Novodobý Pionier cross na báze 555 a 05.

Súčastné preteky Pionierov nie sú ničím novým pod slnkom. Naznačil som v predošlom článku, že v bývalom režime bol súčasťou takmer každých pretekov v najfrekventovanejších kubatúrach 125 ccm, 250 ccm, 500 ccm aj motocross 50-tok s mladými začínajúcimi adeptami terénnych pretekov. Takmer každý šampión tej doby na nich začínal. V dobách, kedy sme boli od ostatného sveta odizolovaní za železnou oponou, to bola záležitosť domácich výrobcov v každej členskej krajine RVHP. V ČSSR to bola spočiatku výlučne vec Pionierov a Mustangov z Považských strojární. Ako predzvesť pádu bývalého režimu sa začali objavovať aj špeciály odvodené od dovozových Simsonov z bývalej NDR (DDR – Nemecká Demokratická Republika).

Prvé zmienky o novodobých pioniercrossových pretekoch sa nesmelo začali objavovať relatívne len nedávno. Najskôr to bolo v Čechách (fichtlcross, vrátane cestných pretekov Pionierov a šprintu) a po čase aj na Slovensku ako Pioniercross. Ako posledný mohykán ešte za socializmu sa ako zabudnutá lastovička objavila fotografia aj so stručným popisom v časopise STOP o endure Walter 75. Viaceré motocrossové špeciály Walter som spomínal v predošlom článku. Rodina Walterovcov bola v minulosti známa tým, že produkovala motocykle Walter ešte za éry prvej ČSR a vojnového Slovenského štátu. Po II. svetovej vojne bolo podnikanie po februári 1948 všeobecne zrušené, tak rodina pokračovala v konštrukčnej kancelárii ČZM (České závody motocyklové), kde jej členovia konštruovali terénne motocykle ČZ, ktoré vo svojej dobe boli svetovou špičkou nielen vo východnom bloku, ale aj vo svete. Vtedy najmladší činný člen rodiny nadviazal na úspešné motocrossové náradia z rodinnej dielne Walter (50 ccm) svojim endurom, ktoré sa po rekonštrukcii motora Pionier prehuplo do novovznikajúcej triedy 80 ccm. Do blokov pionierkového motora zakomponoval šesťstupňovú prevodovku s dvojitým súkolesím primárneho prevodu. Pre prenos hnacej sily z jedného primárneho kolieska na druhý dosiahol pastorkom, ktorým prechádzal z jedného súkolia do druhého. Prevodovka mala teda tri prevodové stupne a tri redukcie. Pri parametroch valca priemer a zdvih 45 mm/45 mm sa objem zväčšil na 75 ccm a výkon vzrástol na 11,4 kW, teda 15,5 koňa pri otáčkach 11500 za minútu. Tento (motor) bol vložený do kolískového dvojitého rámu zvareného z oceľových rúrok kruhového prierezu, ktorého zadná vidlica bola odpružená jedinou nastaviteľnou tlmiacou jednotkou umiestnenou šikmo pod sedadlom (Yamaha monocross) a nádržou ČZ 125 511 cross. Jej veľkosti a veľkosti nosného rámu bol veľkosťou prispôsobený pomocný rám nesúci spomínanú nádrž a sedadlo a bol ukotvený na čape riadenia. Priestor medzi nádržou a motorom mi osobne pripadal dosť predimenzovaný, no bola to nutnosť vďaka spádovému kaburátoru a veľkému objemnému vzduchovému filtru. Endurko aj dnes pôsobí nadčasovo a subtílne až na mohutný ľavý podsedadlový kryt ukrývajúci koncový tlmič výfuku, ktorý pod sedadlom z pravej strany motora prechádza na ľavú. Škoda, že sa mi nepodarilo zistiť viac o tomto revolučnom endure s prepracovaným motorom Pionier.

Ďalším endurkom s motorom Pionier 05 je stroj vyrobený z komponentov Pioniera 555 (rám, zadné koleso, sedadlo), Pioniera 05, prípadne 20 (motor, stupačky), Pionier 05 sport, prípadne 21 (kormán s hrazdičkou) a Babetta (predný blatník a predné koleso). Na dotvorenie autor podsedadlovú skrinku vyrobil z plechu, ktorý ohol a znitoval. Opticky tento stroj nezaprie zámer z dostupných komponentov vyrobiť plnefunkčné terénne približovadlo s čo najmenšou investíciou.

Opačnou filozofiou je prezentovaný ďalší stroj, ktorého charakteristickou črtou je dvojitý z jöklu vyrobený rám typu Deltabox v ktorom je umiestnená nádrž Pionier 555. Súčasťou nosného prvku sú aj výklopné stupačky. Zadná kyvná vidlica je vybavená jedinou tlmiacou jednotkou umiestnenou pod sedadlom typu monocross. Bloky motora sú pravdepodobne z motora Pionier 555 vrátane radiacej páčky. Autor veľmi účelne a aj esteticky zvládol motorový priestor v otvorenom ráme (objemný vzduchový filter, karburácia, indukčná cievka a nadčasové výfukové potrubie). Mne osobne, táto zostava pripomína malé endurko Honda MT-5 jedného z prvých prevedení so zberným tlmičom už pod nádržou. XL 50-ka túto partiu nemala takú nadčasovú. Predpokladám, že stroj nebol len na okrasu. Fotografia z pravej strany zrejme prezentuje prvé prevedenie s hlavou a valcom tiež 555 s klasickým výfukovým potrubím.

Spomeniem ďalej čistokrvné crossové náradie, ktoré som spomínal už viackrát, pretože tento stroj má v sebe zakomponováné, aj keď upravené dielce z viacerých typov Pionierov počnúc typom 550 cez 555 až k typu Pionier 05. Pozoruhodná je upravená zadná vidlica 550 s jedným vodorovným tlmičom pod sedadlom. Ďalším komponentom je absolútne pretvorená nádrž 555, ktorá je zväčšená a kvôli vzduchovému filtru je aj nesymetrická, no pekelne účelná.

Dosť kostrbatým dojmom stvárnením je prezentovaný ďalší stroj, ktorého top komponentom je nádrž, ktorá je vlastne zbytkom nádrže z ostatného Mustanga z Považských Strojární. Podobným dojmom pôsobí aj zadný a predný blatník. Zaujímavým prvkom je prepracovaná originálna zadná kyvná vidlica s originálnými tlmičmi umiestnenými vodorovne nad nosnou rúrou originálneho rámu. Nemôžem si pomôcť, ale autora by som zaradil do kategórie „orezávač“. Napriek tomu si myslím, že v správnych rukách má tento stroj na umiestnenie v čelnej časti pelotónu letiacich strojov na terénnych tratiach.

Ako spomienku na časy nedávne pripájam dobovú fotografiu, ktorá ma zaujala zúženou kývačkovou nádržou aby mladému jazdcovi nebránila jazde v stupačkách. Ďalším predpokladaným dôvodom je aj ťažisko, ktoré sa zmenšením objemu paliva stabilizovalo, pretože malé množstvo potrebného paliva vo veľkej nádrži na jeden pretek, ťažisko svojim prelievaním paliva neustále mení, čo je dosť pri skokoch zvládnuteľné. Na tomto stroji ma zaujal ešte endurácky ľavostranný výfuk.

Na ostatnom pioniercrosse v Šenkviciach ma zaujal minimalistický subtílny stroj s motorom Pionier 05 a nádržou z mopeda Stadion S11. Jeho koncepcia je maximálne účelová bez náročných zásahov do rámu Pionier podľa zadnej vidlice typu 20, či 21. Na trati si tento piocross v kategórii tuning viedol statočne a jazdec M. Michalko skončil celkovo štvrtý.

Načrel by som teraz do kategórie bývalých vytrvalostných šesťdňových terénnych súťaží. Kedy československá motocyklová produkcia súťažných strojov predstavovala špičku. Do výroby týchto špeciálov vyrábaných výlučne len pre reprezentačné účely sa zapájali prakticky všetci výrobcovia. Zaujímavé je, že podmienkou od istého momentu bolo, že reprezentačné družstvo musí sedlať motocykle viacerých predpísaných kubatúr a motocykle nesmú mať na nádržiach len jedno logo. Vtedajší funkcionári, ktorí o tom rozhodovali, nechtiac museli pripustiť, že bude použité teda aj iné logo ako Jawa. Motocykle z Považskej Bystrice teda mali oficiálne logo Tatran, no nebolo to len tak. Od istého stola sa rozhodlo, že identické motocykle vyšších kubatúr musia mať aj logo už zaniknutého výrobcu. Padla voľba pre logo „Ogar“. Nebolo to vskriesenie výrobcu, ale len formalita pre činovníkov JURY. Pardón odbočil som.

Momentálne prezentovaná fotografia opticky nadväzuje teda na súťažné červené ostré endurá pre preteky „6D“, teda „klasické šesťdňové“. Tento 6D Pionier 05 ma zaujal preto, že okrem klasických dobových doplnkov a zrejme originálnej 6D nádrže Jawa je vybavený aj klasickou nádržou Pionier 05 až 21. Zaujímavosť je to, že tieto nádrže sú vzájomne prepojené. Ak autor rozmýšľal podobne ako ja v minulosti (prepojené nádrže Pionier 555 a Pionier 05) tak určite si zvýšil dojazd tohto stroja počas akejkoľvek jazdy či už v terénnej vložke, či pri jazde na bežnej komunikácii.

Možno niekoho poteší, možno nie, ale na rade je „Tryskáčov Tereňák“. Ďakujem mu za fotku. Aj napriek nádrži z Mustanga je vybavený rámom 05 a pravdepodobne aj motorom 05 (zrejme to Tryskáč ozrejmí). Ako napísal, nie je to ešte kompletné (stupačky, štartovací pedál), no pasadenie nádrže ma už na prvý pohľad fascinovalo, pretože nie je utopená ako v originál Mustangu Z Považskej Bystrice. Originálny Mustang Italjet kosoštvorcovú nádrž nemal až tak utopenú, pretože Taliani montovali viaceré varianty nádrže a aj Mustangov s motorom Minarelli. Bolo ich viac modifikácií. L. Tartaríni v rámci úspory investícií do odstrojeného rámu 05 vtesnal svoju nádrž a doplnil nosník pod sedadlo. V prípade prevárania ukotvovacích elementov na nádrži by cena finálneho Mustanga stúpla. Vedel, že už má medzi výrobcami určitý kredit tak zariskoval a nechal to tak. Jeho prvé Mustangy s motorom 05 boli teda na svete a dobre sa vyvážali hlavne za veľkú mláku. Československí exportéri v tom videli príležitosť, no montovať u nás talianske doplnky do motocykla vyrábaného v ČSSR bolo vtedy nemysliteľné a preto Tartaríniho hybrid Mustang – Pionier 05 bol v Považský strojárňach skopírovaný. Predpokladám, že vzhľadom na trh v USA bola skopírovaná aj kosoštvorcová nádrž, ktorej mínusy už Tryskáč v ostatnej diskusii naznačil.

Zaujímavým je ďalší terénny hybrid, ktorý zvláštny tým, že autor do rámu Simson vložil motor Pionier 05. Na jeho ukotvenie rám doplnil nosníkmi od nosnej rúry k nosníku ukotvenia radiacej páky. Samozrejme ponechal aj originálnu nádrž Simson S 51. Škoda, že mimo fotografie som nezískal bližšie informácie.

Autor ďalšieho súčasného piocrossu Pionier 05 na stavbe svojho stroja použil komponenty z viacerých spotrebiteľských a špeciálnych strojov. Dominantou je komínová nádrž, akú mali aj československé súťažné endurá Jawa, Ogar a Tatran. Nosný rám aj s motorom a stupačkami je z Pioniera 05. Predné koleso nasie znaky kolesa z Babetty, či mopedu Stadion. Škoda, že tento piocross nie je na obrázku vidieť celý, lebo je prekrytý plachtou.

Ďalším strojom s „moderným“ stvárnením je prestavaná 05-ka, ktorej dominantou je tiež komínová nádrž. Táto má pôvod v určite spotrebiteľskom endure s vodným chladením. Práve všetko okolo, sa jej prispôsobilo. Vyzerá to dobre, ale jazdec nesedí na motocykli, ale v jame medzi nádržou a zníženým sedadlom. Predpokladám, že jazda v teréne je pre jazdca dosť namáhavá, lebo je tam utopený a jeho náradie trpí údermi o nádrž. Pripadá mi prirovnanie: „ ak nestojí v stupačkách, tak sedí akoby mal v gatiach“, či „masáž rozkroku má počas jazdy ako medzi dvoma kameňmi“. Každopádne aj je jazdcom baba, tak problémy určite nemá.

Ak sa venujem terénu, nesmiem obísť aj trial. Trialové motocykle majú svoje charakteristické črty z ktorých jazdci pri svojich balansoch na hraniciach fyzikálnych zákonov ťažia pri zdolávaní krkolomných prekážok. Trialové prvky sa objavujú aj u spoterbiteľských a aj iných športových motocykloch. Spomeniem napríklad Italjet Roadmaster 350 - trialové výfukové potrubie, či endurá odvodené od trialových špeciálov klasických značiek Montesa, Bultaco, Fantic Motor …. U týchto je typický pohyblivý predný blatník, alebo len názov ako tomu bolo u 90 - ky z Považskej Bystrice. Trojičky „ Roadster, Cross“ a „TRAIL“. Takéto znaky sa objavujú aj u crossových Pionierov. Jedným z mnohých je terénka s trialovým predným blatníkom. Je skladačkou Pionierov 550 až 20 s nádržou z mopeda Stadion. Je to typická účelná subtilná stavba, ktorá má predpoklad na popredné umiestnenia.

Nastal čas na trialovú 05-ku. Narazil som na ňu dosť dávno v časoch hlbokého socializmu v časopise Svět motorů. Bol to zväzarmovský produkt zo ZO Zväzarmu AMK Karosa Vysoké Mýto, kde trialové družstvo viedol J. Moláček. Bola to len strohá zmienka bez popisu. Až na meno jazdca Mirek Mokrejš a fotografa V.Václavík.

Táto pionierková trialka mala svoj základ v Pionieri 05 s veškerou mechanikou, teda prakticky všetko mimo nádrže z Babetty 207, prednej vidlice a kolesa z mopeda Stadion, či Jawetta. Samozrejmosťou bola vylepšená predná vidlica (zrejme Manet M90) a riadidlá s hrazdičkou. Ako to bolo s výkonom neposúdim, ale zväčšená zadná rozeta dáva tušiť, že to určite nebol na hodnote bežného pionierkového výkonu.

Starodávna zväzarmovská trialka určite inšpirovala dnešných konštruktérov, pretože na internete som objavil fotografiu novodobej trialovej 05 – ky. Taktiež je vybavená nádržou z Babetty 207, no v rámci dnešných požiadaviek stroj nemá ani náznak sedadla ako tomu bolo v minulosti. Pre mňa perličkou je klasické trialové výfukové potrubie a kormán z bicykla Liberta, aj keď je vystužený hrazdičkou. Je to takisto prísne účelový terénny trialový stroj, ak keď mi tam trialový predný blatník chýba.

Gilbert