Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 3705 | Redakcia

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28572

Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (17013)

Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11559)

Hodnotenie:

(7 hodnotení)

Diskusia k článku (21)

Tlač

Dunlop Moto Tour 2012 - s pneumatikami RoadSmart II v Alpách

Zdieľať

Pridané: 07.08.2012 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 11354 [Mototuristika - Európa - Moto-akcia]

Dunlop pripravil pre svojich dealerov netradičnú akciu, na ktorej dostali možnosť sa na vlastnej koži zoznámiť s novými pneumatikami RoadSmart II. Štvordňová akcia prebehla na tých najlepších cestách rakúskych a talianskych álp a my sme pri tom samozrejme nechýbali.

Pneumatika Dunlop RoadSmart II priniesla čerstvý vietor do segmentu sport-touring koncom minulého roka a my sme ju boli už vtedy testovať na slnkom zaliatu Korziku. To bola akcia zameraná na novinárov z celého sveta a okrem nových pneumatík obutých na najrôznejšie stroje sme mali možnosť dvojkové RoadSmart-y vyskúšať na suchom aj mokrom okruhu a zároveň porovnať aj s najväčšími konkurentmi.

18.10.2011 - Tomáš Hajduch - Awia Čitatelia: 17345 [Testy a predstavenia - Test]

Testovali sme Dunlop RoadSmart II - novú pneumatiku pre športovo zameraného jazdca

Pred niekoľkými dňami sme dostali jedinečnú príležitosť vyskúšať nové pneumatiky Dunlop RoadSmart II na zamotaných cestičkách Korziky, ale aj na testovacom okruhu v Mirevale, a to na suchu aj na vode. Nechýbalo ani priame porovnanie s konkurenciou.

Prečo Dunlop Mototour?

Dunlop Mototour bola akcia pre dílerov pneu a majiteľov motoservisov z Čiech a Slovenska. Nakoniec ako inak presvedčíte dílerov o kvalitách novej pneumatiky ako na ich vlastnej koži? V Alpách sa tak zišla slušná skupina jazdcov na rozmanitých motorkách z ktorých každý má za sebou mnoho rokov v sedle motoriek a zodral nejednu sadu pneu či už na okruhoch alebo na turistike. Rôznorodé boli aj stroje od športovej RR-y, GSX-R cez cestovné endurá ako GS alebo Stelvio až po naháče ako Hornet a Fazer. Cieľ bol jasný: 4 dni, viac ako 2 000 testovacích kilometrov.

Okrem dílerov sa pozvanie na akciu ušlo aj trom motonovinárom. Z Čiech prišiel Petr Poduška z motorkári.cz, so slovenska ja a z maďarska dorazila Katy na malom Monsteri. Samozrejme všetci účastníci mali obuté novučičké Dunlop RoadSmart II. Celú akciu do detailov naplánovali a zorganizovali Ivo a Roman.

Začíname v Berghotel Malta:

Kým skupina z Čiech vyrážala z Českých Budějovíc spoločne, ja som vyrazil doobeda z Bratislavy sám. Začínam samozrejme nudným diaľničným presunom, no A2 čoskoro mením za S6 smerom na Leoben s tým, že do cieľa predsa nepôjdem celú cestu po diaľnici. Trasu poznám takmer notoricky, keďže je identická s tou na Erzberg Rodeo. Cesta mi ubiehala podozrivo rýchlo a v Judenburgu sa už neviem dočkať, kedy sa S6-tka skončí a dostanem sa na okresky.

Naberám plnú nádrž a vydávam sa na krásnu pokrútenú cestu údolím okolo rieky Mur. Pohľad na hodinky je priaznivý a tak si dávam niekoľko "skratiek" po cestičkách maľovaných bielou na mape. Spestrením je aj prejazd Katschbergom a to už sa dostávam do mesta Gmund v Korutánsku. Keď už som si myslel, že dnes ma čaká len hľadanie hotela, tak sa dostávam k nádhernému vodopádu Fallbach. Nie je ale veľmi času sa obzerať. Ako sa ukázalo, pred sebou som mal ešte výjazd na koniec doliny do horského Hotela Malta, ktorý sa nachádza pri priehrade Kölnbreinspeicher v nadmorskej výške viac ako 2 000 mnm. Mimochodom je to najvyššia priehrada v Rakúsku a práve na jej brehoch stojí Berghotel Malta, ktorý sa stane na najbližšie dve noci našou základňou.

Na vrchol vedie spoplatnená horská cesta (poplatok sa neplatí ak ste ubytovaný na hoteli) Tá je v dvoch úsekoch priúzka na obojsmernú prevádzku a tak je cesta riadená semaformi. Niekedy si tak počkáte na zelenú aj 10 minút. Obojsmerný úsek totižto vedie aj úzkym vysekaným tunelom, kde by sa naozaj v protismere nevyhol autobus ani s motorkárom. Každopádne pri stúpaní nahor sa za každou zákrutou naskytajú nádherné výhľady na okolité kopce.

Hotel Malta a priehradný múr

Do Hotela prichádzam niečo po 17-tej a stretávam sa so Slovákmi, ktorí prišli len niekoľko minút predo mnou a maďarskou novinárkou Katy na jej custom zelenom Monstri. Česká skupinka má meškanie a my sa tak môžeme spokojne ubytovať a vychutnať si prvé zaslúžené orosené...

Cesta údolím Malta k priehrade:

Zobraz veľkú mapu

Chalani z Čiech sa nakoniec poriadne zdržali, keďže si cestou sem taktiež nechceli nechať ujsť kopu pokrútených alpských ciest a dorazili s niekoľkohodinovým meškaním. Večeru ale stihli a Dunlop Moto Tour 2012 mohol začať. Najprv sa všetkým prihovoril zástupca Dunlopu pre strednú európu Bohdan Krejčí, vysvetlil fungovanie akcie, rozdali sa čísla, nálepky na motorky a dôkladne vypracované mapky všetkých etáp. Nasledovala prezentácia pneumatík, ktoré mali všetci obuté - Dunlop Road Smart II. No a potom sme sa už len postupne zoznamovali pri pivku a preberali zážitky dnešného dňa ako aj to čo máme pred sebou.

Na rozcvičku Nockalm strasse, po obede Sölkpass

Hneď z rána sa celá naša početná skupinka vydáva na prvý spoločný výjazd. Nie som veľmi fanúšikom takýchto početných skupiniek, no o to viac som už po krátkom čase príjemne prekvapený, ako dobre nám to všetkým jazdí. Nemal som pocit, že by ma niektorý jazdec extra spomaľoval, alebo že by sme museli na niekoho čakať a podobne.

Video: Prejazd od Priehrady a hotela Malta do údolia:

Video: Prejazd od Priehrady a hotela Malta do údolia (Dunlop Moto Tour 2012)

Nie dlho po prejazde Gmundom sa ocitáme na prvej vrátnici pri bráne vysokohorskej cesty Nockalm strasse (2320 m.n.m.). Priznám sa, že to bol pre mňa prvý prejazd tejto známej menšej sestry Glossglocknera, no o to viac som bol nadšený a prekvapený. Priam ideálny asfalt, úžasne rezané zákruty a k tomu dosť často sa meniace výhľady. Navyše to tu nebolo tak preplnené ako na spomínanom Glockneri. Jazdilo sa nám tak dobre, že sme priam aj zabudli na tvorbu fotodokumentácie. Nejaké fotečky sme ale napokon spravili.

Pneumatiky tu mali relatívne ľahkú úlohu, podklad bol ideálny, počasie krásne. Asi nikoho neprekvapilo, že sa v zákrutách mohol do dvojkových Roadsmartov naplno oprieť.

Zdržali sme sa tu nakoniec tak dlho, že sme si tu dopriali aj vysokohorský obed. Po ňom nás už Turracher Höhe (1783 m.n.m.) zaviedol do doliny rieky Mur, plnej vodákov. Tento úsek, teda hlavne zjazd do doliny, bol akoby navrhnutý konštruktérom závodných okruhov, rovinky boli krátke a zákruty neuveriteľne podobné jedna druhej. Rýchlo zisťujem, že jazda brzda plyn je na tomto úseku úplne zbytočná. Stačilo pracovať plynom a samozrejme prehadzovať motorku zo strany na stranu.

V meste Murau sme si to potom nasmerovali na sever na Sölkpass (1790 m.n.m.) kde nás už v druhej doline privítala riečka Enns a svetoznámy Schladming. Deň sa pomaly blížil ku koncu, no pred nami boli ešte Tauernpass, už známy Katschberg a úžasný večerný výjazd do Malty. Po večeri sme všetci preberali zážitky a debaty pokračovali aj neskôr do noci.

Grossglockner (2576 m) na raňajky a podvečerný jazdecký bonus Hermagor

Na tretí deň Dunlop Moto Tour 2012 bol pripravený kopec, ktorý je v podstate povinnou jazdou takmer každej alpovačky, známy Grossglockner. Na jazdu sme ale vyrazili v menšom počte. Ráno sa s nami rozlúčila Katy, ktorej včera zhorel strmeň zadnej brzdy a nechcela viac riskovať jazdu v početných kopcovitých zákrutách a vydala sa domov. Smolu mal aj Deži, ktorému vypovedal včera službu regler na jeho Afrike. Našťastie Dunlopáci aj na toto mysleli a jeho motorka šla na vozík a so sprievodným autom rovno do dnešnej cieľovej destinácie. Cestou mali v pláne nájsť zastúpenie Hondy a problém sa pokúsiť vyriešiť.

Po rozlúčkovom zjazde od nášho Hotela v Malte nasledoval trochu menej záživný presun po vedľajších cestách smerom na západ. Na jeho konci nás však čakalo perfektné posedenie v pri čarodejniciach pod nádherným vodopádom. Nabrali sme malým občerstvením nové sily na zdolanie Grossglockner-u. Ten nezaprel svoju povesť, nádherný, so všetkými povrchmi, s kvalitným aj menej kvalitným asfaltom, množstvom turistov a ako tradične nechýbali ani kvapky dažďa.

Posedenie u čarodejníc

Obed bol tentoraz na samotnom vrchole Edelweissspitze (2587 m.n.m.) a ako inak bol vynikajúci. Práve tu nás počastovali prvé kvapky dažďa a nádherný výhľad na okolité hory začali zakrývať mraky. I tak sme sa pobrali znovu nadol, ale iba časť z nás odbočila na vyhliadku Franza Jozefa. Kvapky sa totiž premenili na sústavný dážď. Na vyhliadke sme si obzreli ľadovec, ktorý je z roka na rok menší a sám som bol prekvapený ako výrazne nám mizne pred očami. Podtrhla to aj dobová fotografia tuším z roku 1920. Dážď ale neustával a čakať na roztopenie ľadovca sme tiež nemali v pláne a tak sme sa mohli plne venovať testovaniu nových Dunlopov v reálnych podmienkach alpského lejaku. Na niektorých jazdcoch bolo spočiatku jasne vidieť, že v zákrutách nad priepasťou Dunlopkám až tak neveria, ale čoskoro aj oni nabrali tú istotu, ktorú som si ja s Petrom doviezol už z Korziky a hlavne z mokrého okruhu v Mirevale. Dole v doline sa počasie pomaly umúdrilo a všetci sme sa znovu stretli v občerstvení u čarodejníc.

Video: Grossglockner hochalpenstrasse za 3 a pol minúty:

Video: Dunlop Moto Tour 2012 Grossglockner hochalpenstrasse za 3 a pol minúty

Na pláne bol už len presun do cieľa dnešnej etapy do dedinky Birnbaum, ale navyše tu bola aj ponuka obzrieť nejaké síce neznáme, ale jazdecky ospevované zákrutky medzi Greifenburgom a Hermagorom. Samozrejme túto ponuku som si nemohol nechať ujsť a dnes môžem potvrdiť, že sa to oplatilo. Od zvyšku skupiny sa oddelila pätica jazdcov.

Edelweissspitze (2587 m.n.m.)

Je to „len“ asfaltová cesta vedúca cez menší zalesnený kopec, kvalita asfaltu je však božská, zákrutky krásne narezané, ale čo je hlavné, je takmer nulová premávka. Proste motorkárska nirvána a jediné čo ju môže narušiť je dážď. A veru sa o to po našom prvom prejazde aj pokúsil. Boli sme však vytrvalí a tak sme si po trochu počkali a po jednej polosuchej jazde sme si užívali takmer až do úplného západu slnka. Čoskoro padli všetky bariéry a bez ohľadu nato či to bola eRR-a, ale GS-o či Stelvio, jazdilo sa na hrane. Tým myslím pochopiteľne okraj pneumatík. Každý z nás mal možnosť si to užiť naplno. Čo dovoľovali pneumatiky, nie vždy vyhovovalo motorkám, obzvlášť Stelvio odchádzalo z tohto kopca z totálne zbrúsenými stúpačkami ale aj páčkami brzdy a radičkou. Nuž taliani mohli dať predsa len stúpačky o pár cenťákov vyššie.

Hermagor

Keď naša päťčlenná skupinka dorazila do penziónu Edelweisshof v Birnbaume, privítali nás naši kolegovia. Boli tu síce skôr, zato prišli v daždi. Azda jedinou ich výhodou bolo, že už mali na stole pekne orosené pivečko. Ale predpokladám, že po troch minútach nášho nadšeného rozprávania o zákrutách nad Hermagorom oľutovali že si to nechali ujsť.

Video: Krátka jazda na zákrutovom úseku Hermagor:

Video: Dunlop Moto Tour 2012 - Krátka jazda na zákrutovom úseku Hermagor

View Larger Map

Kým v hoteli v Malte nás obsluhovali čašníčky Slovenka a Česka, majitelia tohto penziónu boli pre zmenu z Petrohradu a tak ani tu nebola núdza o „rodnú“ reč. Večer sme si spríjemnili premietaním fotiek a videí z dnešného dňa a čoskoro sa pobrali do postele, pred nami bol posledný spoločný deň – výjazd do Talianska.

Výlet do Itálie:

Pred nami bol posledný deň Moto Tour a to výjazd do susedného Talianska, ospevovaných Dolomitov. Hneď z rána sme začali z ostra, zobudil nás dážď klopkajúci na okná. Vyrazili sme v daždíku, ktorý sa rýchlo zmenil na lejak a tak nás vyprevádzal z Rakúska. Na odvahe nepridala ani nehoda motorkára, ktorý sa dostal do problémov na železničnom priecestí neďaleko hraníc. Ako to už ale býva zvykom v Alpách, za kopcom môže byť počasie úplne iné. Aj keď v Misurine pri horskom jazere to tak vôbec nevyzeralo.

Kto by povedal, že za motorkami je jazero, hmla sa dala doslova krájať

Keď sme sa ale občerstvili kávou, hmla začala ustupovať a cesty pomaly osychať. Dostali sme sa do Cortiny d´ Ampezzo a kto tu bol vie, prečo sa to tu v lete mení na motorkársky raj. Nech sa vyberiete ktorýmkoľvek smerom čakajú vás len horské priesmyky zvučných mien a nekonečné jazdenie. My sme si naložili nasledovne: Passo Falzarego (2105 m), Passo di Campolongo (1875m), Gardena Pass (2137 m), Passo di Sella (2244m), Passo Pordoi (2239 m), Passo di Giau (2233 m), Passo Tre Croci (1809m) a potom cestou do Birnbaum-u Passo Valcada (958m) a Plöckenpass (1337m).

Z tohto výpisu je jasné, že sme sa veru nenudili, počasie bolo premenlivé ale určite sme si v tento deň užili viac pekného počasia, ako toho zlého. Večerná jazda do Birnbaumu bola trošku ostrejšia, pretože sme sa už nemohli dočkať večere a chladenej orosenej odmeny. Po večeri sme si premietli fotky a videá a zosumarizovali dojmi s pneumatík a celej akcie.

V Nedeľu bol naplánovaný už odchod. Z Birmbaumu nás vyhnal nielen dážď ale aj cyklistické preteky a jediná prístupová cesta sa o 9:30 zatvárala. Lejak, ktorý prišiel potom nenechal nikoho na pochybách, že RoadSmarty dnes ešte na vode poriadne otestujeme, rozhodne to ale nikomu úsmev na tvári nezobralo. Domov sme dorazili všetci včas a v poriadku.

Zhodnotenie:

Dunlop Moto Tour bola rozhodne nevšedná akcia a podľa môjho názoru ukážka toho ako sa dá robiť marketing a ako predviesť svoj produkt. Pneumatiky sa testovali v rôznych podmienkach na rôznych motorkách, za každého počasia a na každom druhu asfaltu a pri rôznej teplote. Jazdili ju bežní jazdci a mali možnosť si ju poriadne oťukať.

Ja som RoadSmart 2 testoval už minulý rok a môj názor na ňu si môžete pozrieť v podrobnom teste tu: Testovali sme Dunlop RoadSmart II - novú pneumatiku pre športovo zameraného jazdca. Teraz vám ale prinesiem názory niektorých zúčastnených jazdcov. No a ak si myslíte, že preto, že sú dílermi Dunlopu, môžu byť neobjektívny tak sa zamyslite, či niekto dnes predáva jedinú značku pneumatík. Je to skôr naopak a každý z dílerov sa venuje viacerým značkám.

Text: Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Petr Poduška (motorkari.cz), Ivo Červený
Video: Tomáš Hajduch - Awia kamerou GoPro

Ako hodnotili pneumatiky Dunlop RoadSmart II účastníci Dunlop Moto Tour 2012:

Peter Pandula - MOTOPANET, Banská Bystrica

Meno, vek: Peter Pandula, 44 rokov
Jazdí: 30 rokov
Aktuálna motorka: KTM 450 SX-F
Minulé motorky: JAWA 250, JAWA 350, YAMAHA XJ600, VFR750, HONDA XL600, HONDA XR600, HUSABERG 500, KTM 520 EXC, KTM 525 EXC

Jedného májového dňa zazvoní mobil, pozerám Bohdan Krejčí z Dunlopu . Čo vari nezaplatená faktúra? A vraj či sa nechcem ísť na päť dní voziť do Álp testovať DUNLOP ROADSMART II. Ostal som zarazený ako krtko pod parkoviskom, tep mi spomalil na -10 za hodinu, ale v hlave mi šrotovalo ako po trinástych redbuloch.

Jasné že idem, ale na čom, keďže cestnú motorku som mal naposledy pred 20 rokmi a odvtedy len terén a aj jazdiť som asi zabudol a kam dáme psíka, ktorý je celý deň so mnou na firme. A tak, že sa mu ozvem, nech mi dá aspoň dva dni. Doma som povedal priateľke Danke a fenke Beke, že idem na pár dní preč a že vraj dobre, Danka si zoberie dovolenku, aby si oddýchla a postará sa o malú. Super. Ešte zohnať motorku. Mám pár typov. Hornet 900 od Ruda, TDM 900 od Jana alebo CBR600RR od Miňa, ostatní majú BMW a to mi nereže (prepáčte). Volám Rudovi, nedvíha, riešim iné moto ponuky sú, ale Honda je srdcovka. Píšem SMS a zlá správa. Syn má zápal mozgových blán je v nemocnici. Rudo s ním a tak ani nehovorím požič motorku. Prešlo pár dní a Bohdan na mňa tlačí aké gumy má poslať. Nakoniec som zobral všetku drzosť volám Rudovi o čo ide „ Jasné, bez problémov, príď si zobrať“. Takže nakoniec idem po Hornet.

Pred odjazdom malá údržba, doplniť skrutky čo postrácal, vyrovnať rajdy, namazať reťaz, požičať tankpad, prilbu od Vikiho (ešte že som mu poradil, akú si má kúpiť. Sedí ako uliata). Bože ešte dažďovku. Kombinézu mám tiež od Ruda, dobre že som schudol. V utorok obúvam gumy a idem vyskúšať smer Donovaly ako funguje. V polke kopca začína pršať a je dosť zima, už viem, že v crosových rukaviciach to asi nepôjde. Letím rovno do BB MOTA a beriem kožené na sekeru. Neskôr ľutujem, že som zobral s chráničmi, na hánkach tlačia ako sviňa. V stredu ráno nabalený dám pusu Beke, pohladkám Danku – alebo opačne? Na Budči mám zraz s Dežim z Lučenca, už ma čaká a spolu vyrážame. Na čerpačke v Blave mám stŕpnuté ruky, asi nezvyk. Cesta ubieha v poho, až na jeden kopec, za ktorým je strašná zima. Stojíme každých 200 km a okolo piatej sme v Malte. Hľadáme hotel a vraj ešte asi 20 km hore do kopcov 2000 m nad morom. Dole je mýtnica, kde dostávame kartu zadarmo, lebo sme ubytovaní, a už sa začínajú zákruty, o ktorých sa ani na Šturci nesníva samý vracák a pár tunelov k tomu. V jednom úseku je všetko spolu. Hore je už novinárka z Maďarska Katelin, aký je svet malý. Čašníčka je od Čadce a druhá z Čiech, čiže komunikácia super.

Berghotel Malta leží pri priehrade Kölnbreinsperre 2098 m nm a slúžil ako ubytovňa pre ľudí, ktorí stavali toto impozantné dielo. Okolo 20:00 doráža zvyšok výpravy z Čiech, vraj si cestou dali ešte nejaký kopec. Prebieha zoznamovanie a pokyny k celej akcii. Stávam ráno o 4:00 a radšej sa idem prejsť. Príroda je neskutočná, samy vodopád a úžasný hukot padajúcej vody. Vraciam sa na raňajky, po nich vyrážame na prvú jazdu na Nockalmstrasse až do výšky 2320 m nm. Cestou dolu gumy držia a pomerne rýchlo sa zohrievajú. Partia sa rozdelila nakoľko dolu kopcom sú semafory a dolu je prvý problém Katelin zhorela zadná brzda. Motorku nechávame v Malte a ona pokračuje ako ľadvinka.

Za Maltou začína kopec a mierne zákruty. Púšťam všetkých dopredu a obdivujem ako líhajú až po stupačky. Nemám také srdce a tak sa radšej držím vzadu. Po prejazde mýtnicou to začína naostro. Úžasné stúpanie plné zákrut, gumy držia úplne super. Prekonávame Sölkpass. Dávame obed, mimochodom Rakúske knedlo, vepřo zelo je zabijak na žalúdok. Chalani nasadili brutálne tempo, miestami 150 až 180, ja s Hornetom do 130 a aj tak nestíham sledovať ani krajinu. Prechádzame na Schladming, Radstadt a smer hotel. Je asi 17:30 som plný dojmov a už sa teším do sprchy. Večer klasika, večera, pivo a fotky a videa z jazdy.

Ráno vstávam „až“ o 5:00 a tak zase prechádzka, tento krát opačne pod priehradu. Oplatilo sa. Vidieť naživo kamzíka a svišťa veľkého ako vypasená mačka je zážitok. Dnes je na programe Grossglockner. Dobre sa zatiahlo, miestami popŕcha, gumy fungujú na vode úplne špičkovo. Dunlopáci si nemohli vybrať lepšie počasie na testovanie. Po malom občerstvení u bosoriek (obidve boli hodné tohto pomenovania) stúpame do 2576 m nm. Fúka a je celkom zima, popri ceste metre snehu a na ceste voda. Hore máme obed a ešte vyhliadka Francz Jozefa I, dobre prší. Rýchlo som spravil zopár fotiek a sadol na motorku, pri vjazde do tunela zadul taký vietor, že ma hodilo asi meter ale gumy sa našťastie chytili a tak s malou dušičkou pokračujem znovu k bosorkám.

Dnes sme ubytovaní v dedinke Birnbaum a časť si ide ešte zajazdiť na nejaký vyhlásený úsek. Zjavne sa im to páčilo, lebo keď prišli okolo 20:00 boli usmiaty ako po orgazme.

Komunikácia na hoteli prebieha čiastočne v ruštine, keďže osadenstvo je z Litvy. Večer je futbal Česi – Rusi, a keďže Česi prehrali je bohová sranda. V sobotu o 6:00 som vyrazil sólo nafotiť vodný mlyn len tak v mikine a smola, cestou späť som dobre zmokol. Keďže leje, čakáme do 9:30, keď dážď trochu zoslabol vyrážame smer Taliansko. Na čerpačke Karol rieši prečo jazdím na vode lepšie ako na suchu. Odpoveď – povedali ste, že gumy fungujú aj na vode, tak som to prestal riešiť. Na jazere Misurina je hmla ako mlieko,ale kým sme dali kávu a tiramisu, trocha sa vyčasilo.

Pokračujeme do Cortiny D Ampezzo a ďalej cez Passofazarego 2105 m nm, Passo Campologno 1875m nm, Gardena Pass 2137m nm, Passo di Sella 2244m nm, Passo Pordoi 2239m nm, Passo di Giau 2233m nm, Passo Tre Groci 1809m nm. Už sa mi motá, kde sme stáli, jedli a podobne. Len viem, že na jednom úseku bola cesta tak rozbitá, že som si spomenul na svoju KTM. Na ďalšom kopci sme si to rozdali s Romanom, jedným Nemcom a autobusom. Skoro to bolo na pampersky, ale nakoniec radosť neskutočná. Taliansko je asi trocha lepšie na jazdenie, zákruty sú prehľadnejšie, ale tých vracákov máme viacerý plné zuby. Štyria ideme na Hotel, zvyšok toho ešte stále nemá dosť. Večer dávame pivo a Jägermaister, mám toho dosť, toľko zákrut som neprešiel ani za celý život.

V nedeľu ráno popŕcha, balíme a odchádzame spoločne. Na čerpačke už husto prší a my obliekame nepremoky. Lúčime sa a štyria vyrážame smer Viedeň. Deži s nami nie je, dobíjanie na jeho Afrike neprežilo otáčkové šialenstvo a tak naložil motorku Kamilovi do auta a v sobotu sa vrátili domov. Na diaľnici sa odpájam, aby som ostatných nezdržoval. 180 na naháči nič moc. Pred Viedňou som skoro zaspal, strašná hmla, zima a dážď. Teším sa na každý tunel. Cestou volám Danke, vyžeň milenc,a už idem. Od Nitry fúka tak som sa zavesil na čierne BMW z LM, zjavne motorkár vzadu má nálepku KTM. Ide krásne plynulo 130, tak sa ho držím až do BB. Víta ma priateľka a naša malá Beka sa nevie vyradovať. Doma sú halušky z bryndzou a tvarohový koláč, no čo si môže Slovák viac priať.

Bol to neskutočný zážitok. Dunlopáci nemohli spraviť nič lepšie na propagáciu ROADSMART II, lebo jedno je absolvovať školenie, kde nám Bohdan tvrdí, aké sú tie gumy úžasné a druhé je si to naozaj vyskúšať na všetkých povrchoch a každého počasia. Tie gumy sú naozaj skvelé, odteraz viem, čo ponúknuť svojim zákazníkom. Ďakujem Bohdanovi za pozvanie, Rudovi za motorku a kombinézu, Vikimu za prilbu a Danke a Bekine za trpezlivosť.

Najazdených celkovo 2369 km z toho 1449km dialnica, 920 km Alpy

Ivo Červený, 49 rokov

Meno, vek: Ivo Červený, 49 rokov
Jazdí: 35 rokov
Aktuálna motorka: BMW R 1200 GS
Minulé motorky: Zpětně: všechny modely Varadera XL 1000 (00-07), ZX 12 R, R1, VFR 800, ZZR 1100, CBR 900 RR (modely 93 – 98), XRV 750, FZR 1000 Exup, ZXR 750, ZX-10, FJ 1200, FJ 1100, XJ 650, XL 250, CB 350 f, ČZ 250 Enduro (typ 988), ČZ 175, Jawa 20-23, Stadion S 11 (Na nějaké jsem určitě zapomněl, ale to už je v mém věku omluvitelné)
Ročne najazdí: cca 8 - 10.000 km

Hodnotenie pneumatík:

Stabilita pri brzdení - Brzdění si užila pneu víc než dost. Tak jak jsme ji potrápili my v horách za pět dní, tak ji běžný uživatel nepotrápí možná ani za sezonu. Nebyl jediný moment, kdy by při brzdění negativně překvapila.

Stabilita v náklone - Je dostatečně tuhá. S tím mým „stěhovákem“ a metrákovým řidičem neměla pneu nejmenší problém.

Držanie stopy v zákrutách - Jestli byl problém s držení stopy, hlavně ve vracákách, tak jedině kvůli mým chybám. Pneu bych z toho rozhodně nevinil. Za to táhlé a přehledné jsem si užíval. Rychlé překlápění pod plynem sem a tam, pneu snáší velmi dobře.

Adhézia v náklone - Za přilnavost testované pneu v náklonu, bych nechal hovořit fakta u Romanovo Moto Guzzi Stelvio : „urvání“ indikátorů, ubroušení 2 cm stupaček v celé síle, ubroušená řadička a zedřený hlavní stojan. Být kufry o 1 cm níž, tak „vorvaný“ i kufry. Gejzíry jisker v zátáčce je možno považovat za oslavný ohňostroj na počest této pneu. Zjednodušeně řečeno: Tam, kde končí možnosti motocyklu, Dunlop Roadsmart II. dále pokračuje.

Stabilita pri akcelerácii - Razantních výjezdů si pneu užila také dost. Ani jednou se mi nestalo, že by podklouzla.

Stabilita na vode - (párkrát mi to sice trochu klouzlo, ale nemyslím si, že to bylo vinou pneu. Přičítám to kluzkému povrchu asfaltu – flekování nestejným materiálem, znečištění ropnými produkty apod.)

Brzdenie na vode - (Jen v extrémním brzdění párkrát sepnulo ABS)

Komfort - Tak nějak nevím, co to vlastně u pneu znamená. O komfortu mluvím v souvislosti s pérováním nebo sedačkou. Pokud tento výraz mám brát jako dotaz, jak se mi na ní jezdilo, tak výborně. Naposledy jsem jezdil Michelin Pilot Road 3 a Dunlop Roadsmart II mi jako amatérovi přijde svými vlastnostmi velmi podobná. Snad jen, že má delší oblouk a tak jsem měl komplexy, že to nedorvu na hranu, jako u Michelin.

Pomer cena/výkon - Já nevím, tyhle věci neřeším. Prostě si jí koupím, protože teď vím, že je ve všech možných kombinacích prostředí a počasí výborná. Vyzkoušeli jsme horko, mokro, sucho, chlad a pneu se chovala stále stejně. Měl jsem bezpečný pocit, ať jsme jeli kdekoliv a na čemkoliv. Že to nebyl test „na oko, aby se neřeklo“, ale poctivý, zátěžový, dokazuje fakt, že nás za pět dní nikdo nepředjel.

Pavel Ouda, bývalý majster ČR v triede Supersport, Honda CBR600RR

Meno: Pavel Ouda
Jazdí: už si nepamatuju.od mala
Aktuálna motorka: vše,nyní nejvíce závodní silniční a motokros(nyní CBR600RR,RMZ450)
Minulé motorky: (CBR1000RR,CRF450) a předtím spoustu dalších
Ročne najazdí: Momentálně málo-znovu začínám po zranění, ale myslím že letos alespoň 5000km ujedu + okruh a kros
Jazdí na okruhu: Dříve často.Závodně. MČR,ME i MS jsem si zkusil.

Hodnotenie pneumatík:

Stabilita pri brzdení: bez klouznutí předku, zadek klouznul při podřazení na 1 rychlost, při prudším dobrždění a na nerovnosti, ale téměř neznatelné oproti jiným pneu, ani za mokra, motocykl stabilní bez rozvlnění (asi to ale dost ovlivnilo i to honďácký ABS)

Stabilita v náklone: příjemný a plynulý sklápění do náklonu, drží vedení v náklonu, překvapení i za mokra velmi dobrý grip. Za mokra lehce rozhodily pouze spáry a to pouze při podélném najetí oběma koly-jinak neuvěřitelně klidný a stabilní, vynikající odvod vody-když jsem jel za někým tak bylo vidět, že ta pneu suší asfalt, pneu se ohřály i za mokra na slušnou teplotu.

Adhézia v náklone: I při akceleraci v alpských vracákách na 1.rychlost pneu neskutečně držela - možná malý krouták možná dobrý asfalt anebo hold lepší pneu. Mnohem lepší pocit z motocyklu ihned po přezutí pneu co se týká komfortu - pobírání nerovností a jejich přenos do řidítek a zadku.

Cena a výkon: super, po ujetí 2 200 km vypadají že jsem nejezdil.

Zhrnutie: Na cestování po silnicích i horší kvality všem vřele doporučuji už z důvodu bezpečnosti tak z důvodu pohodlí a výdrže pneumatik. Jezdili jsme v alpách za různých povětrnostních podmínek a různých kvalit asfaltu a nikdy jsem neměl problém ani nepříjemný pocit z funkce pneumatik.