96 hodín 5/6

Dresden

Pekné, ale novodobé. Všetko bolo po vojne opravené, postavené od základov. Prichádzam tam v pondelkovej rannej špičke, upútal ma chlapík na bicykli ako vezie dve deti do škôlky. Presne ako môj tatko pred 37 rokmi. Areál Zwingeru a budova opery by zaujala romantikov, alebo naše ženy. Ja som skúmal pracovnú náplň zametačov lístia.

Profesionálne sa tvárili, že pracujú, nestálo ich to žiadnu energiu a na prvý pohľad pracovali. Okolo boli ešte stromy so zelenými listami, mali prácu na celú jeseň. Potom príde zima sneh a tak ďalej, stopy socíku tam boli. Motám sa tam dve hodiny a čakám na otvorenie múzeá dopravy, ktoré mali v pondelok zatvorené. Podľa slovenského webu malo byť otvorené, nazlostený odchádzam do prírody.

Národný park Saské Švajčiarsko

Vidiecke cesty sú zúfalo preplnené a ja si veselo užívam výhody motorky. Chcem vidieť skalnaté útesy a ako sa rieka Labe vlní medzi dedinkami. Smerujem do okolia skalnej atrakcie Bastei. Výhľady a skalnaté útesy sú impozantné, väčšina ľudí je starších ako ja.

Aj keď kráčam pomaly, oproti ním som bežec. Pár km prechádzky vracia môj zadok do pôvodného stavu. Sadám na motorku a smerujem na Dečín. Po prekročení hraníc zisťujem, že Česi vsadili na úplne iný druh podnikania v každom 20tom dome je bordel. Šialený kontrast.

Čadičové varhany

Tak z tejto geologickej maličkosti som mal obrovskú radosť. Nachádzajú sa v obci Kamenický Šenov. Bolo tam prekrásne. Jednoducho a útulne, len tak tam stanovať pri jazierku a opekať klobásky by bolo skvelé. Útvar vznikol pred miliónmi rokov. Rozprávku „Pyšná princezná“ tam nakrúcali v minulom tisícročí.

V miestnej krčme som zjedol strašnú porciu jedla za 5 €. Je 14 hod. a ja som potom jedol až na druhý deň ráno! Definitívne bola ťažba čadiča na Pánskej skale zakázaná až v roku 1948 a v roku 1953 bola skala vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.