Anketa:
Dve dvanástky - BMW R 1200 GS a Yamaha Super Ténéré
ZdieľaťPridané: 26.05.2012 Autor: raptor
Čitatelia: 24905 [Vaše stroje - Moja motorka]
Nie, nebude to o nezletilých dievčatách vy uchyláci, aj keď je pravda, že z týchto dvoch krásavíc stojí frčina nejednému turisticky založenému motorkárovi.
Väčšine z vás asi netreba rozprávať, že roky jazdím BMW, ale keby to niekto náhodou nevedel tak aby sa vedelo. Na nemeckú dvanástku som presadol iba pred dvoma mesiacmi a včera som po dlhšom čakaní napäto skúsil 120 kilometrov asfaltu na dvanástke od Yamahy. Otočil som klúčikom, hneď na to plynom, otvoril póry a začal vstrebávať dojmy a pocity z Aziatky ešte páchnucej novotou.
![]() |
„Je to to isté a nie je to to isté“, asi na tom sme sa s Cachom po výmene zhodli. Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma krásavicami je v ich srdci - v motore. Napriek rovnakému počtu valcov a prenose sily na zadné koleso kardanom má Japonka podľa papierov o desať koní viac (porovnávané GS je rok výroby 2006) a je to aj kua cítiť. Kto vie akoby dopadlo porovnanie s aktuálnym modelom GSka, ktoré už má rozvod DOHC a 110 koní, ale v tomto garde má motoricky jednoznačne navrch Yamaha. Jej motor je kultivovanejší, točivejší, má širšie spektrum využiteľných otáčiek a ľahšie sa berie zo spodu ak ho náhodou niekde pri kochačke v Alpách podtočíte. Naozaj nemá problém pozviechať sa z 2000 ot./min. na šiestom prevodovom stupni, kdežto GS sa s vami pod 2500 otáčiek veľmi baviť nechce a pýta si nižší prevodový stupeň. Yamaha ide za plynom dravšie bez ohľadu na zvolený mód, aby sa v strede otáčkového poľa motor nadýchol a pri výjazde z najbližšej utiahnutej zákruty záťahom malej lokomotívy poslal do smútku nejedného prekvapeného jazdca na superšporte.
To čo staršia Adventúrka oproti novej Teneré stráca po motorickej stránke doháňa na podvozku a brzdách. Za celkovo najvačší nedostatok veľkej Teneré oproti GS mi vyšla predná brzda, ktorá brzdí naozaj vágne a naopak zadná zas brzdí vynikajúco - dokonca lepšie ako zadná brzda na GS. Poslednú polovicu mojej jazdy som odjazdil používajúc iba zadnú brzdu a krásne som si vystačil. Premýšľam či za to môžu klasické gumenné brzdové hadice, ale asi skôr nie nakoľko Yamaha ešte „smrdela“ novotou a počet najazdených kilometroch neprekročil 3 tisíc. Každopádne za tých viac než 14 tisíc eurorubľov tam mohli svietiť pancierky. Sorry fakt mohli.
Podvozok Japonky pôsobí pri nasadaní mierne mäkkým dojmom, ale pri jazde som rozhodne nemal pocit že idem na hojdačke. Naopak sériové nastavenie podvozku hodnotím ako veľmi dobré, jazdec dostáva správny feedback o tom čo sa deje pod kolesami. Samozrejme tam kde sa pri brzdení Tenera mierne ponorí si ide GS svoje ako po kolajniciach – lever zrejme ničím neoklameš. Do zákrut sa Teneré sklápa o chlp z prirodzenia japonskej Gejše ťažšie a toto bol aj Cachov pocit.
![]() |
Komfort oboch motoriek sa dá rovnako zhodnotiť už spomínanou vetou „je to to isté a nie je to to isté“. Treba ale zdôrazniť, že tu budem hodnotiť z mojej výšky 195cm a to čo budem vytýkať Yamahe zrejme platiť nebude pre ľudí, ktorí majú o 15cm menej. Dvoma vetami: „Ak máš dva metre Adventure ti určite urobí lepšiu službu. Ak si štandardný 180 cm Európan na Teneré nadávať nebudeš“. Ochrana proti vetru na Aziatke bola pri mojej výške o dosť slabšia a to napriek vymenenému plexi za turistické od MRA, navyše s deflektorom. Sériová „šajba“ z Germánska bez deflektoru je skrátka lepšia a komfortnejšia. Ďalšia výtka do Ázie ide smerom k bočným kapotám kam sa nám „basketbalistom“ nevôjdu kolená ak si máme sadnúť tak ako nás sedlo nabáda. Na porovnanie do prelisov na Advíku sa vopchá v pohodičke aj Michael Jordan. Samotné sedlo na Yamahe je ergonomicky výborné a treba priznať, že tu GS mierne stráca. Najvačší argument prečo si dlháni Teneru skrátka neužijú je vzdialenosť riadidiel od stupačiek. Pri postavení sa do stupačiek dlháňom nepomôžu ani 3 cm zvyšovacie štoky pod riadidlá, budú sa furt hrbiť.
Ešte sa pristavím pri jednej veci a tou je vytýkaná veľká hmotnosť Tenery. Rozdiel medzi pohotovostnými hmotnosťami plne natankovanej Teneré a Advíka „až“ 5 kg a pri manipulácii na mieste a v malých rýchlostiach som nemal s Teneré najmenší problém. Jediný rozdiel je v tom, že plne natankovaná Keiko má v sebe o desať litrov benzínu menej ako nemecká Üde. Čo ma ešte v rýchlosti napadlo je že Tenere chýba ukazovateľ zaradeného kvaltu čo je vec, ktorú maju nemci zmáknutú dekády. Možno pre niekoho nepodstatná banalita, pre mna užitočná vec aby som tam nekopal sedmičku rovnako ako Cacho.
Suma sumárum. Po dlhej dobe sa Japoncom podarilo postaviť rovnocenného protivníka klasike svetového Adventure touringu. Každá z nich má svoje malé plusy a mínusy, ale celkovo sa ani o jednej nedá povedať žeby bola vyslovene horšou voľbou. Pri konečnom rozhodovaní medzi týmito dvoma motorkami by som sa riadil najprv výškou jazdca, potom cenou a nakoniec aj takými (ne)podstanými drobnosťami ako je potreba mať / nemať vypínateľné ABS, možnosť priplatiť si nastaviteľný podvozok či túžbou po športovejšom motore.
Pridané: 26.05.2012 Autor: raptor Zdieľať
Súvisiace články:
- Vyskúšali sme novú XT1200Z Super Ténéré 2010 - Awia
- Yamaha XT1200Z Super Ténéré - stará dáma na pretrase. Ponížená na asfaltovú turistiku - MajoKE
- YAMAHA SuperTenere 1200 – nekonečné špekulácie - haro007
- Nový katalóg Touratech 2016/2017 - TouratechSK
- Yamaha odhalila novú XT1200Z Super Ténéré - Awia
- Yamaha Super Ténéré na Slovenku - poď si ju vyskúšať!!! - Awia
Ďalšie články tohto autora:
- Teória prežitia na motorke
- Kúpa motorky s odpočtom DPH
- Daruj si pod stromček deflektor od MRA len za 55 €
- Cesta na Nemrut Dagi na dvoch kolesách 3. časť
- Cesta na Nemrut Dagi na dvoch kolesách 2. časť
- Cesta na Nemrut Dagi na dvoch kolesách 1. časť
- BMW R 1150 GS Adventure po 80.000km - závady a nedostatky
- Deutsche schwestern alebo zvrhlý príbeh o dvoch bavorských sestrách
- Firma SW-motech vyvinula nové hliníkové kufre TraX

Moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!