Motoride XL Sand Rally 2010 alebo ako blbla stovka bláznov na piesku... 1/2

Na rallye v piesku som sa začal tešiť už v októbri, keď Haro pri pivku na Motoraj rallye spomenul, že by chcel „spáchať“ akciu tohto štýlu. Neveril by som, že u niekoho stačí tak málo, aby prešiel od slov k činom. A ja som sa už len slastne škeril na monitor, keď som zbadal pozvánku na MR Sand rallye.

Keďže sa v ostatnom čase partia enduromaniakov na ťažkých kredencoch utešene rozrastá a ja som zbadal, že štartovná listina sa hneď v prvý deň zaplnila skoro z polovice, okamžite som zapojil do akcie enduro-tamtamy a obvolal pár ľudí, ktorí by tam nemali chýbať.

Keď bolo miesto „zabúkované“, ostávalo už len dať dokopy mašinu. Od Motoraj rallye nejazdila, podstúpila pár úprav a liposukcií. Ešte tri dni pred Sand rallye „kašľala“ a nebolo isté či neprenechám miesto náhradníkovi. Pomohli však doktori z Fastbikes, za čo im ďakujem.

Vo štvrtok sa ku mne dostavil Sorge, Plano a Jim Beam na bojovú poradu, s cieľom vyraziť čím skôr na Záhorie a troška rozjazdiť po zime skrehnuté hnáty. Jim Beam nás však premohol a z dôvodu jeho pretrvávajúceho vplyvu, sme museli ráno odchod posunúť.

Po príchode na miesto sa začalo „stanové mestečko“ pomaly zapĺňať a pár nadšencov krúžiť po trati. Netrvalo dlho a pridali sme sa k nim. Čakal som síce, že som po zime ako handra bez akejkoľvek kondície, čo však so mnou urobili prvé dve kolečká som nečakal. Čím ďalej tým sa viac trať rozjazdievala a blatisté prejazdy boli ku koncu súce už len na jedno – na zapadnutie. Operatívnym prepáskovaním trate organizátormi a vynechaním týchto zradných úsekov sa trať skrátila približne o dve minúty na kolo. Ja som sa aspoň mohol uspokojiť, že s takouto kondičkou dám aspoň tri kolečká nonstop. V piatok som to už nechcel siliť, aby som sa ráno zvládol aspoň obliecť a tak som mašinu odparkoval.

Ráno nás čakala rozprava a presun začiatku štartu. To prispelo k pohodičke, nebol zbytočný zhon, či potreba prvých jazdcov ísť na rozpravu v plnej „zbroji“.

superflanker

Po nabehnutí na trať som oproti včerajšku cítil pod kolesami akúsi zmenu. Neviem či tomu prispel večerný dáždik, alebo stovky kolies ktoré po mne trať rozbrázdili, ale išlo sa mi o poznanie lepšie. Po troch kolečkách sme sa partia v cieli počkali a pokračovali presunom na druhú časť – do pieskovne. Tu musím pochváliť Awiu za tradične precízne spracovaný „itík“. Vzdialenosti mi sedeli tak presne, že som mohol ísť, ako sa hovorí v našej leteckej terminológii , „let bez vidu“ (tzn. len podľa prístrojov v zakrytom kokpite).

V pieskovni dostali adepti na stratu „pieskového panictva“ rady od Hara a Awiu ako to v tej sypkej mrche zvládnuť. Aj napriek radám a snahe sa nimi riadiť, sa mi podarilo mašinu zakopať. Šikovné ruky kamošov však pomohli dostať sa k cieľu.

Po krátkom presune späť nás čakali ďalšie tri kolečká v opačnom smere. Prvé bolo dosť váhavé, nakoľko bola zrazu pred človekom úplne iná trať s inými úskaliami, tento smer sa mi však zdal rýchlejší. O čom svedčilo aj minútové zlepšenie oproti raňajším kolám.

Vyhlásenie výsledkov som čakal oveľa neskôr, organizátori sa však „pochlapili“ a výsledkov sme sa dočkali ešte pred zotmením. Dúfam, že sa nestane tradíciou, že všetky poháre poputujú do zahraničia. Mali by sme im na to dať nejakú colnú prirážku, nech to toľko nevyvážajú :o).

orech46

Keďže sa Awia „dožadoval“ nejakých pripomienok, ktoré by snáď prispeli k zlepšeniu:

• niekomu chýbala voda (endurák však môže byť na tie dva dni aj humusákom, ja by som ju uvítal, ale dá sa to prežiť)
• na tak krátke časové úseky (tri kolečká spolu pod 15 minút) by bola potrebná presnejšia časomiera. Určite by to u niektorých jazdcov so súťažnými ambíciami zamiešalo poradie.
• dodatočná penalizácia 10 minútami z dôvodu poskytnutia pomoci v pieskovni, o ktorej sa na rozprave nepadlo ani slovo, nehovoriac o tom, že všetci „vykopávaní“ penalizovaní neboli (ja by som osobne radšej prijal + 20 minút a vykopal sa sám, ako +10 minút za to, že mi pomohli)

Celú akciu však hodnotím vysoko kladne. Nenastupoval som na ňu s nejakými pretekárskymi ambíciami. Keďže som od Motoraj rallye nejazdil, chcel som sa troška rozjazdiť – stalo sa. Plánoval som stratiť panictvo v takomto hlbokom piesku a získať cennú skúsenosť nakoľko sa s takýmto povrchom nestretávam – stalo sa. Chcel som po zime stretnúť kopec známych – stalo sa. Chcel som dôjsť do cieľa v pojazdnom stave (seba aj mašiny) - stalo sa.

Akcia teda splnila všetky moje očakávania , organizátorom dávam veľký palec hore a ĎAKUJEM.

Ako som spomenul v úvode, akcia tohto druhu bola pre nás veľkou neznámou. Našim cieľom bolo pripraviť trať, ktorá dokonale vytrápi pretekárov, ale na druhej strane nebude extrémne nebezpečná. Taktiež sme chceli dať možnosť zajazdiť si do sýtosti v hlbokom piesku tak, aby nám v pieskovni po SS2 nezostalo 30 zakopaných motoriek. Obávali sme sa úzkej trate, náročnosti spojenej s pieskovým podkladom, častých pádov a s tým spojenej únavy jazdcov. Aby toho nebolo málo "vymysleli" sme aj bonusový vyraďovací pretek... A toto všetko sme chceli spraviť pri rozumnej výške štartovného netušiac, či bude o akciu tohto druhu vôbec záujem.

Awia

Teraz sme už oveľa múdrejší a aby to nevyznelo príliš pesimisticky, tak namiesto toho, aby som vymenoval nedostatky, radšej navrhnem spôsob ich riešenia:

• Časomiera - na takýto pretek a takýto počet jazdcov jedine elektronická. Toto už nie je rally, kde sa jazdí 2 a viac hod. Presnosť ručnej časomiery je obmedzená a tiež vzniká priestor pre chyby a spracovanie výsledkov trvá celú večnosť. S elektronickou časomierou máme po dojazde posledného jazdca výsledky okamžite v ruke a dokonale presné s meraním na sekundy. Jej prenájom síce niečo stojí, ale prínos bude obrovský.
• Presun do vojenského priestoru bol trochu nudný, ale s tým sa dá málo čo spraviť. Ten povrch a piesok, ktorý tam je, je nenahraditeľný.
• V pieskovni bola pôvodne plánovaná trať až na druhý koniec (kam až oko dovidí). Museli sme to skrátiť kvôli akcii, ktorá sa tam konala, no keď som videl, ako sa tam niektorí jazdci vytrápili, tak to nebolo nakoniec asi až také zlé (na prvý ročník). Proste niekto to dal za 40 sekúnd a niekto sa trápil aj 10 minút.
• Vôbec sme nepredpokladali, že vo výjazde na dunu budú štyria ľudia ťahať jednu motorku s jazdcom hore. To už predsa nie je výjazd. Jedna vec je pomôcť zdvihnúť, prípadne roztlačiť. Tam sme operatívne zaviedli penalizáciu 10 min za takúto pomoc. 20 min bolo za výjazd po panelke.
• Do budúcich ročníkov by sme chceli spraviť oveľa dlhšiu pieskovú etapu, aby si na svoje prišli aj lepší jazdci, ale s možnosťou skrátenia za cenu penalizácie pre tých, ktorí toho budú mať dosť. Toto už riešime, ale všetko bude záležať od možností a dohody vo vojenskom priestore.

Poďakovanie:

Poďakovanie patrí celému organizačnému tímu, Vladovi Ružičkovi a jeho tímu ktorý sa staral aby sme neumreli od hladu a smädu, Našim časomeračom: eNeM, Cervo s manželkou, fotgrafom: Cacao, Juraj Odin Klačko samozrejme Gabike (keduska) ktorá pomáhala kde bolo treba, fotila aj filmovala...

V neposlednom rade všetkým vám za to že ste prišli, jazdili zodpovedne a ohľaduplne, rešpektovali pokyny organizátorov.

Tomáš Tomáš Hajduch - Awia Hajduch