Motocykel 2016 v detailoch

Už som to pár krát urobil a vždy som si hovoril, že už by to malo byť naposledy. Veď to, čo vidím cez Dominikov fotoaparát vidia na výstave všetci. Ale možno nie všetci sa na výstavu dostali, možno nie všetci mali na výstave dostatok kľudu povenovať sa detailom. A tak je tu ten môj otrepaný článok o detailoch.

Fotky sú iba mojim dielom kombinácia fotoaparát / mobil. Ako zvyčajne - pozerajte prosím na to, čo vidíte, nie na to, v akej je to kvalite.

Veľmi rád by som pod každú fotku urobil taký malý mikrokomentár. Žiaľ, z časových dôvodov to nie je možné. A tak zostáva na vás, aký komentár- úsudok si o zábere vytvoríte vy sami. Je to možno aj také malé postrehové cvičenie.

Ducati

Aby som trocha napomohol situácii, tak dám pár mojich postrehov / komentárov. Ducati Diavel je už známa „firma“. Všimli ste si ale, ako mu dizajnovo pomohlo premiestnenie vodného čerpadla? Vodnú pumpu konštruktéri premiestnili z ľavého motorového veka do útrob motocykla . Zrazu zmizli všetky tie nepekné industriálne hadice a Diavel sa môže pýšiť krásnou uhladenou stavbou aj z ľavej strany. Podobné riešenie očakávam v blízkej budúcnosti aj pri ďalších strojoch z Bologne.

Na Diaveli sa mi páči aj „chytrá“ vsuvka na zadnej kývačke umožňujúca bezproblémovú výmenu remeňa ale aj „negatívny“ sklon zadnej pružiacej jednotky. Pritom celý systém prepákovania zostáva typický ducatiovský.

Z dielne Ducati prikladám aj ďalších pár fotiek bez komentára.

Suzuki

Suzuki mám rád, jednu mám aj doma. Štúdia novej tisícky je krásna. Design a pod. je evolúcia, pružiace prvky špičkové. Kontrastom sú iba „obyčajné gumové“ brzdové hadičky. (Robím niečo nesprávne, že doma na amatérskych prestavbách mám pancierové?)

BMW

Tie pancierové, na rozdiel od veľkej Suzuki má malý bavorák G 310. Rozpočtovka vyrábaná v Indii. Bočné plasty ako z Hondy (dúfam že nekrivdím ani neurážam) , diera v zadnom blatníku, praktický plastový kryt chladiča pred odletujúcimi kamienkami. Napr. v nemeckom MO sa poškodenie chladiča odletujúcimi čiastočkami rieši veľmi zodpovedne. Zadná kyvka ktorá opticky nenudí. Pri čistení asi bude treba trocha viacej trpezlivosti (ako pri KTM).

Problematickým dizajnovým prvkom je stretávanie sa zbiehajúcich nosných rámových rúrok okolo hlavného kývačkového čapu. Posledným priznaným estetickým riešením bola asi 916 od Ducati a 990-ka od KTM. Od tých čias sa to rieši plastovou krytkou. Sa to skrátka zvarí a prekryje plastom. G 310 to prekrýva multifunkčným hliníkovým odliatkom, ktorý určite nebude lacnejší ako plast, ale je skrátka „echt“ materiál.

Kawasaki

Kawa robí skvelé zelené superbiky a superšporty, čo privážajú svetové tituly. No popritom prináša najviacej čiernej farby medzi pospolitý ľud (nechápem to...). Odo mňa nuda. Oživenie prinášajú asi tie najväčšie výfuky na svete. Fotka skresľuje, ale z môjho biedneho pohľadu: Kawa prečo?

Benelli

Na výstave ma zaujalo Benelli. Chcel by som mať znovu vek 18, aby som mohol mať v garáži 302-ku. Svieži dizajn, progresívna rúrková konštrukcia rámu, štíhly zadoček. Kapotáž rozhodne nenudí a spolu so skvelým výfukom dotvára s prepáčením až sexi kombináciu. Takže Benelli = problém. Motorka je príliš pekná pre konzervatívnu krajinu. Na Slovensku sa sexi a pekné veci nenosia. Veľmi rád by som si o pár rokov prečítal môj pesimistický omyl o počte predaných kusov.

KTM

KTM. Chcel by som mať stále 52, aby som si mohol raz kúpiť a jazdiť GT. No idem jazdiť Super Duka ročník 2005. Veľmi sa na to teším. Je veľmi pravdepodobné (isté na 100%!) , že KTM 2016 je o 11 rokov lepšia.

Honda

Honda 2016 rovná sa Afrika 2016. Sedadlo vyzýva posadiť sa a riadiť akési dlhonohé štíhle africké zviera. Z 1000ccm, 100hp na 100Nm pri cca 210 kg nemôže byť zlá voľba. Viac bolo v teste. Už som to raz spomínal: ak talianske Motociclismo venuje novinke 50 strán, nebude to iba o kritike.

Čo ma upútalo

Nie som priaznivcom čiernych veľkoplošných plastov. V minulosti som o tom písal. Mal som pocit, že výrobcovia nimi zakrývajú všetky tie lacné/rozpočtové riešenia ukrývajúce sa pod nimi. Z omylu ma vyviedol môj nemenovaný švagor, ktorý citujem: „ ťa môžem mať rád umývať všetky tie krásne zákutia o ktorých píšeš! Ja potrebujem po jazde motorku o....ť, teda ako sa spisovne hovorí umyť a hotovo!" Na šťastie pre môjho rodinného príslušníka plasty zostali. Ale výrobcovia im dali po upgradoch oveľa vyšší štandard. Ak môžem napísať za seba: plasty na motorkách opekneli.

Triumph

Veľmi sympatický je mi Triumph. Mimo môjho zorného poľa zostávajú Tiger a Criuser. Tam mi srdce nebije, nemám právo sa k tomu vyjadrovať. Oba spídi sú klasicky triumphovsky pekné, rok od roka krajšie. A výborne do detailov vypracované. Thruxton 1200 je jedinečná motorka. Výkonové parametre sú minimálne druhoradé. Ťaží hlavne zo svojho klasického až renesančného vzhľadu. A práve do toho mi celkom nepasuje hliníkový držiak predné svetlometu. Pôsobí to na mňa dojmom, ako by bol určený pre ďalšiu generáciu.

MV Agusta

MV Agustu si asi nikdy nekúpim, ale pre mňa je to top motorka emócií. V merateľných hodnotách sa snaží s japoncami držať krok , ale ako si to stále nie je ono. Až nedávno ju Cluzel potiahol v Supersportoch na najvyšší stupienok. Ale späť do reality. Podľa mňa spolu s Ducati sú Agusty motorky prinášajúce najviacej emócií.

Nechcem nikomu krivdiť, ale z Japonska tu máme rokmi osvedčenú (a predávajúcu sa) schému: radový štvorvalec, hliníkový delta box, klasické plasty a trojlúčové čierne kolesá. Recept ktorý funguje. Sem sa zaradil s rovnakou koncepciou aj bavorák. A je v tom dobrý. Aprilka do hliníkového delta boxu dala môjmu srdcu blízky V4. Ducati v Panigale upevnila V2 takmer do ničoho. Ale pred tým V2 montovala medzi krásne pozvárané rúrky. My z okolia Trnavy tomu hovoríme trubky. No a MV Agusta si z toho vybrala tú najkrajšiu variantu. Rám zmontovaný z talianskych rúrok a japonských odliatkov a motor s číslom tri, čo je takisto niekde medzi. Tu končí akákoľvek podobnosť. Dizajn je ohromujúci, ako aj spracovanie detailov.

Toľko malé ohliadnutie sa po detailoch z výstavy Motocykel 2016.