Anketa:
Slovenská JAWA a F.I.M. Rally 1971
ZdieľaťPridané: 22.07.2013 Autor: Redakcia Motoride.sk
Čitatelia: 8247 [História]
Bez propagácie nefunguje obchod. To vedeli aj v Považských strojárňach. Preto jednou z činností bola aj činnosť obchodno-technických služieb (OTS), ktoré pre jednotlivé motocykle zabezpečovali okrem propagácie hlavne dokumentáciu - návody na obsluhu, servisné príručky, manuály, katalógy náhradných dielov, školenia pracovníkov servisov nielen doma, ale i v zahraničí.
Servisní inšpektori pôsobili v mnohých štátoch sveta, zabezpečovali úlohy pre dobrý predaj motocyklov. V kontakte so zákazníkmi riešili množstvo otázok, niekedy aj nepopulárnych vecí a reklamácií.
Export motocyklov Jawa a ČZ na zahraničných trhoch v 60.rokoch a začiatkom 70.rokov predstavoval významnú položku najmä v americkej oblasti, ale i v oblasti Kanady, Anglicka, NSR, Egypta, Vietnamu, Poľska a ďalších krajinách a tým táto činnosť kládla náročné úlohy na všetkých, ktorí tieto úlohy zabezpečovali.
Popri propagovaní výrobkov zabezpečovali pracovníci OTS pomoc pri organizovaní motoristických podujatí a servis na týchto podujatiach. Jednalo sa o množstvo domácich súťaží – populárnych skútrových rally, motocrossov, výstav, veľtrhov doma i v zahraničí.
Najlepšou propagáciou však bola aktívna účasť motocyklov na rôznych podujatiach. Takouto príležitosťou bývala účasť na najstaršej súťaži F.I.M. rally, ktorá sa s malými prestávkami organizuje od roku 1936 a od roku 1950 nepretržite a vždy v inom štáte. Motocykle a skútre z Považských strojární sa rally zúčastnili niekoľkokrát.
Vráťme sa ale k roku 1971, kedy sa rally konala v holandskom Middelburgu v dňoch 29.6 – 1.7.1971. Z Považských strojární sa Československej výpravy zúčastnil 7 členný tím v zložení: Cingel Jozef, Dorinec Ondrej, Hunčík Rudolf, ktorý sa podieľali na vývoji motocyklov, Makaj Ivan – pracovník skúšobne motorov a pracovníci OTS – Vlčanský Karol, Hála Viktor (na motocykloch) a Lupták Milan (sprievodné vozidlo). Jazdci prvýkrát išli na motocykloch JAWA Roadster 90 v žlto-čiernej farebnej kombinácií. Išlo o skúšku nového motocykla v náročných podmienkach na takmer 3000 km dlhej výprave.
![]() |
Časť výpravy na námestí v Middelburgu |
Celú Československú výpravu tvorilo 70 účastníkov – továrenské tímy JAWA Týnec nad Sázavou, Považské strojárne Považská Bystrica, AMK Kovona Karviná a AMK nepočujúcich Ostrava. Spolu s továrenskými tímami sa závodu zúčastnilo aj niekoľko súkromných jazdcov a 10 motocyklov JAWA 20/21 z Domu pionierov a mládeže Praha.
Výprava štartovala 25.6. z Karlových Varov na prvú etapu do Eisenachu. Ďalšia etapa viedla do Dortmundu, kde pokračovala do holandského Amsterdamu, odkiaľ výprava smerovala do Rotterdamu a cieľového mesta Middelburgu. Prvé tri dni jazdenia sprevádzal vytrvalý dážď, ktorý komplikoval najmä cestu na diaľniciach.
Celkovými víťazmi rally sa stali motocyklisti z Talianska. Výprava z Považských strojárni spolu s pražskými pioniermi obsadila v kategórií do 100 cm³ pekné 3. miesto. Závod prebiehal bez väčších problémov alebo porúch, čo prospelo propagácií značky JAWA na svetovej scéne.
Spiatočná cesta výpravy viedla cez Antverpy, Brusel, Nancy, Štrasburg, Würzburg až na Považie. V mestečku Narden pri Amsterdame výprava položila kvety k hrobu Jána Amosa Komenského a navštívila jeho múzeum v Nardene. Po náročných troch tisíckach kilometrov sa výprava úspešne vrátila domov.
![]() |
Porada pred štartom etapy v Amstredame |
Na zážitky z výpravy sme sa opýtali jedného z jazdcov, Karola Vlčanského a ten nám porozprával o priebehu výpravy priamo z centra diania.
K.V : „Keď sme sa vydali na cestu, začalo pribúdať aj zážitkov. Medzi prvé väčšie zážitky patrilo uvítanie výpravy v Middelburgu, kde sme za sprievodu policajných motocyklov BMW dorazili na krásne historické námestie, teda miesto konania uvítacieho ceremoniálu. Nás potešilo, že nielen naše motocykle prešli celú cestu bez problémov, ale takisto aj motocykle Pionier 20/21 z Pražského domu pionierov.
Večer po príjazde bolo slávnostné otvorenie 3-dňového programu vo veľkom stane za účasti všetkých výprav a vrcholných predstaviteľov FIM-u. Keďže Slnko nezapadlo až do pol 3 v noci, bolo dosť času na výmenu skúseností a vzájomné otestovanie motocyklov.
Nezabudnuteľná bola plavba po prístave Rotterdam a výlet na more, kde sa lode riadili na vodných cestách semaformi, rovnako ako u nás autá.
Nedá sa mi nespomenúť jedného člena našej výpravy z Považských strojární Rudolfa Hunčíka, bývalého jazdca rýchlostných i terénnych súťaží, ktorý jednotlivé etapy absolvoval s najnižšou spotrebou. Úspech však bol v tom, že sa „vešal“ na kamióny a išiel za nimi aj niekoľko hodín. Raz však znova išiel za kamiónom po diaľnici a prehliadol odbočku na Würzburg a zastavil sa až pri českom Rozvadove. Cesta späť ho potom stála všetky ušetrené pohonné hmoty.
Jedným z najväčších problémov, ktorý sa vyskytol, bol prechod z Luxemburska do Francúzska. Policajti vykonávali kontroly náhodne a to sa stalo osudné druhej polovici výpravy. Pri kontrole bolo zistené, že cez daný hraničný prechod na územie Francúzska vstúpiť nemôžeme. Stálo nás to niekoľko hodín vybavovania a telefonovania na veľvyslanectvo. Keď sme v noci dorazili do Nancy všetci ostatní už spali.
Veľmi náročné a vyčerpávajúce boli prejazdy veľkými mestami ako Dortmund, Amsterdam, Rotterdam alebo Brusel. Niekedy nájsť cieľ etapy vo veľkom meste bolo náročnejšie ako absolvovať danú etapu. Keď už nebolo východiska, vždy sme to riešili najmä s miestnymi motorkármi, ktorí keď videli na motocykloch označenie rally FIM, nám veľmi radi pomohli nájsť daný kemp, kde bola výprava ubytovaná.
Veľký obdiv si zaslúžili jazdci AMK nepočujúcich z Ostravy. V plnej sile a optimizme absolvovali všetky etapy.
Takisto nebola núdza o kolízie. Najmä prejazdy veľkými križovatkami, kde sa jazdci snažili, aby sa výprava nerozpadla, museli niektorí riskovať aj jazdu na červenú. Jednému členovi výpravy z AMK Kovona Karviná to nevyšlo a domov dorazil v sprievodnom vozidle so zlomenou nohou.
Celá rally bola jedným veľkým zážitkom a po 3000-kilometroch sme v zdraví dorazili domov.“
![]() |
Pamätná medaila |
Zdroj: Súkr. archív K.V
Pridané: 22.07.2013 Autor: Redakcia Motoride.sk Zdieľať
Súvisiace články:
- Moped Jawa 359 - gilbert
- História Pionier: Laminátový prorotyp Pioniera 555 - gilbert
- História Pionier: Reklamné skúšky Jednohrbov Pionier 550 - gilbert
- História Pionier: Oskútrovaný Pionier 555 s reumaplechmi - gilbert
- História Pionier: Nový Pionier 05 - gilbert
- Mini na báze Pionier 05 - gilbert
- História Pionier: Doplnky na Pionieroch 05 - gilbert
Ďalšie články tohto autora:
- V Portugalsku štartuje seriál ME Enduro 2025 aj s jazdcami SMF
- Dámy a páni, prichádza tak trochu iný Harley - CVO Road Glide RR
- Dunlop predstavuje inovované hyperšportové SportSmart MK4
- Nové Piaggio Beverly 310 (2025)
- Fotoreport: Výstava Motocykel 2025, Incheba Bratislava
- Fotoreport: výstava Motocykl 2025, Praha
- Inovované Piaggio Liberty - nový štýl aj technológie
- Dax, Monkey a Super Cub C125 dostávajú nové farby, príslušenstvo pre rok 2025 + rozhovor s konštruktérom
- Harley-Davidson predstavil novinky 2025: Street Glide Ultra, cestnejšiu Pan America 1250 ST a šesť inovovaných cruiserov
- Indian rozširuje rad Chief a prináša úplne nový motor PowerPlus 112
- ... zobraz všetky články od tohto autora

Galéria ku článku:
Vaše najnovšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!