týka kvality (strih, materiál, ochrana, výrobca, cena...). Z každého druhu aspoň tri farebné kombinácie (hoci tu sú desiatky možností). Z každého druhu a farby, aspoň päť veľkostí. To je spolu 45 kombinéz x 20 000 Sk = 900 000 Sk. Počítajme, že motopredajní je na Slovensku 30. Podľa počtu predaných motocyklov, má každá z nich šancu predať maximálne 10 kombinéz. keď počítame obchodný rabat 20%, tak je hrubý zisk 40 000 Sk. Z tohto treba odpočítať: alikvótnu časť daní, platov zamestnancov, odvodov štátu, prenájmu priestoru, energií, dopravných nákladov a nákladov za reklamu. Dajme tomu, že 50%. Takže investícia 900 000, návratnosť 20 000, čistá strata v tom roku = 880 000. Tovar je ku koncu sezóny nepredajný, v ďalšom roku výrobca ponúkne nové modely, preto treba staré zlacniť (a tým pádom ich predať so stratou) a tak dokola. To je len jediný druh tovaru, ale ako príklad to stačí.
2.) Na Slovensku nie je kvalitný tovar.
Tu netreba nič vysvetľovať, stačí, aby ste sa pozreli na staršie diskusie. Dookola sa preberajú témy, kde sa dajú zohnať aké ojazdené gumy, či si budem chrániť hlavu prilbou za dve, alebo tri tisícky, že tam a tam majú nejaké síce neznáme brzdové doštičky, ale o padíka lacnejšie, že na motorku je najsamfasa si obliecť trekovú bundu bez chráničov, že motorku si najlepšie každý opraví sám, s náradím z výpredaja hypermarketu, že vzduchové filtre sa najlacnejšie ošetrujú motorovým olejom, že v Louise majú dva druhy oleja (z ktorých jeden sa volá DELO) ... Ja som mal dokonca zákazníka, ktorý si kúpil dva deci oleja, vypýtal si na ne 20% zľavu a nazýval ma lakomcom!
3.) Na Slovensku je tovar drahý.
Skúsme si uvedomiť základné fakty: Slovensko je najmenší motocyklový trh v Európe. Slovensko je najchudobnejší motocyklový trh v Európe. Slovensko má jednu z najmenších motocyklových tradícií v Európe. Slováci s obľubou nakupujú motocyklový sortiment v zahraničí. Z toho vyplýva: slovenskí obchodníci majú najmenšie odbery tovaru, čiže majú najmenšie obchodné rabaty, čiže nakupujú tovar najdrahšie. Aby bol predajný, predávajú ho s najmenšou mierou zisku, čiže majú najmenej peňazí na rozširovanie sortimentu, a tak stále dokola...
4.) Na Slovensku sú dlhé dodacie lehoty na tovar.
Aby mal obchodník na predajni tovar, musí ho tam najskôr nejakým spôsobom dopraviť. To sa dá rozličnými spôsobmi, ale v princípe ide o to, že prepravné náklady sú rovnaké, či sa prepravuje tovar za „liter“, alebo za „melón“. Preto každý obchodník čaká, kým sa mu nazbiera väčšie množstvo objednávok, aby sa tovar nepredražoval ešte aj týmto spôsobom.
5.) Na Slovensku niektoré druhy tovaru neexistujú.
Je 100%-ne isté, že na Slovensku dostanete všetko to, čo v zahraničí, len o tom neviete. V celej Európe sú motoshopy už desaťročia etablované, takže je „vsjo jásno“. Na Slovensku sa trh s motopríslušenstvom práve rozvíja. Z vyššie uvedených dôvodov nemá každý obchodník peniaze na veľkú informačnú kampaň (reklamu). Medzi motopredajcami je totiž ozaj málo privatizérov. Ja napríklad nepoznám ani jedného. A veľký zahraničný predajcovia motocyklov sú trochu iná téma. Mám pocit, že dať vám o sebe vedieť, aby ste VY vedeli, kde vám kto môže a vie pomôcť, je pre niektorých takmer trestný čin (Mr.Hyde).
Resumé:
Na Slovensku je každý jeden obchodník s motocyklovým sortimentom zároveň aj motocyklový fanúšik. Inak sa to nedá, pretože sa nedá na Slovensku z motocykového obchodu zbohatnúť (keby sa to dalo, už by mal organizátor „motozrazu“ Manínska tiesňava a ďalších podobných, už niekoľko motoshopov). Každý z nás sa zaoberá ešte niečím iným, aby sa uživil.
Dovolím si s istotou povedať, že keď začnete motocyklový tovar kupovať tam kde žijete, tak sa za veľmi krátku dobu vaše miestne motopredajne tak naplnia kvalitným tovarom za primerané ceny, že nebudete musieť kvôli každej sprostosti precestovať pol Európy...
Vadim, Atlantis-Buldog
Pridané: 10.04.2004 Autor: Vadim Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Akcia: POSLUŠNÝ MOTORKÁR - parkovanie v Bratislave
- BULDOG – 40% dole kopcom z blata do kaluže...
- Na manželstvo to nevyzerá... alebo BMW R 1200 GS Adventure z iného pohľadu
- Skúsenosti s náhradami škôd z povinného zmluvného poistenia, 3. časť
- Skúsenosti s náhradami škôd z povinného zmluvného poistenia - 2. časť
- Skúsenosti s náhradami škôd z povinného zmluvného poistenia
- Kategórie motocyklov, 4. časť: Poďme spolu lietať... Motokros
- Poradíme, pomôžeme: 21. časť: Skúsme si ušiť sedlo
- Kategórie motocyklov, 3. časť: skúter nie je žiadna hračka!
- Pozvánka na Malokarpatský pohár
- ... zobraz všetky články od tohto autora
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!