BALKANTOUR 2004 Časť druhá: Bulharsko – Turecko – Ázia – Grécko – Srbsko – Maďarsko – Slovensko 2 322 Km. 1/6

Deň 9, Bulharský Lozenec, Istanbul, Ázia, Grécky Alexandropolis, 698 Km

Tak nám v Bulharsku nastal koniec dobrých časov. Rado dokúpil nejaké mušle, ktoré mali zdobiť príbytok jeho sestry, my sme dopili čo pozostávalo a chystali sme sa na náš najdlhší presun z Bulharska cez Turecko do Grécka. Turecko sme do programu zaradili len kvôli naplneniu vlastnej ješitnosti, že sme boli na motorkách v Ázii. Čo však človek nespraví pre vlastné ego, že?

Na naše pomery skoro ráno (9:00) sa nám podarilo vyraziť. Kvalita vozovky sa po pár kilometroch prudko zhoršila a my sme len dúfali, že v Turecku to bude lepšie. Po ceste na hranicu sme absolvovali jednu policajnú kontrolu a jednu hádku s pumpárom. Policajti boli milí. Mali sme z nich pocit, že nás zastavili len kvôli tomu aby si mohli obzrieť motorky. S pumpárom to bolo horšie. Ten zas mal pocit, že mu dlžíme ešte nejaké peniaze za tankovanie a sľúbil že tých banditov natre na hranici a nikam sa nedostaneme. Dopadlo to dobre, pretože sme tadiaľ prešli skôr ako on našiel telefónne číslo.
Najprv to na hranici vyzeralo dobre. Bulhari nás vybavili pomerne rýchlo. Aj turecký pasovák bol v pohode. To bola však posledná vec čo bola bez problémov. Aby ste sa vedeli orientovať, tu je krátky popis ako prejsť do Turecka. Po kontrole pasu sa dostanete do hraničného priestoru, kde odstavíte motocykel. Vojdete do budovy a pri prvom okienku si zakúpite víza za 10 EUR, alebo 11 USD. Potom prejdete na druhú stranu haly, kde si zakúpite tlačivo a kolky za 7 EUR. Prejdete ku druhému okienku, kde predložíte pas a techničák od motorky. Zaplatíte cestnú daň vo výške 3 EUR a nafasujete papier, že ste to zaplatili. Následne idete ku ďalšiemu okienku, kde vám potvrdia, že ste to zaplatili. Potom sadnete na motorku, podídete ku colníkom, ktorí sa pozrú či máte všetky potvrdenia a pustia vás do Turecka. Celkom jednoduché, že? Ku tomu si prirátajte, že vám nik neporadí a nik nevie inak ako po Turecky. Toto celé trvá hodinku a my vyrážame do Turecka. Už v prvých kilometroch je táto krajina iná. Ľudia sedia na cestách, nad domami sa týčia minarety. Asfalt je dobrý, cesty pomerne slušné. Pomaly sa blížil obed a nám dochádzalo jedlo v žalúdkoch a aj benzín v nádržiach. Vyzeralo to už s nami kade ako, tak sme zastavili pri jednej reštaurácii, kde sme sa plánovali najesť a spýtať sa na pumpu. Jedlo bolo fajn. Vyskúšali sme baraní kebab napichaný na meči a nejakú ryžu. 5 Eur za porciu, celkom jedlé. Turci sú živý národ a keď sa s nimi pustil Pagy do debaty, hneď sa ponúkli jeho cigaretami.

Drtič vybral foťák aby zaznamenal tento milý miestny zvyk, vyfajčiť niekomu krabičku cigariet, hneď ako mu uvaríte obed. Vedúci tohto podniku to uvidel a začal kričať: Kamera, kamera!! Mával ako zmyslov zbavený aby ho Drtič nasledoval. Prišli do skladu potravín a tam mu tento ľúbezný človek predviedol svoju chovateľskú stanicu holubov. Všetko bolo osraté. Fľaše s nápojmi, kartóny s potravinami. Holuby si tam voľne poletovali a tento fešný človek s pýchou predvádzal aký je on chovateľ. Drtič vyfotil čo mal a vyšiel von zreferovať čo sa nachádza v sklade potravín. Výprava menila farbu ako semafor, ale hrdinsky to všetci ustáli a obed v sebe udržali. Aspoň vieme, že holub chutí ako kura.

Cesta ku Bosporu bola dobrá. Chladnejšie počasie nám prialo a tak sa cestovalo v pohode. Tankovali sme na Shellke, kde sa znova ukázalo ako treba riešiť problémy s nezamestnanosťou. Natankujete, chlapík vedľa čerpadla vám prečíta čo je tam napísané (aj keď číslovky poznáte), sumu si zapamätáte, vojdete do budovy pumpy, (ktorá je asi 150m od stojanu) sumu nahlásite a zaplatíte. Po návrate ukážete bloček, chlapík vám zamáva a vy fičíte ďalej. U nás stačí jeden človek, v Turecku to živí štyroch. Smerom hlbšie do mesta bola doprava hustejšia, ale smer sa držal jednoducho. Stále na Ankaru.

Pochopiteľne, mesto je iné ako u nás. Architektúra prispôsobená tunajšej klíme a minarety na každom kroku. Toľko kostolov veru my nemáme. Ale keď raz Allah nakázal, tak čo už.

Most cez Bospor je viditeľný už z diaľky. Vysoká konštrukcia natretá na bielo. Autá pomaly hustnú, tento úsek je spoplatnený. Prebehneme cez mýtnicu a vychádzame na most. Ideme v pravom pruhu a Silvia sa snaží za jazdy fotiť. Toto je jediná fotka čo nám vyšla. Pekne je tam vidieť prieplav aj s námornou loďou a druhý most cez Bospor, ktorým sme sa vracali. Tak tu je to miesto kde sa to delí. Naľavo je Ázia a napravo je Európa.