Pravdivá rozprávka o 54 321 km na Yamahe FZ 6 S Fazer 1/4

Ako sa peknej, spoľahlivej, nehavarovanej motorke darilo na cestách, občas necestách.

Touto motorkou nikde nikoho neohúriš, ale jej krásu by som odporúčal vidieť komplexne (servisne, hmotnostne, výkonovo). Krása je diskutabilná veď ako vieme “zo spolužiačok sú už dávno mami, čo nosia tašky s nákupami“ a niekedy sme sa šli za nimi zblázniť.

Kedysi boli v reklame a komercii aspoň slabučké mantinely, ktoré sa neprekračovali, dnes je to iné. Kia má bilbordy: „Nebudete škodovať“ modrý telefónny operátor má zviazaných fialových a oranžových ľudí. Takže ja nebudem nepríčetne vychvaľovať Yamahu a haniť ostatných.

Nenávidím byť v nejakej činnosti, koníčku začiatočníkom, ten zápal je síce očarujúci, ale tie somariny čo človek vymyslí a natára, „bolí to„ stojí to kopec nezmyselne a neúčelne minutých peňazí. Patrí to však k tomu ošiaľu, ako táraninky k rozprávke.

Chudobný princ si vyberá

Keď si chcel v roku 2006 novú motorku v strednej triede so vstrekovaním, oceľový rám bol dizajnový prehrešok, servisný interval 10.000 km, mala by fungovať aj v daždi a aj po 20.000 km, servisovať si chcel v SR, ostala ti jediná.

Ešte je nutné vysvetliť, zopár pojmov: čo je nová motorka? Toto!!!

Časom prenikneš medzi motorkárov, servisákov, mechanikov, čo to popiješ, pokecáš a s údivom zistíš, čo sa môže stať počas prvých 10 km, od srandy po exitus.

Keď som s Fazerom ako totálne ucho odchádzal vo februári 2006 v daždi pri 2 stupňoch z predajne Yamahy, vyprevádzal ma Jaro Petro, dnes môj priateľ. Človek, ktorý má rád motorky, v očiach mal výraz ako keď matky vyprevádzajú synov na vojnu, alebo zamilované dcéry, ktoré tvrdia, že ich moslimský priateľ je to pravé.

Červík depresie a dril.

Prvé tisícky kilometrov boli strašné, depresívne. Nikdy nezabudnem ako som v severnom Maďarku nedokázal v zákrutách držať tempo s dodávkou, ktorá viezla velikánske sklenné tabule. V živote som nevidel väčšie kusy skla. A vôbec aj po prejdení 30.000 km som mal o svojej motocyklovej zručnosti úbohú mienku. A to som mal odjazdené na autách rozhodne viac ako 1 mil. km s jedným orýpaným nárazníkom. Zmenilo sa to vo Francúzku. S manželkou sme natočili 8.000 km za mesiac, mne sa so spolujazdcom jazdilo lepšie a motocyklový svet bol krajší. Nuž a potom som videl mnohokrát omieľané video japonských policajtov na motorkách. Zistil som, že prd viem.

Výlety STOP! Začal som makať! Celé hodiny som sa krútil na jednotke, vidíš podľa motorky ako ďaleko sú pneu od seba, tvoria štvorec, jazdenie po zadnom, či prednom ma nezaujíma. Ale brzdenie v zákrute, na rovinke, vyhýbacie manévre, sucho, mokro... časom som sa dopracoval ku zabrzdeniu zo 100 km/h na 3 rýchl. stupni na 35 m, ale nikdy to nebolo na prvý pokus a vždy som vedel, kedy začnem brzdiť. Ale aj tak, je to iný, lepší pocit vedieť ovládať svoju motorku v bežnej premávke. Na okruhu som nebol, nezaujíma ma. Téma: Brzdenie z 100km/h na 0. Skúšali ste?

Chudobný princ preberá

S pribúdajúcimi dávkami kilometrov moja starostlivosť o motorku stúpa, ľudia to robia práve opačne, keď na staršiu vec kašlú. Z výstroje miznú somariny, netvrdím lacné, či drahé doplnky, ale somariny. Škoda, že v podstate o 10% lepšie veci stoja o 100% viac. Zisťujem, že stále nosím plno zbytočností a náradie, akoby som vedel niečo opraviť, časom už len nosím mobilom prefotené servisy Yamahy. Škoda, že až po pár desiatkách tisícoch km na motorke už človek nemusí počúvať iných, sám vieš prečo mrzneš, mokneš, trpíš. 100% neporadíš ani ostatným, každý máme iné odhodlanie, výdrž - gule.