Fazerom po Balkáne, alebo Neprodaji svojeg oca kamen, cuvaj svoj pravi dom 4/4

Rozhovor s Nikolom

Jedného večera, keď sa moje výčitky z prejedania stali fóbiou, som sa šiel prebehnúť. Rozumej v teniskách teda z ľavej nohy sa odrazíš, chvíľku si vo vzduchu potom sa odrazíš z pravej nohy. To zopakuješ tisíckrát. 45 min fučím a bežím do svahu som za menším kopcom, ktorý mi z apartmánu zakrýval pohľad na staré kamenné domy v horách. Objavujem ruiny obce, pár domčekov má strechy a okenice, žiadny vodovod, elektrina. Ako sa tak túlam po rozvalinách pred jedným domčekom sedí chlap. Prichádzam. Má 60 r. trošku ho zmáha červené víno. Je v absolútne čistej košeli s logom Hrvatska, ako zo škatuľky. Nahlas zdravím. Hovorí, nech si sadnem. „Nie na kamen - prostata!“ Cez zimu som natlačil do hlavy presne 450 nemeckých slov. Asi každý chlap na Balkáne pracoval v Nemecku. Rozprávame rusko, chorvátsky, nemecky o prostate. V tom som doma. Bariéra prelomená. Prichádzame na to, že najlepšie je mať urológa s tenkými prstami a bez pečatných prsteňov. Keďže som kúsok pochodil po Balkáne a pozrel zopár miest, Nikola ma volá pozrieť si jeho domček a pivnice.

Otvára staré vŕzgajúce dvere a tam obrovský nerezový sud s nejakými rúrkami, vyzeralo ako vesmírna loď. Podáva mi diódové svetlo, čapuje 0,5 l vína. Vnútri absolútna čistota. Pijeme a rozprávame o politike, reč sa zvrtne na Carlu del Ponte. Nevedel som, že slovenčina a chorvátčina majú toľko podobných vulgarizmov. Po vypití, pre mňa kritického množstva, ideme po starých schodoch do staručkého domčeka bez elektriny, voda tečie samospádom, v malej izbičke je sterilne čisto, biela posteľ, kozub, na pravej stene puška, sekera, kože zvierat, kríž, fotky vnúčat, dcéry, ktorá sa vydala za Srba – rana pre Nikolu, manželky a jedného chlapa v saku. Nerozumiem, pýtam sa. Bol to nejaký nemecký politik, ktorý uznal ako prvý Chorvátsko ako štát. Nikola tvrdí, že na Nemecko, ktoré im podalo pomocnú ruku, nedá dopustiť. Autom prichádza starosta Drvenika na kus reči, vypije 3 dcl červeného vína, sadá do auta. Tackajúci Nikola ma volá do auta, ideme pozrieť dole do dediny futbal. Mal starý mercedes ŠPZ MA 800 00. Smejem sa: “Máš protekciu?“ „Nie, kupoval som to od policajta.“ Dole schádzame na zaradenej jednotke, vidno, že tade šiel tisíckrát a mal pod čapicou. Býval dole v riadnom dome skoro každý deň bol v rodičovskom dome, pretože...

Ako som vrieskal do prilby

Na ôsmy deň večer vyprevádzam Gabiku na autobus Drvenik – Košice. Ráno o 6 hod sadám na verného Fazera a v Brele odbočujem do kopcov smer Bosna. V jednej dedinke idem asi 65tkou na umierajúcej 5tke. Je skoro ráno po daždi, všetko je mokré, slnko tesne nad horizontom mi svieti presne do očí. Všetko čo vidím je žltohnedé, na ceste je toho veľa pomaľovaného. Hop retardér, prečo? 7 m pred križovatkou v kútiku prilby registrujem osemuholník. Niééé. Značka STOP! Som na vedľajšej ceste! Mokré vodorovné značenie, šmýkajúce zadné koleso, ani neviem, či som stlačil prednú brzdu, kričím v prilbe. Priznávam neskutočne som sa bál. STOPku prechádzam 50tkou. Na skútri mám nacvičený trojprstý hmat, dvoma prstami páčka brzdy, palcom klaksón, teraz som to stihol až za križovatkou. Nikto nešiel, neviem, či spali, alebo boli v kostole. Riadne to otriaslo mojím mini motocyklovým sebavedomím, nebol som unavený, bol som v pohode a taká chyba!!! Nasledujúcich 900 km, z toho 600 km v daždi, idem 13 hod, 12 hod na motorke po okreskách a stále to mám pred očami. Naozaj to bude pravda, najhoršia smrť je smrť z vyplašenia. Človek nevyzerá dôstojne v rakve s otvorenými očami, ústami a stojacimi vlasmi.

Podvečer prichádzam domov Fazera potľapkám po nádrži ako džokej koníka, alebo spokojný otec syna a prehodím s ním pár slov. Má na krku 40 000km za dva roky, reťaz pôvodná... Bez najmenšej poruchy.

Len 900 km od Košíc, čo je deň kľudnej jazdy je zázračná krajinka, ktorej obyvatelia si pomaličky uvedomujú, že ľahšie je mať čistučkú prírodu a pracovať na seba, ako v Nemecku ležať autoservise na zemi, alebo pariť sa v kuchyni pri horáku. Strašne som ich chcel zotrieť v článku za tie skládky odpadu, ale prešiel som sa po našom sídlisku a som ticho.

Naše poďakovanie patrí chlapcom z prešovskej Yamahy, oficiálne zastúpenie pre SR (výhradný dovozca) prilieb Lazer, motocyklových pneumatík Bridgestone, oblečenia Held a viac na tejto stránke.