História Pionier: Jednosedadláky s netradičnou nádržou

Predpokladám, že väčšina čitateľov článkov z histórie si pamätá dva roky v zelenom. Vtedy každý z mužskej populácie musel chtiac, nechtiac nosiť zelenú uniformu, poprípade maskáče. ČSLA ako už dnes neexistujúca organizácia bola predstaviteľkou nútenej uniformity. Vojaci nosili uniformy, ktoré boli naoko všetky rovnaké, no nebolo to tak. Každý vojak si v rámci svojej hodnosti a "čísla" niektoré komponenty uniformy upravoval. Podobne to bolo a stále je vo svete akýchkoľvek približovadiel. Predstavitelia moci bývalého režimu teda mali radi uniformitu. Do extrému vojakov privádzali "lampasáci" povelom "plyn" s dodatkom "mám rád lidi stejných tváří".

U majiteľov motocyklov tiež akékoľvek úpravy boli neprípustné. Z rozprávania svojho bratranca, ktorý bol v Trnave členom motocyklového klubu za socializmu viem, že akékoľvek úpravy príslušníci VB na mieste trestali pokutou a ak to bolo možné motorkár hneď musel úpravu odstrániť, ináč prišiel o "techničák". Bratranec po vzhliadnutí nejakého amerického filmu na svoju kývačku namontoval za sedadlom dve zvislé tyčky. Jedna bola plánovaná anténa na rádiomagnetofón a druhá bola hrubšia a na jej vrchole bolo malé pozičné svetielko. Vyzeralo to efektne, no len po prvú cestnú kontolu, kedy na kolónu niekoľkých motocyklov čakala modrá Škoda 1202. Policajti sa postupne venovali každému motocyklu a na každom niečo našli, či to bola skrátená zásterka na zadnom kolese, či mierne pridvihnuté koncovky výfukov. Mali z toho zlatú baňu. Jeden z príslušníkov, daj sa mi svete z kufra "dvánastodvojky" vyhrabal pílku na železo a tyčky bratrancovi jednoducho odpílil a nezaujímalo ho, že motorka bola súkromným majetkom. Táto skupina motocyklistov dopadla dosť dobre. Mali ísť na spoločný výlet a mali sa k nim pripojiť ďalšie výpravy z okolia Trnavy. Mal to byť zrejme výlet na Jahodník a jaskyňu Driny. U druhej časti výpravy, ktorá dopadla horšie dokonca príslušnici z inej hliadky zhabali pre nespôsobilosť dvom motorkárom motorky. Jednému preto, že na SK 90 Roadster si dal riadidlá s hrazdičkou namiesto úzkych ako boli bežne na Pionieri. Druhý bratranec jazdil tiež SK 90 no Cross. Ten dostal "len" pokutu za to že nemal prednú vidlicu originál SK 90 a dosť dlho musel čakať na rezultát DI, či môže mať vrchom vedený výfuk. Podotýkam, že taký výfuk bol na Crosse už od výrobcu, no policajt si myslel, že to nie je uniformné. Skrátka SK 90 sa vymykala jeho predstavám o uniformite červených kývačiek a sem tam čiernych ČZ-etiek.

Priblížim ešte druhého motocyklistu, ktorý prišiel o svojho tátoša. Ten sedlal Pionier 05, no mal tú smolu, že farba nesedela s osvedčením, nemal reumaplechy, mal doma robené riadidlá a aby dotvoril dojem "choppráka" tak mal za sedadlom operadlo pre spolujazdkyňu. Predpokladám, že tento záťah nebol náhodný a VB malo svojich donášačov, ktorí akékoľvek aktivity motocyklistov na VB hlásili. Oficiálne pri policajných akciách, ak nechceli byť v anonymite nosili na rukáve pásku PSVB. Ak si dobre spomínam tak bola červená so žltými písmenami. Takýmto aktivistom sa bežne hovorilo "Pé-eS" alebo skrátene "pes".

Niektoré prestavby ale, boli robené z nutnosti, pretože dostupnosť náhradných dielov bola chabá. Prikladám dobové foto 555-ky s dlhým výfukom. Neskoršie foto približuje tiež aplikáciu dlhého výfuku, majiteľ neostal pri tom, ale pre pohodlné vozenie spolujazdca (aj keď to schválené nebolo) namontoval zadný blatník z nového konceptu Pioniera typ "05". Jednosedadlák bol doplnený aj nosičom za dlhým sedadlom. K téme dlhý výfuk ešte prikladám už viackrát publikované foto s dvoma dlhými výfukmi.

Naznačil som na inom mieste, že renovátori malých pionierkových približovadiel nebývajú len starší páni v rokoch, ktorým záleží na tom aby po renovácii ich miláčik nadobudol charakteristické črty dobového vozidla a tešia sa z toho, že ich veterán vyzerá tak ako by teraz zišiel z výrobnej linky. Mladší renovátori majú iné tendencie. Tí chcú popri pôvodnom základe vložiť do oživovania roky odpočívajúcich tátošov aj kus seba, kus svojej individuality. Uchyľujú sa teda k prispôsobeniu veterána dnešným pomerom, dnešným trendom. Na Jednosedadlákoch je teda možné vidieť smerovky, budíky, dve spätné zrkadlá, a podobne. Nedá sa povedať, že takýchto fanatikov odsudzujem, ale ani ich nepodporujem. Ak daná úprava bola robená dávno, alebo predošlým majiteľom, tak súhlasím so zachovaním takých úprav, ak sa novému prevádzkovateľovi páčia. Nemyslím si ale, že teraz ničiť renováciou znovuobjavený stroj, ktorý bol prakticky pri nájdení v originálnom stave je na mieste. Vždy som patril k "prekopávačom", no v období týchto mojich aktivít bolo Pionierov ako maku a teraz ich je už málo. Vždy som sa snažil, aby úpravy boli reverzibilné, teda také, ktoré umožnia Pionier vrátiť bez problémov do pôvodného stavu. Ak som začal od "0 (zero- nula)", tak kompletácia prebiehala z dostupných dielcov, s tým, že keď zoženiem originál, tak ho tam dám.

Na inom mieste som naznačil, že sú medzi nami aj takí, ktorí ponechávajú opticky všetky dobové diely na svojom tátoši, ale zvyšujú jeho výkonnostné bezpečnostné parametre. Na takých Jenosedadlákoch je vidieť aplikácia modernejších kolies, novej karburácie, nového výfukového systému a zväčšenie objemu, či aplikácia viacstupňovej prevodovky, to ale len na okraj.

Tento článok venujem Jednosedadlákom s motorkovým vzhľadom. Pionier od samého začiatku, teda od prvých náčrtov bol plánovaný ako oskútrovaný, teda s priestorom medzi kĺbom riadenia a sedadlom. Prvými aktérmi, ktorí chceli z oskútrovaného Pioniera spraviť motorku boli vývojári z Považských strojární. Začalo to postavením prototypu približovadla pre Indiu. Tento stroj bol zložený z komponentov Pioniera 555, Pioniera 05 so zväčšeným objemom a jawáckeho mopeda Jawetta. Bolo to v období, keď mal typ 555 na trhu nahradiť úplne nový koncept dvojmiestneho 50 - kového približovadla. Na nový typ Pioniera 05 bola zriadená nová výrobná linka a teda tá stará 555 - ková putovala do Indie.

Podobne aj výrobná linka na nádrže mopeda Jawetta Sport. Pre úplnosť, výrobná linka na nádrže Stadiona S22 putovala do Brazílie, kde sa tie nádrže montovali do motocyklov Leonette tiež s motorom Pionier. Prototyp indického Pioniera mal niektoré dielce zo zahraničia, konkrétne z Talianska, no tie sa v sérii neobjavili. Neobjavili sa vysoké riadidlá, predné a zadné svetlo bolo tiež nahradené tuzemským (československým). Prvé indické Yezdy malo objem 50, či 60 ccm a až na nádrž, podnádržový kryt a zadné svetlo z kývačky to bol Jednosedadlák s dvojsedlom.

Po skončení výroby typov 20 a 21 v Považských strojárňach a prechodu na výrobu Mustanga výrobná linka na predný reflektor putovala tiež do Indie. Ostatné novinky boli úplne v indickej réžii. To, že takýto Pionier bol pre našincov inšpiráciou nasvedčuje aj existencia replík takéhoto prevedenia v amatérskom podaní. Zaujímavosťou je rôznorodé ukotvenie jaweťáckej nádrže. Motor narozdiel od indickej verzie podľa obrázka vykazuje estetiku 555. Priznám sa osobne ma takéto prevedenie priťahovalo, no základ bol v inej nádrži.

Dávnejšie som naznačil, že som sa pokúšal vytvoriť niečo podobné. Najskôr som na skládke pri potoku objavil zbytky Jednohrba s kývačkovou nádržou. Konkrétne to bol rám, nádrž a pokrčený zadný blatník z 550-ky. Odniesol som ho na iné miesto, kde ma počkal. Nakoniec som použil len rám a nádrž putovala do šrotu. Nakoľko sme bývali v údolí, kde končila železnica a do hôr premával len autobus a k nemu to mali z domu “vrchári” aj niekoľko kilometrov. Veškerí pracovníci blízkych závodov tak do práce jazdili predovšetkým na motocykloch. Pri návšteve jednej z takýchto usadlostí som narazil na databázu použitých dielov z kývačiek. Rodičia šli pomáhať domácim pri vyorávaní zemiakov a ja som sa potuloval okolo niekoľkých kôp všakovakých zbytkov nielen na motocykle ale aj na traktory. Boli tam vlastne vraky havarovaných kývačiek Jawa a ČZ rôzneho dáta výroby. Dokonca aj zbytky motocyklov pôvodne určených pre armádu. Na usadlosti bývalo viacero rodín, ktoré neboli v príbuzenskom vzťahu. Bol to dlhý dom s bytmi vedľa seba, aké sa stavali pre správcov a zamestnancov panských pozemkov. Vtedy som to ako dieťa nevnímal, no najbližšie panské sídlo bola zrúcanina hradu Ozdín. Čo sa dalo upotrebiť som z vrakov odmontoval. Získal som vtedy dosť široké riadidlá s hazdičkou aj s páčkami, madlá okolo sedadla, dve nádrže, použiteľné kolesá, zadné tlmiče, všelijaké svetlá, spínacie skrinky a podobne. Všetko to bolo pohodené po priestore okolo budovy postavenej z kameňa, ktorá bola kedysi kováčskou dielňou. Divil som sa čo všetko v minulosti fungovalo bez elektriky počnúc vŕtačkami a zváračkou končiac. Večer nás potom domáci odviezli domov na traktorovom kabriolete, ktorý bol poskladaný z viacerých traktorov vyradených z JRD a Štátnych lesov.

Hneď na druhý deň som sa pustil do stavby Pioniera s kývačkovou nádržou inšpirovaný chalanom, ktorý tak lietal po dedine dávnejšie. Nádrž sa ale do rámu 550 - ky nezmestila a mnou získané nádrže aj tak neboli rovnaké. Jawácka kývačková bola predĺžená kvapkovitá a ČZ-ťácka bola viac bachratejšia. Zadný blatník z 555 - ky, ktorý som získal na inej skládke pasoval, niektoré jeho časti ale boli tak deformované, že som ich radšej odstrihol. Po takejto úprave vyzeral Jednosedadlák dosť odľahčený. Nakoniec kývačkovú nádrž som ukotvil do otvorov pod kĺbom riadenia. Pôvodne tam bola ukotvená klasická trojlitrová továrenská pionierková. Vzadu sa do rámu vložiť nedala, vlastne dala, no až po odstránení nosníka, na ktorý sa jednosedadlákové sedadlo ukotvovalo. Vtedy by ale bol Pionier bez zadného blatníka. Nebol som naklonený takej úprave. Zadný blatník z 555-ky som tam chcel mať stoj čo stoj, aby dvojsedlo nelietalo. Keďže tento (zadný blatník) bol odľahčený, neostávalo nič iné, len ho zbaviť ďalších pokrčených partií. Nakoniec bola zadná časť veľkej nádrže ukotvená na ráme tesne nad radiacim automatom na motore. Vtedy mi to pripadalo dobré, no príslušníci VB to videli ináč. Odchytili ma asi po upozornení nejakých pomocníkov. Dostali “hlášku” že vrchári chodia húfne do práce na motorkách a tie nezodpovedajú požadovaným parametrom a poniektorí ani nemajú “vodičák”. Po jednorázovej akcii si šli dať pivo a to nemali. Dobroprajný kolega motorkár ich počin nahlásil ich nadriadeným a mali po prémiách. Následne nastalo ich besnenie a zhabávali takmer všetko čo malo dve kolesá a motor. Pardón odbočil som.

Mal som šťastie, že VB mali v aute plno a môjho tátoša mi nechali. Neodpustili si ale to, že som ostal bez kábla k sviečke a bez ventilov na kolesách. Škoda, že z tej doby nemám žiadne fotky, no zato mám pestré spomienky.

S odstupom času som predsa videl viaceré variácie na tému veľká nádrž. Na internete sa stále objavujú zaujímavé projekty s rôznymi motocyklovými nádržami. Najvhodnejšia v tomto smere sa vždy javila nádrž z dvojpiestového Maneta M90. Jej umiestnenie a ukotvenie bolo a je rôznorodé. Predné pôvodné ukotvenie sa dá využiť, no v prípade pôvodného svetlometu 555 to je nereálne. Väčšina autorov takejto výmeny nádrže preto na ráme robí nové diery a trošku situuje nádrž nižšie.

Keďže v čase, keď som aktívne prerábal boli akékoľvek zásahy do rámu nepovolené, tak niektorí premiestňovali predné oká (v prednej časti nádrže) na ukotvenie vyššie a tak nádrž trochu klesla voči kĺbu riadenia. Horšie to bolo so zadným úchytom, ktorý musel byť ukotvený na zadný blatník. Bohužiaľ vždy bola manetácka nádrž utopená. Zaujala ma fotografia Jenosedadláka, ktorý je v cestovateľskej úprave. Je vybavený samozrejme nádržou z Maneta, dvojsedlom, veľkým cestovným kufrom, ktorý dopĺňa príjemnú siluetu a určite je aj na dlhé cesty vhodný. Čerešničkou na torte sú smerovky, otázne je ako ich majiteľ zapojil?

Niekedy sa sporadicky dá natrafiť aj na dobové foto, na ktorom sú tiež prezentované stroje s veľkou nádržou. Prikladám takú reprodukciu, no s určitosťou nedokážem z akého motocykla daná nádrž pochádza. Tvarom pripomína kvapkovitú kývačkovú nádrž, no jej farebné prevedenie v kombinácii s chrómom mi pripadá, že spomínaná nádrž bola zainštalovaná v továrenskom špeciále v enduro, či cross segmente.

Dnešní “prekopávači” tiež túžia mať niečo, čo je síce skoro originál, no predsa má niečo z ich predstáv. Tieto tendencie je vidieť na približovadle so základom 555. Motor je upravovaný vrátane výfuku. Jeho základ je z rady 05 až 21. Riadidlá sú športové s hrazdičkou a estetike kývačkovej nádrže ČZ majiteľ podriadil aj odľahčenie zadného blatníka. Celkovo mi tento projekt pripadá príjemne uhladený a skompletovaný s citom pre detail.

K ucelenému dojmu musím ešte dodať, že projekty, ktoré som spomínal v článku o Pionieroch s dielcami z Jednohrba zaraďujem tiež do skupiny Jednosedadlákov s veľkou nádržou. Spomínal som projekt s nádržou z medzivojnovej Jawy Františka Janečka. Tento projekt s typom 555 má spoločný len zadný blatník, svetlo a časť prednej vidlice.

Tvorca dvojvýfukovej verzie Pioniera šiel ešte ďalej. Jeho projekt má s typom 555 spoločný len rám a zrejme aj motor. Zadný blatník pochádza z “05-ky”, nádrž z “Mustanga”. Je to zaujímavé, ale napriek veľkej nádrži pôsobí ako vyvážené dielo.

Na záver priblížim dva športové projekty. Jeden do terénu a druhý na cesty. Terénna prestavba je tiež zmesou komponentov z Považských Strojární. Jedinou výnimkou je nádrž z Mopeda Stadion S11. Nie je to veľká nádrž vzhľadom na jej ukotvenie na spevňovacom nosníku a nie na ráme si myslím, že do tejto kategórie patrí. Pozoruhodné sú dve indukčné cievky, či na hlave valca sú dve sviečky pre lepší priebeh spaľovania zmesi je ale otázne.

Ostatným Jednosedadlákom s veľkou nádržou je rýchlostný Pionier so zväčšeným objemom a viacstupňovou prevodovkou. Použitá nádrž je dosť netradičná a majiteľ stroja siahol po zahraničnej produkcii, tipujem že pôvodne bola na nejakom francúzkom, či nemeckom mopede. Takisto je dosť možné, že sa s ňou pohral nejaký “odborník” a za základ mu poslúžila nádrž z dvojrýchlostnej Babetty. Každopádne s pôvodnou 555 – kou má tento špeciál spoločný len rám a zadný blatník.

Určite stále niekde spia dávnozabudnuté Pioniere s dobovými úpravami, ku ktorým sa renovátori určite prihlásia a zobudia ich ako princ Šípkovú Ruženku.

Gilbert