Cestné pretekové Pioniere s dielcami typu 550

Všetko sa to dialo pod krídlami Zväzarmu a len ten, kto tam bol registrovaný sa mohol venovať motoristickému športu, mal zázemie na realizáciu tréningov a úpravy športového náradia, ale nebolo to zadarmo. Vtedajší začínajúci šampióni zostarli so svojimi strojmi a majú na ne určite príjemné spomienky, aj keď už zväčša ich motorky fyzicky sotva existujú. Ak predsa, tak v úplne zmenenej podobe s novými, či repasovanými dielcami. Pre veteránistov sú aj tak stále atraktívne a pretekanie na nich je určite riadny adrenalín. Žiaľ verejne dostupných dobových fotografií je ako šafránu. Niektoré, ktoré som našiel na internete sa budem snažiť priblížiť.

Motocykel ovenčený vencom za popredné miesto a so štartovným číslom "1" s jazdcom v dobovom oblečení pri laickom pohľade môžeme situovať do 60-tych rokov. Dokmentuje to aj v pozadí stojaci Moskvič. Základom bol pravdepodobne motor z Jednohrba, alebo z Jednosedadláka. No jeho bloky už nemajú rebrovanie, tak tie budú z neskoršieho modelu "05". Rám bol evidentne použitý z typu 555 vďaka dlhej nosnej rúre pod sedadlom. Nádrž by som tipoval z medzivojnovej či povojnovej ČZ . Prednú vidlicu konštruktér použil z Jednohrba vrátane ukotvenia predného blatníka. Kolesá boli však z mopeda Stadion, či Jawetta. Predný blatník by tiež zodpovedal Jednohrbu, no na veľké a úzke kolesá by zrejme nesedel. Opäť si môžem len tipnúť, že pôvodne bol z prvého Stadiona S11. Zadná kyvka pre uloženie veľkého kolesa mohla byť použitá z Jawetty, i keď nevylučujem originálnu kyvku z 555-ky. Vďaka štíhlym líniam je to teda stroj GP 50 bez okapotovania.

Na druhom obrázku je zrejme továrenský pretekový motocykel 555. To, čo ho spojuje s Jednohrbom je predná vidlica, no jej klzáky sú prispôsobené na uloženie celonábojového kolesa z 555-ky. Napriek tomu je na nich ukotvený pohyblivý blatník, ktorý ale nezodpovedá jednohrbovému. Ten je mohutnejší tak ako aj zadný pevný. Nádrž a sedlo sú požičané z väčšej pretekovej Jawy. Zadná kyvná vidlica má dva tlmiče a predpokladám, že z tohoto rámu vychádzal sériový rám neskoršieho typu "Pionier 05". Sériový ale nebol vystužený pod nádržou a teda "05-ka" bola oskútrovaná. Ostatná technika je z "Jednosedadláka". Pozoruhodné je uloženie riadidiel tak, aby jazdec mohol zaľahnúť na nádrž. Rapídne zvýšenie výkonu oproti sériovému motoru nepredpokladám, no spádový karburátor určite nejaké tie koníky pridal.

Ďalším čistokrvným pretekovým strojom na báze Jednohrba je náradie pre preteky v šprinte na 400 metrov. Rám tohoto projektu je maximálne odľahčený a opäť z Jednohrba. Dokonca má tvrdý zadok, bez odpruženia, namiesto strunového tlmiča je rám medzikusom privarený priamo na kyvnú vidlicu. V partiách medzi sedadlom a kĺbom riadenia je vystužený. Namiesto sedadla je tiež len kúsok ohnutého plastu, pravdepodobne z bývalého plastoveho stĺpika s odrazkami z nejakej krajnice. Motor má maximálne zväčšenia vrátane vejárovej hlavy a aj karburácia je prestavaná vrátane objemného vzduchového filtra a výfukového potrubia. Nádrž je nahradená plastovou fľašou o malom objeme. Elektrovýzbroj je doplnená o akumulátor a indukčnú cievku s vyšším výkonom pravdepodobne z Trabanta. Stupačky sú prakticky na úrovni osi zadného kolesa spolu s radiacou páčkou ovládanou tiahlami. Predná vidlica je z bicykla s čo najnižšie uloženými riadidlami. Je v nej osadené koleso tiež z bicykla. Zadné koleso má originálny náboj z 05 a vyššie s bubnovou brzdou a rozetou. Ráfik a plášť je totožný s predným kolesom, teda bicyklový. Bolo by naozaj zaujímavé vidieť tento stroj v akcii.

Ďalší stroj so štartovným číslom "96" tiež patrí medzi cestné pretekové náradie, no nejaví nákladné prestavby pre šprint, ale skôr pre GP, to ale šprint nevylučuje. Rám je z Jednohrba vrátane zadného tlmiča a kompletnej prednej vidlice. U prednej ale, klzáky vrátane celého kolesa sú z 05 a vyššie. Také isté je aj zadné koleso. Riadidlá z Jednosedadláka sú sklopené nadol, teda jazdec je počas preteku poskladaný tak aby vykazoval čo najmenší čelný odpor a dosahoval čo najvyššej rýchlosti. Na základe týchto komponentov a pôvodnej trojlitrovej nádrže usudzujem teda použitie v nejakých amatérskych cestných pretekoch šprint nevynímajúc.

Na podobnom stroji som brázdil cesty a necesty v okolí môjho bydliska. Však, ako školák som nemal skúsenosti a ani možnosti zasahovať do motora. Môj motor bol ako som spomínal v predošlých článkoch 555 a jediné, čo som po konzultáciách so staršímí chalanmi mohol spraviť, bola úprava výfuku. Celkom prvá bola viacmenej úprava neúmyselná, kedy som na blatistej rovinke pri internáte patiacom sklárňam trénoval prejazdy na klzkom teréne. Bolo to prerazenie kolienka výfuku. Ten bol pôvodný krátky pod motorom končiaci sa pred zadným kolesom. Následne som trénovanie musel modifikovať, pretože som Pioniera položil na ľavý bok, zlomil som stupačku a ohol radiacu páčku. Pri ďalších tréningoch som zlomil pravú stupačku a tým som skončil, pretože odpadol brzdový pedál. Po tomto asi týždňovom tréningu pobede po škole som dostal zaracha, pretože som flákal učenie a doniesol som domov zlé známky. Po uplynutí zaracha som ako tak spravil ukotvenie brzdovej páčky a pokračoval som v tréningoch. Prirodzene ten zarach bol spojený s vlastnoručným praním si vecí, pretože som domov vždy prišiel zablatený až po uši. Mama mi vždy uštedrila "láskavý a výchovný lipák so slovným dohovorom". Ďalšie tréningy už boli veľmi problematické, pretože sa nás stretalo pod oknami internátu viacej a pravideľný hukot Pionierov začal vadiť ubytovaným robotníkom zo sklárne. Spojili sa s vedením škôlky, ktorá bola tiež v internáte a nastala všeobecná bitka všetkých chalanov od svojich otcov, ktorým sa do uší dostali sťažnosti. Následne tam spravili škôlkárom výbeh a lúku oplotili. Nie každý otec mal pre tieto tréningy pochopenie. Jedného tatka napadlo, že nech sa radšej chodíme "vyblázniť" na ihrisko. Tam nás ale hnali trénujúci futbalisti zo škvárového ihriska preč. Neostávalo nič iné, len si nájsť dobrú rovinku niekde inde. Objavili sme neobrábané záhradky pri potoku a presunuli sme sa tam. Tam ale, hluk vadil obyvateľom panelákového sídliska a keďže blízko záhradiek na potvoru bol priestor centrálnej žumpy s odkaliskom, tak nás vyhnali aj odtiaľ. Povesť narušiteľov poobedného ospavého kľudu v dedine sa dostala aj k strážcom verejného poriadku takzvaným "Pe-eS VB" a tí si to nenechali pre seba. Po pravideľných raziách skoro ráno na parkovisku pred sklárňou sa sústredili príslušníci VB aj na naše presuny po chdníkoch, lávkach medzi gangovými domami v kolónii k našim tréningovým destináciám. Na ich šťastie nastala zima a chalani odložili svoje stroje a robili zimné vylepšenia na novú sezónu. Moje zanietenie však bolo silnejšie a vybavil som svoj stroj vpredu lyžou (kandahármi pripevnenou na predné koleso) a vzadu som omotal ostnatý drôt na dvojitý plášť. Pirátil som cez kopanice, húštiny, lesné lúky pozdĺž ľavej strany údolia. Na to aby som sa zžil s takým štýlom jazdy som tiež polámal niekoľko stupačiek a zodral niekoľko šponoviek, vetroviek a niekoľko sád zimného spodného prádla. Výkon sa mi zdal pre terén slabý a tak som z výfuku odstránil koncovku a výkon sa zlepšil. Pri večerných návratoch som si svietil malým predným svetlom z bicykla na prednej vidlici napojeným na dve ploché baterky v kapsičke pod sedadlom. Malo to ale aj negatívny efekt a to, že Pionier strašne hučal a v zimnom zasneženom prostredí celá dedina vedela, že ten blázon plaší lesnú zver. Do skončenia zimy som dokonca rozškabal spodnú časť lyže. Šťastie, že ešte vtedy neboli umelé sklznice. Tá lyža teda nevydržala do ďalšej sezóny. To ale je viac terénne ako cestné zameranie môjho jazdenia v detstve.

Vrátim sa ešte k strojom, ktoré som už raz spomínal v článku o pionierkových skladačkách s dielcami z Jednohrba. Začnem pozoruhodným projektom, ktorý bol skompletovaný za účelom vytrvalostných cestných pretekov. Pred týmto Pionierom pózujú jeho dvaja jazdci, ktorí sa počas maratónu na ňom striedali. Podľa toho, že bol vybavený svetlami a aj ŠPZ, tak sa nekonal na uzavretom okruhu, ale niekde medzi uličkami a parčíkom vo vypáskovanom priestore a samozrejme aj za zníženej viditeľnosti. Stroj bol poskladaný z komponentov 550+555+Mustang s nádržou z dvojpiestneho Maneta. Rám bol 550 B spolu so zadnou kapotážou, vrátane zadného kolesa a blatníka. Zadná časť bola teda Jednohrb. Motor bol pravdepodobne 555 a nádrž Manet. Predná časť bola 555 s výnimkou predného blatníka, ten bol z Mustanga. Pracovne som ho nazval :"Manetková skladačka". Nádrž z dvojpiestneho Maneta evokuje minimálne trojhodinový maratón alebo šesť,či viac. Zvýšiť akčný rádius sa niektorí machri snažia na vytrvalostných pretekoch aj použitím dvoch samostatných nádrží, no to sa ale Jednohrbov netýka. Obyčajne je to silueta modelu "555" s originálnou nádržou. Rám býva z "05" a vyššie vrátane nádrže. Tieto dve bývajú napokon vzájomne prepojené, čím sa celkový objem paliva zvýši na 8 litrov.

Ako okrajový príspevok uvediem ešte "moderné"cestné pretekové náradie vytvorené na báze ostatného modelu z Manetky, ktorým bol Mustang. Foto poukazuje na čistokrvný cestný pretekový stroj. Ktorý je tiež vybavený osvetlením a tiež ŠPZ . Toto vozidlo ale je zaujímavé zadným koncovým svetlom, ktorým boli továrensky vybavované Jednohrby a Jednosedadláky. Zadný blatník tiež z Mustanga bol koncepčne taký istý ako z 550-ky. Zadné svetlo bolo pravdepodobne využité pre svoj aerodynymický tvar.

Medzi pionierkovými skladačkami sa vždy nájdu komponenty, ktoré sú z rôznych vývojových štádií, no aj keď modernejšie Pioniere mali progresívnejšie prvky, tak nebyť celkom prvých 550-tok, tak ani 20-ky, či Mustangy by vlastne neboli také aké boli. Teda najpopulárnejšie v bývalej ČSSR.