Výlet do Slovinska a Chorvátska - Bovec, Pula, Medulin

Pre mňa to bol len druhý viacdňový trip, nakoľko na motorke jazdím len tretiu sezónu. Slúbil som mojej Kawasaki ER-6N riadnu prevetrávku po horských cestičkách a priesmykoch, nakoľko naša klíma a rozbité cesty sa jej niekedy zdajú primálo. Zgrupli sme sa staré dobré jadro: Pišta na jeho V-strome 650, Ivan s VN750, Marek na Fazer 600 a ako support našeho tímu nám robil Matúš s priatelkou, ktorí sa rozhodli celú trasu absovovať na aute.

Julské alpy

Deň 1 - Trnava - Bovec

Desať minút pred siedmou hodinou rannou pred Pištovým domom burácajú naše leštenky. Už len posledné úpravy, zbaliť rožky, šnicle do alobalu, mame pusu na čelo a môžeme vyraziť. Začiatok cesty sa zrovna nevydaril. Jedna Ivanova preplnená brašňa nevydržala nápor vetra a vyvrhla svoj obsah počas jazdy na dialnicu. V spätnom zrkadle vidím, ako Ivan za pumpou pri Zelenči pobehuje pomedzi autá a loví šlapky a papuče. Na prvú zastávku celkom skoro, vravím si.

Po nejakých problémoch s GPS vyrážame smer Mariazell. Počasie nám praje, cesty z čias Márie terézie striedajú tie z čias eurofondov, takže hor sa s vetrom o preteky. V cieli našej zastávky nás prekvapila búrka. Dávame hlavy dokopy a padá rozhodnutie zmeniť trasu po dialnici smerom na Judenburg a následne pokračovať na Klagenfurt a Villach. Horské cesty by sme si v búrke aj tak neužili. Po zhruba 100 kilometroch vychádza slniečko a my sa sušíme za jazdy. Cestou obdivuje Bodensee, rozľahlé jazero s neuroticky pokojnou hladinou. Po menšej pauze čas značne pokročil a my musíme kopnúť do vrtule.

Nasleduje horská prémia dnešného dňa, prejazd cez Tarvisio do Bovec-u. Hriešne rová asfaltka sa zerezávala do masívu hôr vytvárajúc návykovú chuť pretočiť plyn ako sa len dá. Musím povedať, že gumy Sportmax držali ako priklincované! Táto časť trasy bola podla mňa najkrajšia, za všetko stačí spomenúť obec Strmec, postavenú na Slovinskej strane v tradičnom oldschoolovom štýle. Miestami som mal pocit, akoby sme prechádzali krajinou zaspatou, kde ľudia zvážajú drevo z lesa na koňoch, z dediny do dediny chodia pešo a kultúrnym vrcholom večera je oslava hasičského zboru pri plnej poľnej. Ale tak sa mi to páči. Ubytovali sme sa v kempe Polovník priamo v Bovci. Za 8 euro na noc na mňa čaká môj luxusný stan, teplá sprcha a Ivanov lanšmít s rakúskymi žemľami.

Deň 2 - Bovec - Pula

Ďalšou zastávkou našeho putovania bolo letovisko Pula. Cieľom bolo dopriať si následne jeden deň oddych, pomáčať sa v mori a načerpať silu na nudnú cestu po diaľniciach domov. To sme si ale nemohli odpustiť prejazd cez Vršič. Ak poviem, že niektoré zákruty som prechádzal na jednotke s nohou opretou o asfalt, nepreháňam. Radosť bola vyhýbať sa autobusom, v tedy som tajne premýšľal, kde len som tú asistenčnú kartičku z poistovne dal... Našťastie ju nebolo treba, chytro pár fotiek na facebook nech majú sekretárky čo lajkovať a pokračujeme kochaním sa na rieku Soča. Scény ako vystrihnuté z Vinetua si zvečnujeme na fotkách. Fúka ostrý vietor, ale na horách nič výnimočné.

Ďalší krásny úsek smerom na Novú Goricu. Musím Slovincov pochváliť za kvalitu ciest, moja útla ER6-N si zákruty vychutnávala plnými dúškami. Nebolo ju treba ani veľa točiť, dvojvalec s prehľadom potiahol aj na vyššom prevodovom stupni. Taktiež obce na 6-tke presvištala bez frflania. Pokračujeme smer Koper až do Chorvátska. Ja s Marerom sme dostali chuť ešte na nejaké serpentínky, tak pokračujeme po starej ceste. Opäť krásny asfalt, bez plátačiek, gumky poslúchajú naslovo. Prejazdami cez dediny zisťujem, že bez mora by v Chovátsku ani pes neštekal. Až na pár fabrík na severe tam nieje nič. Olivové plantáže striedajú tie s figami, v horšom prípade samé zarastené polia trávou. Keďže na žiadnej pumpe neseparovali odpad, energetické trávy tiež pestovať asi nebudú. Tu prichádza moja chvíľa - pri pokuse o odjazd z pumpy sa moja kawa rozhodla trošku si poležať. Za prispenia plnej nádrže a preváženého tankvaku ju nechtiac pomaličky pokladám na zem. Situáciu zachraňujú padáky a ja s úsmevom na tvári naberám ďalšiu energiu na dokončenie cesty. Nocujeme vo Ville Bubi, asi 200 m od pláže, kde nás s pohárikom Slivovice víta natešený domáci. Tak si to predstavujem :-).

Deň 3 - Pula - Medulin

Po dvoch dňoch na motorke asi 950 odjazdených kilometrov, menšia pauza pri mori padla vhod. Ale ja s Marekom sme si aj tak nemohli odpustiť menší výlet do susedného letoviska Medulin. Meníme si motorky a kvaltujeme za miestnym spoločenským životom. Za zmienku stojí umelá piesková pláž v meduline hneď pri centre mesta. Bary a reštaurácie sú plné turistov s plnými peňaženkami a prázdnymi pohármi. Nech žije kapitalizmus.

Deň 4 - Pula - Trnava

Na tento deň som sa netešil najviac. Jazda po diaľnici na mojom naháčovi je úplné lahoda. Teda len prvých 30 minút jazdy, potom nastáva mučenie, chaos, plakoty-dakoty. Chorvátsko prekvaltujeme len taký fukot. Následne v Slovinsku volíme presun mimo diaľnice kvôli vysokým poplatkom a ešte vyšším prevýšniam. Svitá nádej na poslednú dobrú jazdu, vravím si. A tak aj bolo, valíme cez Kozina, Postojna, za Idriou doprava smer Žiri, Škofja Loka až Kranj. Cesta nám dala riadne zabrať, ale tie kopce stáli za to. V Kranje obedujeme v nejakom shopping centre. Čaká nás už len horský priechod za Zgorjim Jezerskom (po každom vracáku som dúfal, že už je posledný, aj mňa to už baviť prestalo a to je čo povedať) do Rakúska a rovno po diaľnici domov. Ak niekto viete tipy, ako si spríjemniť jazdu na motorke po dialnici, dajte vedieť. Mne sa najviac osvedčila poloha s nohami vyloženými na stupačkách spolujazdca a hruďou opretý o takvak - takzvaný Superman. Pred polnocou dorážame živí a zdraví, ale dootláčaní a vyšťavený do Trnavy.

tuning

Na motorkách sme presedeli 1765 kilometrov. Náklady som nerátal, ale odhadom na palivo som minul okolo 100 E, čo mi vychádza 3,6 litrová spotreba. Môže byť, lebo cestou späť sme valili hlavne po diaľniciach a kamošova VN-750 ťahala len 120 konštantnou rýchlosťou, takže sme šli úspornejšie. Ubytovanie vo Villa Bubi sme zjednali na 110 E za apartmán pre 8 ľudí, kemp 8 E a strava, káva a energetáky okolo 50 E ak preháňam. Škoda že nám nevyšlo viac kopčekov v Rakúsku cestou tam, ale zase sme si to vynahradili cestou späť v Slovinsku. Celkovo som s mojou kawou velmi spokojný, držala krok v kopcoch aj so silnejším štvorvalcom z Fazera (alebo ju Marek len šetril), ale celkovo jej dávam 9/10 bodov. trošku mi vadia rezonančné otáčky v pásme 3,5 - 4 tisíc, ale jedna muška kravu nevydesí...