Keď bolo trištvrte na jeseň a superšporty spali... 2/3

Bolo 12.15 (315 km za 7 h), colník mal pravdu. Pripútal som Qanga a začal sa pomaličky prechádzať a odpočívať. Centrum mesta je úplne normálne európske, akurát som nikde nevidel odpadkové koše, ale ani smeti po zemi. V miniatúrnej pešej zóne hrali dôchodcovia domino a šach, nie o peniaze a ako to prežívali. Sadol som si ďalej a pozeral na nich využívajúc 8-násobný opt. zoom. Kúpil som si výbornú mapu Ukrajiny za 40 Sk.

Spýtal som sa peknej dievčiny, čo je tu ešte pekné okrem nej a kde sa dá dobre najesť. Tá sa začervenala, odprevadila ma na námestíčko asi 600 m po ceste mi ukázala reštauráciu. Keď sme tam došli, zvrtla sa o šla naspäť. Tak som ju znova oslovil, že si prosím aspoň spoločné foto a rád by som jej poslal foto mailom. Prvá časť prosby bola realizovaná. Takže to nemala po ceste. Ďakujem.

V reštaurácii v centre mesta som si objednal čaj, tmavý chlieb, neskutočnú polievku (plno mäsa, olivy, plátok citrónu, zemiaky, cibuľa), druhé jedlo na dvoch tanieroch. Jedlo bolo fantastické (150 Sk). Po tom čaji som vedel, že do Košíc aj zabehnem so skútrom na pleci.

Na námestí som si vytipoval sviežeho 60-tnika. Rozprávali sme sa 45 min, ozrejmil mi osud ich národného poeta T. Ševčenka, spoločenskú situáciu, zaspomínal na priateľov v Martine, boli spolu v Líbyi na elektomontážach. Pýtal sa ma ako sa mi páči u nich. Bol som úprimný, až na úplatných, lenivých pohraničiarov som bol veľmi spokojný. Tvrdil, že je to hanba tí „vzaľčikovia“ osobne by sa chcel dožiť vstupu do EU, ale vedel, že tak dlho žiť nebude.

Na modernej pumpe ku mne beží obsluha a naradostnený chlapec sa pýta, či poznám mužstvo Artmedia. Je ich fanúšik a že sú neskutoční. Pani keď videla, že chcem z automatu čaj do termosky, tak mi uvarila znova čajík Redbull.

Smer poľský Przemysl

Plný plyn a jazda po strede prázdnej kvalitnej cesty. Po hodinke sa trošku zotmelo, zaregistroval som niečo na ceste, čo je to, veľký hrebeň? Nie písmeno Š v azbuke. Neuveriteľná rana do prednej vidličky, potom do zadku, som v lufte, držím sa riadidiel, bolesť v chrbte. Ustál som to. Prehliadol som retardér pri škole v obci v 80tke. Moja vina samozrejme. Zastavil som, seklo ma medzi lopatkami a nemôžem sa zhlboka nadýchnuť. Zbežne kontrolujem Qanga OK. Po 15 min pokračujem, ale sedím na sedadle ako by som chytil vlka.