Veľkonočná otočka - Hmla, sneh, dážď a zdochliny

Prvé slnečné lúče ma rozveselili natoľko že som nemohol spávať a vo štvrtok 24-tého to prešlo do horúčkovitého plánovania cesty... Otvoril som si motoride a inšpirovala ma "Morská otočka" od TToma. V piatok ráno ma vytlačilo z postele už o 6tej ráno ... rýchle pobalenie a hor sa na cesty.

Piatok 1.den 550km Slovensko – Maďarsko – Slovinsko - Chorvátsko (Senj)

Maďarsko ide svižne, jediné čo ma tu zaráža sú zdochliny na ceste. Pripomína mi to dážďovky, ktoré u nás vychádzajú po daždi. Psy, mačky a všakovaké neidentifikovateľné záležitosti v neuveriteľnom počte. A ešte jedna vec – Maďari mali asi spusteného Jastraba lebo "Polícia" bola všade a pripomínali mi televízny štáb (kamera, fotoaparáty a minimálne 10 šuhajkov v krikľavo zelených vestách)... Slovinsko som prebehol len do počtu a už je tu Chorvátsko. Môj predpoklad že čím nižšie tým teplejšie sa nepotvrdil a počasie sa kazí natoľko že musím navliecť regenku. Po prejdení 450km padá hmla. Serpentíny sú nekonečné a čo nevidím... SNEH. Ehm začínam rozmýšľať o správnosti môjho rozhodnutia, ale keď už som tak blízko cieľa tak sa nevzdám... Pokúšam sa podchvíľou fotiť ale jediné čoho dosiahnem je že foťák zmokol a odbil ma hláškou "memory card error" :-(. Hmla naberá podobu mlieka a oproti idúce autá a značky "prudká zákruta" sa vynárajú v poslednej chvíli. Únava, hlad a teploty jemne nad nulou... málokto asi pozná túto tvár Chorvátska. Z jemnej depresie ma vytŕha až týpek na dominátore v protismere s namontovanými hmlovkami (chalanisko je tu asi často ;-)) a to už vchádzam do mestečka Senj a pohľad na more mi vracia náladu. Ubytujem sa na tretí pokus u Slováka ... svet je malý heh.

Sobota 2. deň 210km Senj – Plitvice – Senj

Vstávam do zamračeného rána ale optimisticky regenku nechám v skrini a naľahko sa vydám napospas novému dňu. Na hmlu si už začínam vcelku zvykať, ale cesta mi skôr pripomína cestu na lyžovačku a nie motodovolenku ;-) Ale nedbám a fáram neoblomne ďalej. Kým dorazím na Plitvice už je počasíčko ako z pohľadnice. Vstupné je polovičné. Pýtam sa na loď a autobus, ale ženská sa len smeje. Keď vojdem dnu, viem prečo, jazerá sú zamrznuté heh. Napriek tomu ma privítali v plnej kráse. Len jedno Vám ešte poradím... enduročizmy SIDI nie sú vhodné na turistiku a neviem prečo, ale nemajú protišmykovú podrážku a na snehu sa šmýkajú ;-). Slnko nad hlavou ma sprevádza až po Senj a tak sa vydávam k potulkám pri mori... zväčša je breh strmý a nedostupný ale nachádzam perfektný prístup a tak sa skladám pri mori. Moja motoduša spieva radosťou, more – motorka - slnko čo viac si môžem priať... Možno ešte dobrú večeru.

Nedeľa 3.deň 545km cesta domov

Celé Chorvátsko zamračené a prší... Regenku dávam dole až v Maďarsku, ktoré prechádzam maximálne svižne. Zastavuje ma až televízny štáb. Vrhajú sa na mňa ako osy na cukrík. Asi ma nenamerali... Kto im má rozumieť, keď nevedia po slovensky, anglicky ani nemecky. Domov prichádzam jemne unavený, ale na vrchole blaha.