ISSN 1336-6491 | Online: 1763 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29891
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17658)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12233)
Hodnotenie: (6 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (9)  [Verzia pre tlač] Tlač

IV. Film Fest 2013 - nájdi svoje chyby

 Zdieľať

Pridané: 17.10.2013 Autor: Beal
Čitatelia: 6751 [Bleskovky - Predstavujeme]

Dnes už filmujeme skoro každý. A skoro každý biedne. Niektorí sa snažíme o ucelené filmy, ďalší robia krátke videá pre spomienky a iní životné situácie uchovávajú vo vertikálnom HD prostredníctvom mobilu. Nečudujem sa. Nik nás to neučil. Ale s tým je koniec!

Seriál článkov - Film Fest 2013:

Video má oproti písaniu či foteniu jednu neskutočnú výhodu. Výpovednú hodnotu. Ťažko niekomu opíšete miesta rozprávaním alebo vyjadríte akciu fotografiou tak dobre ako videom. Okrem toho, je úžasné, že jeho hodnota rokmi stúpa. Minimálne pre v ňom zachytené osoby, či ľudí spájajúcich vzťah k zachyteným objektom. Uznáte, že sa môžeme baviť vo veľmi širokej rovine netýkajúcej sa len motoriek. Veď, čo môže byť väčšia pecka, ako pustiť si po dvadsiatich rokoch videá zo stavby vlastného domu, prvého vystúpenia detí v škôlke, dovolenky...

Lenže keď hovoríme A, musíme povedať aj B. Tým sú nevýhody. Ako povedal pred x rokmi dnes už známy dokumentarista Rasťo Hatiar, „taký fotograf sa niekam vydriape, urobí sto snímkov, jedna je dobrá a má vyhraté. Ale čo kameraman? S jedným dobrým záberom si môžem vytrieť ...“ Povedané všetko. Pri točení videa (je jedno z akej udalosti) sa musíte oveľa viac sústrediť, presúvať a rozmýšľať nad ďalším záberom a zároveň už nad strihom videa. A to je to, čo robí naozaj malé percento ľudí.

Prvý krát na festivale a tuším na motorkárskej akcii vôbec sa môžeme baviť o naozaj zaujímavom školení filmovej tvorby (slovo „workshop“ nemusím). Ruku na srdce, kto z nás rozmýšľa už pred samotnou akciou o tom, ako bude vyzerať finálne video? Väčšinou len točíme. Veľa. Aby málo nebolo. Využívame všetky funkcie kamery, najčastejšie zoom, kazíme záber nepremysleným „švenkom“ zľava hocikam alebo z hocikam hocikam. Ale dosť tárania.

Budete môcť absolvovať kurz, ktorý veríme, že vám niečo do filmového života dá. A myslíme to vážne. Rozdelili sme ho do troch častí, každej z nich bude veliť iný človek.

RÉŽIA

Anton Šulík

Narodil sa v Žiline, vyštudoval divadelnú a rozhlasovú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračoval v štúdiu na poľskej Akadémii dramatických umení Ludvíka Solského v Krakowe. Od roku 2003 režíruje pre verejnoprávnu televíziu talkshow Anjeli strážni, ma za sebou množstvo réžií divadelných hier, spolupracoval na Medzinárodnom festivale filmov v Trenčianských Tepliciach. Málo kto vie, ale s režisérskou taktovkou stojí od počiatku aj za projektom FMX (Freestyle motocross), ktorého ďalší ročník bude už o pár dní v Košiciach.

Je členom poroty festivalu od jeho prvého ročníka. Pokúsi sa nám voľným spôsobom vtlačiť do hláv základy réžie. Kroky, pomocou nich dokážeme postaviť zaujímavý príbeh aj z „obyčajnej“ dovolenky tak, aby to celé nevyzeralo amatérsky a naopak, zas moc umelo.

KAMERA

Mgr.art. Julius Liebenberger ArtD.

Narodil sa 14.3.1975 v Bojniciach. V roku 2001 ukončil vysokoškolské štúdium kamaramanskej tvorby a fotografie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. V rokoch 2004 až 2009 na tejto škole absolvoval aj doktorandské štúdium. V rokoch 2006 až 2010 prednášal na Vyššej odbornej filmovej škole v Zlíne, od roku 2011 je vedúcim ateliéru Ústavu animácie a audiovízie na Fakulte multimediálnej komunikácie Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Ako kameraman pracoval na množstve reklamných spotov, videoklipov a seriálov.

Neexistuje v tejto zostave nik povolanejší, kto by nás mohol učiť prácu so svetlom, kompozíciou obrazu, ostrením či zvukom. Naučíme sa základné pojmy ako sú celok, polocelok či detail, ako ich snímať, striedať a rozmýšľať pri tom všetkom už o finálnom strihu.

TECHNIKA A STRIH

Mgr.art. Branislav Gotthardt

Narodil sa tretieho júla 1981 v Poprade. Študoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku, nasledovala Elektrotechnická Fakulta žilinskej univerzity v Žiline a potom Ateliér strihovej skladby, Filmová a televízna fakulta na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Pracoval v Žilinskej televízii ako kameraman a strihač, následne pod Ministerstvom obrany ako kameraman a strihač. Tiež v televízii TA3, kde mal na starosť strih spravodajských a publicistických žánrov.

V tejto záverečnej časti kurzu sa dozviete podstatné veci o technike, jej fungovaní, používaní. Rozoberú sa niektoré filmárske vychytávky a tiež zaujímavé možnosti, ako niektoré z nich aspoň z časti nahradiť jednoduchým trikom. Zároveň sa niečo dozvieme o strihu. O tom, ako striedať obrázky tak, aby prechod nepôsobil rušivo a celé dielo vyzeralo vyvážene a premyslene.

Ak chcete vaše videá robiť lepšie, je to príležitosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorých tieto práce živia. Vedia, o čom točia, majú za sebou veľa veľkých projektov. Filmovať sa nenaučíte za tento jeden deň, ale nájdete svoje chyby. Ich odstránenie, posunie každého vpred.

Pridané: 17.10.2013 Autor: Beal Zdieľať

Seriál článkov - Film Fest 2013:

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (6 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (9)  [Verzia pre tlač] Tlač
aci-03-main

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »