Môj splnený sen o Nórsku - Nordkapp

S prípravami som začal asi tak v polovici mája. Začal som zbierať informácie na nete, študovať mapy. Niekedy v polovici júna sa brat Janko – slobodný to človek- rozhodol, že pôjde somnou. Potešilo ma to, lebo vo dvojici to bude veselšie. No brácho je dosť pracovne vyťažený, takže prípravy ostali na mňa. Pripraviť motorku, to znamená základná údržba ako výmena oleja, filtrov, nové pneumatiky (mimochodom som sa zapojil do súťaže o pneu Dunlop Trailsmart na Motoride - ale nezískal som ich) ale aj tak som obul nové Dunlop Trailsmart. A ja som si vymenil aj reťazový kit. V mesiaci máj som ešte zbehol na predĺžený víkend s manželkou na Ukrajinu a na ich „kvalitných“ cestách mi vytiekli obidva predné teleskopy, takže tie sa robili hneď po návrate a ešte som vymenil aj predné brzdové platničky. Takže motorka teda Honda XL 1000V Varadero 2004 bola na cestu pripravená. Bráchova Yamaha XT 660 Z Tenere 2009 mala najazdených cca 22.000 km, takže on len vymenil olej, obul nové pneu Metzeler Tourance a v podstate bol pripravený. Dňa 02.07.2014 sme sa s bráchom stretli a motorky nabalili na komplet, ostávalo už len vložiť jedlo a mohli sme vyraziť. 03.07.2015 sme obidvaja ešte išli do práce s tým, že po práci sa stretneme, oblečieme motorkárske mundúry a vyrazíme smer Čechy, nakoľko u kamarátov motorkárov v Děčíne sme mali dohodnuté stretnutie s tým, že u nich prespíme ...

1.deň: 03.07.2015, 720 km

Na motorky sme sadli asi o 13.30 hod., rozlúčili sa z blízkymi a vyrazili. Bolo fajn teplo, ba priam až horúco cca 28o C. Vyrazili sme z malej dedinky od Lučenca na Sever  smerom na Zvolen, kde sme natankovali plné a pokračovali po diaľnici na Nitru, Senec, kde sme odbočili na Pezinok a cez Babu sme sa prehupli na diaľnicu smer Brno, Praha. Jednalo sa o presun, takže nám to po diaľnici celkom ubiehalo. Radek (český kamoš, motorkár BMW K 1600 GTL) nás čakal cca 40 km pred Děčínom a za jeho doprovodu sme dorazili ku nim do garáže v čase cca 22:30 hod., kde nás už čakala jeho skvelá polovička Dáša, Roman (BMW GS 1200, Radkov brácha) a jeho polovička Oli. Tak isto tam bol aj Radkov syn s priateľkou a ešte jeden motorkársky pár. Čakalo nás kráľovské privítanie vo forme grilovačky a fajného vychladeného pivka. Nechýbal ani „maličký“ tvrdého, ktorých bolo potom viac. Pokecali sme a neskoro po polnoci sme zaľahli spať.

2.deň: 04.07.2015, 630 km

Ráno u Radka a Dáši raňajky, káva. Dohodli sme sa, že si urobíme spoločný výjazd a ukážu nám okolie Děčína, nakoľko trajekt z Roztocku sme mali buknutý s odjazdom o 22.45 hod, takže sme mali čas. S Radkom a Dášou sme sa previezli po okolí (asi 100 km) a urobili sme pár pekných fotiek. Zastavili sme sa ešte v obchode doplniť zásoby potravín a stretli sa s Romanom a Oli. Dali sme si spoločný obed, rozlúčili sa s Radkom a Dášou. Aj touto cestou sa chcem poďakovať Radkovi, Dáši, Romanovi a Oli, že sa o nás fantasticky postarali. Ďakujeme. Som veľmi rád, lebo som cítil, že sme stále Čecho – Slováci, ale hlavne jedna veľká motorkárska rodina. Tak a vyrazili sme smer Nemecko. Roman s Oli išli chvíľu s nami, nakoľko aj oni si urobili motovýlet. Musím uviesť, že pred Drážďanmi opravovali diaľnicu a chytili sme zápchu a to myslím riadnu asi 15 km. Na motorkách sme sa snažili „preštrikovať“, ale občas to nešlo a museli sme aj stáť. Romanovi na motorke umiestnený teplomer ukazoval neuveriteľných 48o C. Boli sme mokrí ako myši . S Romanom a Oli sme sa rozlúčili za Drážďanmi, nakoľko oni to zobrali na Poľsko a my sme ťahali po E55 na Rostock. Nemecké diaľnice sú proste dokonalé a cesta nám rýchlo ubiehala, takže sme len tankovali a urobili pár prestávok. Do Rostocku sme dorazili okolo 21:30 hod. Značenie do prístavu bolo prehľadné, takže sme nemali problém sa dostať k trajektu. Chceli sme ešte v Nemecku tankovať, lebo sme vedeli, že na severe je drahý benzín, ale prepásli sme poslednú nemeckú čerpačku, tak sme do prístavu dorazili s polovičným benzínom v nádrži – čo už, nevadí. V prístave sme na trajekt čakali ešte asi 40 min.. Ale to nám vyhovovalo, lebo sme sa v kľude prezliekli do nohavíc, kroxi a motorkárske oblečenie sme si pripli len tak na motorku. (poz. pripli z domu zobratými gurtničkami). Loď – trajekt bol obrovský a myslím, že sme boli na najspodnejšej palube. Ako som vchádzal do trajektu, kde nás navigovali do oblasti vyhradenej pre motorky, tak som zaparkoval vedľa motorky s EČ Čechy. Samy sme si na trajekte nachádzajúcimi sa gurtňami zabezpečili motorky, založili kliny pod kolesá. Dali sa dokopy veci, ktoré sme brali na hornú palubu. Hodili reč s Čechmi. Oni išli hore Švédskom a Nórskom dole. Zobrali sme si veci a vyšli na hornú palubu. Pozreli si loď, vo freeshope sme si kúpili pivko, usalašili sa na hornej otvorenej palube a čakali na vyplutie. Loď vyplávala o 22:45 hod. presne. Sedeli sme ešte chvíľu na palube a potom sme si išli nájsť miesto na spanie. Uložili sme si spať a s prestávkami sme prespali skoro celú plavbu.

3. deň 05.07.2015 645 km

Trajekt zakotvil v Trelleborgu o 06:30 hod. Asi o 07:00 sme boli vonku z lodi. Na prvej benzínke sme natankovali plnú a dali sa po ceste E22 na Malmo a ďalej po E20 na Helsinky, Halmstad, Goteborg. Zastavujeme na jednom odpočívadle a vedľa nás Škoda Oktávia s EČ Zlaté Moravce. Kecáme spolu. Sú to mladý pár, čo ide do Oslo. Ona tam má zaistenú prácu a on si chce nejakú nájsť. Plánujú ostať v Nórsku pár rokov.... Rozlúčili sme sa a šup cez hranice do Nórska. Je stráášne teplo cca 30oC. Asi za 2 hodiny zastavujeme na ďalšom odpočívadle a varíme obed. Ako náhodou pri nás zastavuje aj Oktávka.  Ostali pár minút a lúčime sa. Nakoľko spánok na trajekte bol slabý, prerušovaný, vyzliekame sa a len tak si líhame na lavičky a asi 1,5 hodinku sme si zdriemli. Prebudili sme sa plný energie. Pokračujeme na Oslo. Jedná sa o presun po diaľniciach, ale zastavili sme sa aspoň urobiť kuk v Osle. Krásne mesto. No nič, ideme ďalej na Sandvik a odbočujeme na cestu smerom na Honefoss. Oslo bolo náročné, preto zastavujeme na odpočívadle. Svet je malý. Znova pri nás zastalo auto zo Slovenska, z Liptovského Mikuláša. Rodinka ide navštíviť známych. Myslím, že do Bergenu. Chvíľu kecáme, lúčime sa a ideme ďalej. Pár kilometrov za Honefossom už máme toho akurát dosť. Je asi 21:30 hod.. Odbočujem na bočnú cestu a prichádzame k rieke, kde nachádzame ideálne miesto na prvý bivak na našom tripe. Krása, rozkladáme stan, varíme prvé jedlo. Voda v rieke je neskutočne teplá, preto neváhame a hneď sa ideme okúpať. Po sparnom horúcom dni taký kúpeľ padol veľmi dobre. Konštatujeme, že to začína perfektne a aj počasie nám praje, super, len nech to vydrží.

4.deň 06.07.2015 554 km

V noci sme sa zobudili na to, že prší. Bolo niečo po polnoci. Rýchlo vonku poskladať veci, ktoré sme tam len tak nechali položené. Ešte sme si ľahli spať s tým, že snáď do rána to prejde. No mýlili sme sa. Ráno bola obloha zatiahnutá a celkom dobre pršalo. Vystihli sme chvíľu, keď trošku menej popŕchalo a narýchlo sme zbalili bivak a naložili motorky. Nakoľko to vypadalo na trvalejší dážď aj my sme sa hodili do nepremokov. No, tak Nórsko nám hneď ukázalo svoju tvár – škoda, že bola uplakaná. Pokračovali sme v daždi po ceste č.7 smerom na Gol v ktorom sme odbočili na cestu č. 51 a v Leire sme sa znova napojili na E 16 po ktorej sme sa dostali až do Laerdala. Chceli sme prejsť cez Erdal a vrchom cez pass do Aurlandu, ale po pár kilometroch sme to vzdali, pretože bola neskutočne nízka oblačnosť (hmla) a sústavne pršalo, tak sme sa rozhodli vrátiť, lebo by sme asi aj tak nič nevideli a prejsť to tunelom, ktorý je mimochodom najdlhší v Európe, myslím, teda 24,5 km Laerdals tunel. V strede sú myslím dva odpočívadlá, ktoré sú pekne nasvietené do modra. Za tunelom sme pokračovali smerom na Bergen. Aj napriek tomu, že pršalo a bolo relatívne chladno odhadom cca 13-15 oC, kochali sme sa prírodou a boli fascinovaní množstvom vodopádov stekajúcich z hôr z topiaceho sa snehu. Strašne ma štvalo, že sme vychytili také zlé počasie, lebo som mienil zostať o deň dlhšie na juhu a trošku tam pojazdiť, ale vzhľadom k počasiu sme dúfali, že na severe to bude lepšie. V podstate sme do Bergenu ani nevošli a napojili sme sa na cestu E 39 a pokračovali na sever. Asi 100 km nad Bergenom sme vyšli z jedného z nespočet tunelov a zbadal som nenápadnú odbočku k fjordu, kde bola pekná lúčka vhodná na bivak. Hneď som odbočil a došli sme k lúčke, obzreli to tam a rozhodli sa zostať. Na rýchlo sme rozložili stan, do ktorého sme všetko nahádzali a zalizli do vnútra, lebo neustále pršalo. Aj večeru sme si varili vo vnútri. Najedli sa, dali si hlt, teda dva z domu donesenej pálenčičky a zaľahli spať.

5.deň 07.07.2015 450 km

Ráno sme sa zobudili s nádejou, že počasie bude lepšie, ale mýlili sme sa, preto že sme počuli bubnujúce kvapky na stan – no čo už. Rýchlo zbaliť, naložiť motorky a ide sa ďalej. Ani sme nejedli. Musíme nájsť nejaké odpočívadlo na ktorom budú lavičky so strieškou aby sme si niečo mohli uvariť. Pokračujeme po E 39 na Matre do Ytre, trajektom do Lavik-u. Ako na potvoru všetky odpočívadlá sú síce s lavičkami ale všetky bez striešky. Bruško sa už dosť hlasno ozývalo, tak som zastal pri jednej prekrytej autobusovej zástavke, kde sme si zriadili bufet. Nóó s plnším bruškom je to hneď veselšie a káva, čaj padli dobre na zahriatie, lebo stále viac, či menej pršalo a bolo chladno cca 13o C. Stále sme išli po E 39 do Forde, kde sme zastali na benzínke a kuknem vedľa seba a BMW GS 1200 so slovenskými EČ. Hneď sa dáme do reči a chalanisko je mmm...myslím zo západného Slovenska. Ku nám príde ďalší chalan od motorky s EČ Španielska a hovorí na mňa po slovensky: „Ahoj, ja som z Rožňavy, ale žijem v Barcelone a pracujem pre Nórov“. Bol tam ešte jeden chlap, teda jeho šéf, takže traja motorkári. Prehodili sme pár slov a zistili, že ideme spoločnou cestou na Trollstigen. Z Fordu sme ešte 60 km išli po E 39 a následne odbočujeme na cestu č. 63 a prechádzame cez Olden, Lunde a zastavujeme pri Videsaeter. Odbočujeme z hlavnej cesty pred tunelom na cestu č. 258 a chceme to prejsť vrchom cez pass. Vyšli sme na vrch, kde bola dosť hustá hmla, ale aj napriek tomu sme prechádzali cestou vyfrézovanou v 3 až 3,5 metrovom snehu. Pokračujeme ďalej s nádejou, že sa počasie zlepší, ale prichádza sklamanie, nakoľko asfaltová cesta sa mení na rozmočenú šotolinu, ba až blato a pri skoro nulovej viditeľnosti ( hmla a všade okolo sneh – všetko biele a ťažko sa orientuje) to otáčam a vraciame sa späť na hlavnú. Ako schádzame z vrchu, tak nás dostihli tí traja. Odporúčame im aby sa tiež otočili, ale neviem, išli ďalej a potom sme sa už nestretli. Urobili sme pár fotiek a sklamaní to prešli tunelmi. Príroda je úžasná, neskutočná, za každou zákrutou scéna ako z romantického filmu. Často zastavujeme a fotíme. Musím poznamenať, že cesta, teda asfalt je dokonalý, rovný, žiadne plátanice, hrbolce, vyjazdené koľaje. Porovnal by som to z asfaltom na pretekárskom okruhu, ani nie hladký a ani nie príliš drsný - dokonalý. Jogurťáci by si užili. Bol síce mokrý, ale odvodňovanie bolo perfektné, takže žiadne kaluže vody na cestách. To nemám na mysli len cesty I. a II. triedy – skoro všetky čo sme po nich išli my. (Ja mám obuté Dunlop Trailsmart, ktoré držia perfektne – ale k tomu chcem napísať samostatnú recenziu.) Teda pokračujeme po ceste č. 63 a po pár zákrutách sa vynorujeme z hmly a pred nami je úžasný fjord Geiranger na ktorom kotvia tri obrovské turistické lode. Z tých výletných lodí, vysáčkujú ľudí, naložia ich do autobusov, vyvezú ich hore k vyhliadke, takže ich je tam ako mravcov. Zastavujeme, fotíme a pomaly sa predierame pomedzi autobusy ďalej. Hneď nad fjordom je krásna cesta do vrchu (na fotke ju vidno v pravo), ale ani tú si neužívame, lebo je plná karavanov. Pokračujeme ďalej a už sa teším na Trollstigen. Je úžasný, neskutočný, fantastické ľudské dielo – len – len to počasie. No po motorkárskej stránke som si ho veľmi neužil, lebo bol mokrý, plný áut, ale vidieť to na vlastné oči – no stojí to za to. Zastavujeme, fotíme. Zastavili sme aj dole pri postavičke Trola a poprosíme okoloidúcu pani, aby nás odfotila. „to víte kluci, že jo“ – svet je proste malý . Pokračujeme ďalej po ceste č. 64 smerom na Molde a už sa začínam obzerať po nejakom bivaku. V nejakej dedinke ani neviem názov som zbadal poľnú cestu k lúke. Odbočujem a asi po 300 m zastavujem, kde rozkladáme stan, naťahujeme všetky šnúry čo máme a sušíme všetky mokré veci po dvoch dňoch dažďa. Čo už, vypadalo to strašne, ale keď musíš, tak musíš. 

6.deň 08.07.2015 640 km

Ráno je plné nádeje. Neprší. Je síce zamračené, ale už to nie sú tie ťažké dažďové mraky. Balíme a ideme smer Molde. Po cestách čo nemali ani označenie (znova perfektnej kvality) sa dostávame do Hustad–tu a postupne sa dostávame na ospevovanú „Atlantickú diaľnicu“. Nó, aký som bol plný očakávaní, tak som zostal sklamaný. 6 km cesty po pobreží s jedným priemerným mostom a ďalšími dvoma malými – no nič moc – čakal som viac. Neskôr som zistil, že sú oveľa, oveľa krajšie miesta v Nórsku ako toto. Fakt sklamanie. Pokračujeme po ceste č. 64 na Kristiansund do ktorého sa dostávame podmorským tunelom dlhým asi 7 km. 3 km cesta dole asi pri 6-8% klesaní. Ak si dobre pamätám, tak jeho najhlbšie miesto je asi 220m pod morskou hladinou a potom stúpanie 6-8% na povrch. Mimochodom je spoplatnený. Ale to bol asi jediný tunel, ktorý bol spoplatnený. Myslím, že asi 7-8 € na motorku. V Kristiansunde sme sa zastavili v potravinách – fúúú tie ceny sú riadne – ale my kupujeme len chlieb a nejaké úplné prkotiny. Chlieb stál asi 2,50 € - čo je na naše pomery relatívne dosť. Napájame sa na cestu E 39 a smerujeme na Trondheim, za ním na cestu E 6 ďalej na Mosjoen. Asi 30 km pred Mosjoenom odbočujem z cesty na poľnú cestu vedúcu k rieke. Nachádzame vhodné miesto na bivak. Super rozkladáme stan, vybaľujeme veci. Máme to s bráchom rozdelené – ja sa starám o bufet – kuchtík a on sa stará o spanie – chyžná.  Okolo tečie krásna rieka, neodolal som a skúšam do nej vliezť. Brácho ma hecuje, že to nedám, tak som skočil. Fúúú vydržal som v nej asi cca 5 sekúnd a pálim von ako keby bola vriaca – mala cca 8 – 10 oC. Ale aspoň bola trošku sranda. Niečo zjeme, hlt pálenčičky, pivko a ide sa spať asi okolo 23:00 hod..

7.deň 09.07.2015 460 km

Ráno vstávame asi okolo 07:30 hod.. Kuchtík robí raňajky, chyžná balí stan... Najeme sa, káva, čaj, balíme motorky. Teda za Mosjoen - nom odbočujeme na cestu č. 78, potom po ceste 17 a 12 sa dostávame do Mo I Rana. Tieto cesty E xy sú super, sú rýchle, ale veľa na nich nevidíte, preto sme sa odkláňali na vedľajšie cesty. Neprišli sme sem len to prejsť, ale aj niečo vidieť. Znovu sa napájame na E6 a pokračujeme na sever. Asi 100 km od Mo I Rany vychádzame na náhornú plošinu, kde je poriadne chladno cca 5oC prichádzame na polárny kruh v čase okolo 15.00 hod.. Samozrejme zastavujeme, pár fotiek, kupujeme suveníry a ideme ďalej až do Fauske, kde odbočujeme na cestu č. 80 do Bodo, kde sa chceme nalodiť na trajekt do Moskenes (Lofoty). Do Bodo sme dorazili asi okolo 18:30 hod. Vááu práve začína naloďovanie na trajekt. Motorkami sa picháme dopredu ( čo je tam tolerovateľne a normálne) ale máme smolu. Dve autá pred nami zatvárajú rampu, loď je plná a odchádza. Pýtame sa kedy ide ďalšia. Uf až o 00:45 hod. No čo už – ani odísť, ani zostať. Rozhodli sme sa zostať. Motorky sme dali vedľa seba a urobili sme si provizórny bivak. Vyzúvame čižmy (kroxi sú fajn), niečo zjeme a vyťahujeme spacáky a ukladáme sa k spánku. O 00:20 hod. prichádza trajekt a naloďujeme sa ako prví. Samy si gurtňami (nachádzajúce sa na palube) fixujeme motorky, kliny pod kolesá a ideme hore. Počas plavby nesmie byť nikto v podpalubí. Všetko zlé je na niečo dobré, teda že sme išli týmto nočným trajektom, lebo sa nám to vrátilo vo forme úžasných pohľadov na vychádzajúce slnko (01:00 hod.) – fotíme na všetky strany. Znova trošku driememe, lebo plavba trvá cca 3 hodiny.

8.deň 10.07.2015 575 km

Z trajektu sa vyloďujeme v Moskenes (Lofoty) asi okolo 04:00 hod.. Rozhodli sme, že to trošku potiahneme, ale asi po 20 km sa rozhodujeme radšej to zabivakovať. Bol ranný opar a cítili sme sa unavení. Odbočujem z hlavnej cesty smerom na Ballstad, kde pri ceste nachádzam vhodné miestečko. V čase okolo 04:40 hod. rozkladáme stan a líhame spať. Vstávame asi okolo 10:00 hod., balíme stan, rýchle raňajky a zisťujeme, že na motorkách máme uvoľnené reťaze, tak sme vybrali náradie, ktoré sme mali zabalené, došpanovali reťaze, skontrolovali olej. Ja som (Honda) dolial asi 0,1 l a Janko (Yamaha) asi 0,15 l. Sadáme na motorky a prechádzame Lofoty. Počasie nám praje a scenérie sú úžasné, úchvatné, proste geniálne ako z filmu „Ako išli a nedošli“ (Pán Prsteňov). Fakt sa mi to podobalo ako Nový Zéland, síce som tam nebol ale čo poznám z filmov. Nemám slov, ako by som to vyjadril. Za každou zákrutou bola fascinujúca scéna, ktorá stála za fotenie, ale nedalo sa, to by sme tam boli ešte teraz . Krajinou prechádzame priemernou rýchlosťou 40 km/h, kocháme sa, proste nádhera. Fotky sú fanj, ale toto treba jednoznačne vidieť na vlastné oči. Kto pôjdete do Nórska a nepôjdete na Lofoty, tak si môže nadávať. OK stačilo sa kochať Lofotami a pokračujeme smerom na Narvik, ale pred ním odbočujeme na E6 a smerujeme na Altu. Zastavujeme v Nordkjosbotn, kde ideme do campu. (prvý camp). 2 motorky, dve osoby, stan 20.-€ + 2 € žetóny na sprchu. Staviame stan, hurá do sprchy a potom si varíme večeru, hlt pálenčičky, pivko, kecáme o zážitkoch. Vedľa postavili stan dva mladé nemecké páry na Afrikách a opodiaľ ešte jeden nemec na BMW GS 1150. Moc nekecáme, nemajú snahu, tak sa nevnucujeme. Zaľahneme spať asi okolo 23:00 hod. (je vidno , normálne problém zo zaspaním).

9.deň 11.07.2015 720 km

Časový harmonogram, ktorý sme si zhruba postavili, vypadá dobre, dokonca sme deň dopredu, lebo na juhu nám pršalo, tak sme sa tam dlho nezdržiavali, preto si doprajeme výdatný spánok a vstávame asi okolo 09:00 hod. Ležérne vstávame, osobná hygiena, robíme raňajky, balíme veci a okolo 10:30 hod. vyrážame smer Alta a ďalej až do Oldefjord-u po ceste E6, kde odbočujeme na E69 smer Nordkapp čo je asi 120 km. Cesta je pekná, ale dosť nezáživná a už sa tešíme na Nordkapp. Začína sa riadne schladzovať. Aj v rukaviciach (hrubých) cítim ako mi je zima na prsty. Prechádzame podmorským tunelom dlhým asi 7,5 km a po slušnom stúpaní sa dostávame k rampe, vstup na parkovisku. Chlapík z búdky na nás, že sa tu platí. OK, podávam mu kreditku, sťahuje sumu a podáva mi prospekt spolu s bločkom. Skoro som padol z motorky, že 520 NOK (62 €) pre dvoch. Bolo asi 21:30 hod.. S úsmevom na tvári nám oznamuje, že od 23:00 do 01:00 je vstup grátis. Ale vzhľadom k tomu, že sme z ďaleka, zajtrajší vstup máme grátis – no pekne. Čo už. Už sme zaplatili vstupujeme na parkovisko, ktoré je plné karavanov, autobusov, motoriek. Bolo tam ľudí ako na jarmoku. K tomu ešte nepríjemná hmla a studený vietor od severu. Tak na Nordkappe mi bola z celého tripu najväčšia zima. Ja neviem koľko bolo stupňov, ale pripadalo mi to, ako keby bolo okolo 0 až 3oC proste riadna kosa. Tak sme sa pofotili, kúpili nálepky, suveníry, poprechádzali sa. Nemalo význam tam dlhšie zostávať, lebo hmla bola dosť hustá a asi okolo 23:10 hod. odchádzame. Ja som sa musel navliecť do nepremoku, taká mi bola zima. Asi po 30 km. pod Nordkappom sa ukazuje polnočné slnko. Zastavujeme a fotíme fakt polnočné slnko v čase okolo 23:45. Hľadáme nejaké miesto na bivak, ale je taká zima a nikde sa nedá odbočiť, všade samé kamene, tak pokračujeme až na križovatku do Olderfjordu, kde tankujeme najdrahší benzín za 16,45 NOK / l (1,93€) ale len po 10 l (platba kreditkami – bez obsluhy, priamo cez plat. terminál na stojane). Pokračujeme po E 6 smerom na juh a mal som pocit, že každým kilometrom sa otepľovalo. Asi po 20 km od križovatky odbočujem bokom a prichádzame k chatkám. Je mi to jedno, som unavený, uzimený a pred jednou chatkou, ktorá bola evidentne bez návštevníkov rozkladáme bivak. Stavia sa stan a rýchlo uvariť niečo teplé na zahriatie – len dúšok pálenčičky nestačí . Zjeme teplú polievku, prehodíme pár slov a asi okolo 02.00 hod. líhame spať.

10.deň 12.07.2015 580 km

Budíček okolo 10:00 hod., raňajky, balíme. Vyrážame okolo 11:00 hod. Ono to vyzerá, že ideme neskoro, ale poobede a večer až skoro do 23- sa nám ide dobre. Cesty sú menej plné a svetla je tu dosť aj do polnoci  Takže vyrážame smer Fínsko. Vošli sme do Fínska cez jeden most, pričom hranica bola v strede. Zastavujeme a vraciame sa na most a fotíme. Fínsko ma ničím neprekvapilo. Rovné cesty, mierne zvlnené, skoro žiadna premávka. Cesta vedie lesmi, močiarmi – nezáživná. Rýchlosť oproti Nórsku závratná cez 100 km/h. Nič čo by stálo na zapísanie, možno cena benzínu lepšia cca 1,56 €/l. Janko začína mať problémy z reťazou. Začína sa nebezpečne uvoľňovať. Každých 500-600 km musí španovať... Ťaháme na juh po E75. Každú 1,5-2 hodiny dávame malú prestávku, ja dám cigu a robíme nejaké fotky. Asi 50 km pred Rovaniemi odbočujem mimo cesty k jazierku a hľadáme bivak. Nachádzame lúčku. Zastavujeme. Zložil som si prilbu a potom to prišlo. No neviem ako to nazvať – roj, mračno, hmlovina nasratých a neskutočne hladných komárov. Na hrubo sme sa nastriekali repelentom ale nemáme odvahu si zložiť bundy, alebo si inak odhaliť telo. Dokonca sedíme v kuklách, ale aj napriek tomu sa bijú do očí a hľadajú 1mm2 kde nebol dostatočne nanesený repelent. Odolávame a niečo si uvaríme, postavíme stan, ale rozmýšľame ako vojdeme do stanu aby tam nenaliezli s nami. Nuž sedíme, popíjame pálenčičku, pivko a kecáme. Zrazu „zapadne“ slnko (asi 23:00 hod.) a komáre sa záhadne ako mávnutím čarovného prútika stratili. No počul som o komároch vo Fínsku, ale toto som nečakal- neskutočné.

11.deň 13.07.2015 560 km.

Ráno vstávame asi okolo 08:00 hod. Robím raňajky, Janko balí stan. Potom nabalíme motorky a vyrážame smer juh. Cesta sa mení len mierne, teda roviny prechádzajúce lesmi, močiarmi, lemujúca jazerami. Dosť nezáživné, takže by som to nazval presun. Prichádzame na polárny kruh na Fínskom území. Je tam vybudované Santa Klausove bydlisko. Množstvo brakových obchodíkov so suvenírmi, blbosťami. Lunapark na americký štýl – nič moc, pre mňa žiadna kultúrna hodnota. Na zemi čiara zobrazujúca polárny kruh. Kupujeme nejaké blbosti, fotíme. Je dosť chladno, 5oC. Na jednej benzínke zastavujeme, dám si cígo a zrazu prichádza chlapík. Ale veď to je náš Slovák-Šaniel. No svet je malý. Kecáme a hovorí, že oni to zobrali cez Švédsko, nešli na Nordkapp. On išiel dopredu a ten jeho kamoš na tej GS-ke išiel pozrieť Santov domček, ktorý je na polárnom kruhu, že na Nordkapp on nejde, že čo tam. No pre mňa ako motorkára je Nordkapp takou čerešničkou na torte, Mekkou motorkára, ale asi pre niekoho iného nie – je dôležitejší domček Santa Klausa – čo už ľudia sme rôzni. Takže chvíľu kecáme, dáme spoločnú fotku, lúčime sa, ideme ďalej. Je už dosť hodín, preto odbočujem z hlavnej cesty a po pár metroch nachádzam vhodné miesto na bivak. Klasika. Stan, jedlo, pivko a ide sa spať asi okolo 22:30 hod.

12. deň 14.07.2015 420 km

Ráno budíček asi okolo 08:00 hod. balíme a vyrážame. S malými prestávkami ideme až do Helsínk. Kukol som si odchod trajektu do Tallinu a mal by nám ísť o 15:30. Do Helsínk prichádzame asi okolo 12:30 hod. Dohodli sme sa s bráchom, že najskôr zájdeme do prístavu, pozíciu nahodíme do navigačky a ešte sa vrátime do mesta, aby sme si ho trošku pozreli. Takže prichádzame do prístavu, kde práve nakladajú trajekt. Zvažujeme, a rozhodli sme sa, že ideme na tento. Takže o 13:00 hod. sme nalodení. No bolo to na úkor prehliadky Helsínk. Videli sme len časť aj to len z motorky ako sme prechádzali mestom. Plavba do Tallinu trvala asi 2,5 hodiny. Ponevierame sa po palube, fotíme. Vyloďujeme sa, vchádzame do Tallinu. Zastavujeme v meste a na pešo prechádzame časť mesta. Celkom pekné mesto, fotíme. Tak a ideme ďalej po E67 na Pärnu. Estónsko je rovinatá krajina, podobná ako Fínsko. Sporadicky zastavujeme na prestávku. Lesy, ktorými prechádzame sú úžasné. Borovicové s krásnym trávnatým podrastom – ako z ruskej rozprávky. Na mnohých miestach bod borovicami rastú čučoriedky. Ľudia ich hojne zbierajú a potom predávajú popri cestách. Je asi 21:00 hod. Odbočujem z hlavnej cesty a nachádzame miesto na bivak. Klasika, rozkladáme stan, robíme večeru, pivko, kecáme a šup do hajan. Už nie je tak dlho svetlo ako na severe.

13. deň 15.07.2015 520 km

Ráno vstávame, balíme a vyrážame ďalej po E67 a sme v Lotyšsku. Prichádzame do Rigy. Mesto je pekné, preto zastavujeme a na pešo prechádzame časť mesta. Fotíme, ale je dosť teplo, takže veľmi sa nezdržujeme. V jednom fastfoode dávame nejaký hambáč a ideme ďalej. Nieto sa kde zdržovať, preto ideme ďalej a sme v Litve. Ideme po ceste A12 smerom na Šiauliai. Asi 10 km pred mestom je hora krížov. Odbočujeme z cesty a asi po 3 km sme pri hode. (pozn. Podľa archeologických nálezov zo začiatku 90. rokov stál v blízkosti dnešného pahorku v 14. storočí hrad livonských rytierov. Prvé kríže boli na mieste vztýčené v prvej polovici 19. storočia na pamiatku obetí poľského novembrového povstania z roku 1831, ktoré tam pochovali. Nasledovalo pochovanie obetí ďalšieho poľského povstania, januárového povstania z roku 1863.Na začiatku 20. storočia bolo na mieste približne 100 krížov a ich počet vďaka domácim a zahraničným pútnikom neustále rástol. V čase, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, sa vládnuci režim pokúsil miesto ako nežiadúci náboženský a národný symbol opakovane zlikvidovať. Kríže boli niekoľkokrát zničené buldozérmi, prvý raz v roku 1961, ale miestni obyvatelia ich vždy znova vztýčili. Keď nastalo uvoľnenie politických pomerov po roku 1985, Sovietsky zväz sa vzdal snahy zničiť toto miesto.V roku 1993 navštívil Horu krížov pápež Ján Pavol II.. Z tohto miesta celebroval omšu, na ktorej sa zúčastnilo asi 100 000 veriacich. Pápež venoval miestu drevenú sochu Krista. Dnes je Hora krížov cieľom mnohých turistov a pútnikov z celého sveta, ktorí na ňu prinášajú stále nové kríže. Väčšina krížov je z dreva, niektoré sú z kovu, plastu či kameňa. Na pahorku je v súčasnosti asi 55 000 krížov, v tomto počte nie sú zarátané malé kríže. Zdroj:Wikipédia) Fotíme a ideme ďalej. Odbočujeme na cestu E272 smer Palanga. Krásne mesto, preto zastavujeme. V meste je pešia zóna dlhá asi 2 km, ktorá končí pri mori, kde je ešte asi 400m móla. Pekné. Je dosť hodín a tak vyrážame hľadať kemp. Prichádzame do Klaipedy. Zastavujem a pýtam sa (lámavou angličtinou) jedného mladého muža pri ceste na kemp. Krásnou angličtinou mi vysvetlil cestu, označil bod na navigačke, takže asi po 20 min. nachádzame kemp. Je dosť hodín cca 22:20 hod., už sa zmráka. Našťastie na recepcii je ešte chalan, a trošku neochotne nám otvára. Platíme 18.-€ spolu a sme dnu. Rozkladáme stan, sprcha, niečo zjesť, pivko a spať. To dnešné teplo nás dosť zmorilo. Boli sme zvyknutí na teploty hodne pod 20 o C, takže sa musíme aklimatizovať.

14.deň 16.07.2015 585 km

Ráno budíček asi o 08:00 hod. balenie, jedenie a padáme ďalej. V Klaipede prichádzame do prístavu a kompou za 7.-€ dvaja s motorkami sa necháme previesť na poloostrov Kos. Ostrov je tvorený pieskovými nánosmi na ktorom sa uchytila vegetácia. Maximálna výška asi 200 m/m. Pokračujeme po ňom 50 km na juh, kde sú hranice s Ruskom (Kaliningradská oblasť). Prichádzame až k Ruskej hranici. Musíme sa otočiť, nemáme víza a po ceste späť prechádzame mestečkami ako Nida, Pervalka, Joukranté – krásne vybudované turistické mestá. Celý poloostrov je zo západnej strany tvorený nádhernou piesočnatou plážou. Škoda, že voda je taká studená, ale pár odvážlivcov do nej vlezie po kolená . Vraciame sa späť do Klaipedy a už vyrážame po ceste E 85 na Kaunas. Musíme obísť Ruské územie. Stáčame sa na západ po E 28, napájame sa na E 67 a sme v Poľsku. V meste Bialystok zastavujeme pri nejakom supermarkete, dokupujeme nejaké zásoby, pivko. Asi 20 km za mestom odbočujem z cesty a po 3 km nachádzame vhodné miesto na bivak. Stavanie stanu, jedlo, pivko – už sa zreteľne skôr stmieva. Okolo 22:00 hod. zaliezame do stanu.

15.deň 17.07.2015 860 km

Ráno budíček, raňajky, balenie motoriek a asi okolo 08:00 hod. vyrážame po E 67 na Varšavu. Uf, to sme nevedeli čo nás čaká. Poliaci stavajú cesty. Sever Poľska je tvorený pieskami, takže z tých stavenísk sa vetrom šíri piesok. Niekedy som sa cítil ako na púšti, také malé piesočné búrky. To by sa dalo ešte zniesť, ale kvôli staveniskám sú sústavné obmedzenia, a neskutočne hustá premávka. Priemerná rýchlosť je snáď 40 km/h. Strašné. 200 km do Varšavy sme šli snáď 4 hodiny. K tomu už začalo pripekať – no paráda. Pred Varšavou je to dosť zle značené a navigačka to napálila do centra – ďalšia paráda. Bol zhruba obed a v meste zápcha ako sviňa. Parili sme sa nie len my ale aj motorky. V meste sme stratili minimálne 1,5 hodiny, kým sme sa vymotali von. Konečne mimo mesta, „pálime“ v neskutočnej premávke asi 60-80 km/h smerom na Krakov. Znova strašné značenie, znova tá istá chyba. Vpálili sme to do centra. STRAŠNÉ – asi 2 hodiny v zápche. Bol piatok a všetci sa snažili z mesta dostať von na juh do Tatier, Zakopaného. Kilometrové kolóny. Trvalo asi 50 km za Krakov, kým sa to trošku roztrhalo. Už som strácal trpezlivosť, tak som začal predbiehať, ale po chvíli som zistil, že to vôbec, ale vôbec nemá zmysel, tak som rezignoval a viezol sa v kolóne. Nejdem sa zabiť pár kilometrov pred domom. Slovenské hranice sme prekročili pri Trstenej v čase okolo 19:45 hod. Zastavili na prvej benzínke a volali rodinke, že už sme na Slovensku. Dali sme si malé občerstvenie a rozhodli sa, že to potiahneme domov. Tých 230 km domov to už zvládneme hravo. Tak sme sa pustili cez Dolný Kubín, Ružomberok, Donovaly, Banská Bystrica, Zvolen, Lučenec a ešte 20 km domov, kde sme dorazili o 22:30 hod. Tak a sme doma, zvítanie sa s blízkymi. Všetci nás čakali, super jedlo (konečne), pivko a nechýbala ani pálenčička na privítanie...

Postrehy, poznámky:

Všetky platby, teda 100%: tankovania, trajekty, drobné nákupy sme realizovali len platobnou kartou. Nóri asi 96% platia všetko bezhotovostne. Takže ani neviem ako vypadajú nórske koruny . K tomu musím uviesť, že aj tankovanie je zaujímavé: prídete na benzínku, na stojane je terminál na kartu. Vložíte kartu, zadáte PIN, zadáte číslo stojanu a terminál vám vráti kartu. Potom natankujete koľko uznáte za vhodné. (my sme stále tankovali plnú, bolo to jedno) Vzápätí mi na mobil prišla SMS správa, že mi z účtu bolo odpísaných 84,67 €, pritom som natankoval asi len za 35.-€. No riadne som zamrzol, čo to je? Ono systém si stiahne viac, ale v priebehu dňa vám rozdiel vráti na účet, takže je to v pohode – nikto vás neokradne ani o jeden cent. Cena benzínu v rozpätí od 14,80 – 16,45 NOK (1,75-1,93 €) 8,5 NOK/1 € Oplatí sa sledovať ceny na benzínkach – menia sa aj v rámci jedného mesta. Pred cestou sme si z bráchom kúpili Bluetooth (Sena) čo sa ukázalo ako perfektná vec. Hlavne pre to, že: 1. hlasová navigácia do prilby (nemusíte čumieť na navigačku – hlavne v meste). 2. komunikácia medzi sebou. 3. na dlhých presunoch dobre padla hudba, mp3. Odporúčam. Stravu sme riešili tak skromne, konzervy, instantné polievky, suché salámy, syry, káva, čaj. Malý plynový varič. V podstate sme dokupovali len chlieb a na večer pivko . Nezabudnúť na kvalitný repelent !!! (hlavne Fínsko)

Počas celej cesty ľudia maximálne ochotní. Od 15-70 rokov všetci ovládajú perfektne angličtinu. ( Na rozdiel od nás )
Cesty v Nórsku – dokonalé, ale o tom som písal vyššie asi (a to nepreháňam) 150 km sme prešli pod zemou – tunelmi, vo Fínsku kvalita výborná. V podstate aj Estónsko, Lotyšsko, Litva – cesty dobré. Poľsko – OTRASNÉ – no mali sme smolu, že to len teraz budujú, ale aj napriek tomu neskutočne vyťažené – zlé značenie.

Celkové prejdené kilometre: 9.000 km / 15 dní
Celkové náklady (aj príprava) cca 1.300.-€/osoba
Prejdené štáty: Slovensko, Česko, Nemecko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko

Priemerná spotreba:
Honda XL 1000V Varadero 2004: 5,5 l
Yamaha XT 660 Z Tenere 2009: 5,0 l

Na záver by som sa aj v mene brata Janka chcel poďakovať našim rodinám, ktoré nám pomohli splniť si náš veľký sen. Nemenej vďaky patrí aj všetkým ostatným, ktorí sa podieľali na jeho realizácii.