Trentino 2006 alebo Vymetanie nezvučných passov 2/8

Zákrut a aj takmer úplnej samoty si tu samozrejme každý užije vyše hlavy, až ho to prestane baviť, bolia ruky i celé telo, ale tá nadmorská výška mne osobne jednoducho chýba.

Passo Duran síce medzi menovanými naozaj vyniká, medzi nejaké veličiny by som ho nezaradil, aj Duran je takmer celý pod hranicou lesa.

Najlepší dojem mám až z posledného sedla tohto prejazdu, Passo di Brocon, ktorý na ma upútal svojou drsnosťou (snáď až príliš umocnenou počasím), osamelosťou, a zaujímavou serpentínovou cestou, ktorou sme zišli cez Grigno do doliny na diaľnicu A4.

V doline je razom horúčava, naše sily vyčerpané, a tak po krátkom diaľničnom presune pristávame v mestečku Calceranica, kde na brehu jazera skladáme kosti v príjemnom hoteli Lido. Berieme dve izby, a keďže môj stav je vyhodnotený ako najhorší, spím sám, aby som ostatných nenakazil.

6.6.2006

Calceranica, Kaiserjägersträsschen 1255m, Monterovere, Passo del Sommo 1343m, Lavarone, Folgaria, Rovereto, Mori, Monte Baldo (Bocca del Creen 1617m, Bocca di Navene 1425m, Cavallo di Novezza 1433m), Ferrara di Monte Baldo, Garda, Torri – trajekt – Gardone, Gargnano, Tignale, Villa, Limone sul Garda, Riva del Garda, Arco (špitál), Riva del Garda. 216km

Ráno som taký rozdrúzganý, že recepčný mi pri platení automatický robí čaj, a posunkom naznačuje, že tento je gratis. Aj Maroško už spomína akési hrdlo, a brebentí čosi o antiobiotikách v batožine. Mne sa k hrdlu pridala bolesť kotrby, oko v noci takmer zázračne ustúpilo.

Celá oblasť východne od Trenta a Rovereta je doslova popretkávaná neprehľadnou sieťou zaujímavých alpských ciest a cestičiek, ktorej aké-také prejazdenie a spoznávanie môže trvať celé dni. My sme si na náš presun na juhozápad vybrali niektoré z tých známejších spomedzi neznámych ciest a sediel.

Po odjazde z hotela nám hodnú chvíľu trvá, kým nájdeme smer, ktorým sa dostaneme na úžasné stúpanie na juhozápad, a to cestou Kaiserjägersträsschen, ktorej vzrušujúce serpentíny vidieť z celej doliny i od jazera v masíve na juhu. Treba najskôr sledovať značenie „Centa S. Nicolo“, a keď sa objaví značenie „Monterovere“, isť už po ňom. Odmenou nám je jazda po Kaiserjägersträsschen,

teda alpskej ceste, ktorú vysekali do skaly nejakí tirolskí vojaci v prvej svetovej vojne (ak sa nemýlim). Na dĺžke niečo vyše 12km prekonáva táto pozoruhodná spojnica výškový rozdiel 770m, pričom stále stúpate serpentínami akoby po exponovanom balkóne nad rovinou pod vami.