Spomienka na spoluprácu s časopisom Enduro Aktuál v roku 2004, časť druhá

EnduroAktuál 2-2004 nová titulka

Dohoda s redakciou a pani Dudekovou bola vedená tak, že mi bola poskytnutá jedna strana s minimálnym počtom obrázkov, tak, aby priestorovo nenarúšali reklamy. Mimo týchto pravidelných rubrík z histórie mi bol poskytnutý priestor na reportáže z podujatí, na ktorých sa redakcia nezúčastnila, ako napríklad trialové dostaveníčko v Pezinku v kameňolome pod Pezinskou Babou.

Úvodný článok o vidlicových motoroch vo svete mal úspech, tak som sa po Amerike sústredil na Európu, kde hlavnými protagonistami boli Švédi a Taliani. Švédska značka Hedlund (sidecarcross Hedlund/EML) nadviazala na pionierske dvojvalce Betholda Ericssona (prvý 2x2) a prvej Husqvarny (cestný pretekový motocykel). Po nej značka Folan (sidecarcross Folan/EML) tiež vytvorila svoj vidlicák. Dovtedy vyrábala motory radové. Motory Hedlund nakoniec neostali len v teréne a ich nadšenci ich montovali do cestovných motocyklov (aj pretekových). Konkurenčný Folan sa tiež sústredil na terén. Jeho motory sa stali srdcom amerických motocyklov MCM a boli predlohou na motory Highland.

Hedlund V Twin v Road Raceri zatiaľ bez kapotáže

Švédski konštruktéri, ktorí sa nikdy nezmierili, že ich značku Husqvarnu kúpili talianski deštruktori klasiky, sa snažili o oživenie tradície švédskych motocyklov a to pod značkami Husaberg a Highland. Husaberg mal vo výbave jednovalce a Highland vidlicové dvojvalce. Výroba Highlandov začala s motormi pochádzajúcimi od značky Folan, no pri kompletácii nastali problémy s piestami a motory sa zakúsavali. Toto technologické nedorozumenie bolo riešené pokračujúcim vývojom motorov s označením Highland v spolupráci s technikmi KTM. Bohužiaľ, v roku 2000 bola výroba ukončená. Pod novým prispôsobeným názvom za finančnej pomoci z Číny bola výroba po krátkej dobe obnovená. Ponuka bola doplnená o jednovalce u motocyklov a skútrov. Sľubná výroba sa nakoniec presťahovala do USA, no osud nedoprial Highlandu prežiť rok 2010. Vedenie podniku vrátane zakladateľa zahynuli pri leteckom nešťastí. Logo vlastní teraz holdingová spoločnosť, ktorá o motocykle záujem nemá. Podobne v období roku 2010 skončila aj výroba motocyklov MCM s motormi Folan.

FOLAN-MCM-948

V treťom výtlačku EnduroAktuálu v roku 2004 som sa začal po amerických, talianskych a švédskych motoroch venovať motorom z produkcie japonskej. Neprehliadnuteľným výrobcom z japonskej štvorky bola vtedy Honda. Tá sa chcela zviditeľniť v novej maratónskej disciplíne v púštnych destináciách sveta. Predstavila svoj vidlicový dvojvalec XLV a keďže v púšti jazdec musel byť krytý pred víriacim sa pieskom a nepohodou, tak do kategórie endúr pribudli okapotované stroje typu Rally Touring, ktoré sa preniesli aj do bežnej premávky. Mimo športových endúr pribudli teda aj ich okapotované verzie označované ako endurá "cestovné (cestovateľské)". Plánoval som sa nimi zaoberať na stránkach EnduroAktuálu, no majiteľ sa rozhodol šetriť a historickú rubriku v časopise zrušil. Pokračovanie tohto seriálu sa teda presunulo na Motoride.sk. Seriál na tejto stránke začal 7. 5. 2007 úvodným článkom, ktorý bol ako prvý a zároveň posledný v EnduroAktuáli. Po ňom nasledovali na Motoride články venované TransAlpu 8. 5. 2007. Tento model Honda vyrábala do roku 2014 s vidlicovým motorom. Dnešný TransAlp má už motor radový. 24. 5. 2007 pod názvom Japonské vidlicové motory III som predstavil dakarské špeciály Honda z toho obdobia. Ďalšie dva články zo 7. 6. 2007 a 4. 7. 2007 boli venované modelu Africa Twin, ktorého výroba skončila v roku okolo roku 2003. V nedávnominulej dobe bola výroba znovu spustená, no od roku 2016 je Afrika s motorom radovým a tak je ponúkaná stále. Posledným článkom tejto série bolo priblíženie Hondy Varadero, o ktorej som tvrdil, že to je okapotovaný supermotard. Väčšina čitateľov to nijako nezdieľala, ale Honda to vyriešila po svojom. Výroba Varadera bežala do roku 2013 a v roku 2016, ako som spomínal, bola do ponuky opäť zaradená Afrika s radovým dvojvalcom.

V súčasnosti sa vidlicové motory, či už dvojvalcové, alebo štvorvalcové, nachádzajú stále v cestovných endurách, teda v endurách okapotovaných a v ich cestovných verziách, o ktorých stále tvrdím, že sú okapotované supermotardy. Z japonskej štvorky vidlicové dvojvalce s valcami za sebou montuje už len SUZUKI vo svojich V-Stromoch. Ostatné značky upustili od ich inštalácie do adventure endúr (turistických cestných endúr), či okapotovaných supermotardov.

Cagiva Elefant Ducati 350 1987

V Taliansku štafetu po Moto Morini prevzali viaceré značky. Švédsky Husaberg a Highland vznikli ako protest proti odkúpeniu a presunu motocyklovej značky do Talianska. Deštruktori talianskej klasiky si mysleli, že motory Ducati dostanú značku Cagiva na výslnie nielen v cestných pretekoch, ale aj v púštnych rally, preto "poskladali" dakarské špeciály z motorov Husqvarna a Ducati. Týmto obchodným ťahom sa síce dostali na výslnie, no nič netrvá večne. Castiglionovci sa povýšili na zberateľov nielen klasických motocyklových značiek. Dnes ale už klasické značky vlastnia úplne iní ľudia, ktorí motocyklami žijú.

Za éry Cagivy vzniklo veľa esteticky vydarených motoriek, ktoré boli vtedy na vrchole. Nezabudnuteľné boli endurá s motormi Ducati a motormi Husqvarna, ktoré niesli logá pôvodných značiek a aj logo Cagiva. Do galérie som umiestnil také Elefanty, Grand Canyony, či Navigatory, ktorých majitelia v prvom rade preferujú na svojich miláčikoch logo výrobcu motora a až potom logo zberateľov, ak ho tam vôbec dajú. Castiglionovcov hodnotím ako binizmenov a nie ako motorkárov. Cagivu založili odkúpením talianskej továrne Aermacchi (zaniknutá talianska značka) od amerického Harley Davidsonu (modely Aermacchi niesli vtedy logo Harley Davidson). Naďalej skupovali (Castiglionovci) logá nielen talianskej klasiky, a keď už nestačili s dychom, tak ich rozpredávali, až ich zbytky nakoniec odkúpil Harley Davidson. Nedávno ale tretia generácia Castiglionovcov logo Cagiva od Harley Davidsonu odkúpila znovu. Čo sa ale stalo s bývalou československou značkou ČZM, to je v rovine záhad a dohadov. Bude niekedy znovu existovať, to je len vo hviezdach.

Ďalší taliansky výrobca, ktorého vidlicové motory sú s valcami za sebou v tvare "L90" Ducati, začal svoje ťaženie s okapotovaným supermotom Multistrada (na odlievaných kolesách cestné alebo terénne plášte). Následne bol uvedený "hypermotard" a Multistrada sa viac s vidlicovým štvorvalcom posunula do cestovateľských endúr, či niekdajších rally touring. Do tejto kategórie nedávno pribudol aj model Desert.

Ducati Hypermotard 950 SP

Technicky najmladšia talianska značka Aprilia má stále tiež v ponuke cestovateľské enduro s vidlicovým motorom. Aprilia, čo sa týka motorov spolupracovala vždy s európskymi výrobcami motorov. Svoje výrobné kapacity tiež ponúkala a ponúka aj ostatným značkám. Rakúsky výrobca motorov Bombardier Rotax stále spolupracuje so značkami KTM, BMW, či Aprilia (dodáva celé motory, alebo ich vyrába Aprilia). Z týchto faktov mi vychádza, že u týchto značiek sú vidlicáky, ktoré majú rovnaký základ a nie je vylúčené, že praodcom bol práve na začiatku spomínaný Folan. Do podrobností som to neskúmal, no je pravda, že charakteristické črty sú rovnaké. U Aprilie okrem okapotovanej verzie existuje aj klasické supermoto Dorsoduro.

Rakúska značka KTM stála za spustením sériovej výroby motocyklov kategórie supermoto svojím modelom Duke spolu s Gilerou (Nordwest). Duke od KTM stále žije, no jeho srdcom je vidlicový dvojvalec s valcami za sebou. Existuje aj ako Super Duke, no dnes viac pripomína cestný motocykel ako pôvodné supermoto, ktoré neskôr bolo okapotované. Identický motor je aj v cestovnom endure KTM Adventure.

Na začiatku seriálu o vidlicových motoroch v terénnych a enduro strojoch som naznačil americkú konštrukčnú školu kultových značiek Harley Davidson a Indian. Ostatnou novinkou týchto nestorov motocyklizmu za veľkou mlákou je cestovné enduro na americký spôsob. Model Pan America. Samozrejme, vidlicáky HD pracujú aj v terénnych strojoch špecifických nielen pre USA, ale aj celý americký kontinent. Požiadavkám svetového trhu sa HD prispôsobil aj vytvorením Scramblerov či Streed Rodov, ktoré sú dosť vzdialené európskym modelom.

Nabudúce priblížim osud pôvodných anglických štvortaktných trialových strojov, ktoré sa stali predlohou dnešných strojov, ktoré sa do ozajstného terénu dostanú len výnimočne. Samozrejme, priblížim aj dianie v Starom Kameňolome a osud EnduroAktuálu ako časopisu.