História Pionier: Odľahčené Jednosedadláky III.

Po nahradení typu Pionier 555 vo výrobe typom Pionier 05 pôvodný Jednosedadlák opticky aj motoricky prestavali na dvojmiestne jednostopé vozidlo pre Indiu. Indický Pionier bol podľa mňa vydareným športovým typom Pioniera 555. S nádržou z Jawetty a objemom 60 ccm bol Yezdi 60 ozajstný športový motocykel.

Keďže ostal okapotovaný nedokážem ho zaradiť do kategórie "Naked-Bike", ale s kľudným svedomím ho zaradím do kategórie "SPORT" (aj nádrž pola pôvodne v mopede Jawetta Sport). Spomínam si, keď som sa prvýkrát stretol s ČZ 175 Sport, pôsobila na rozdiel od svojej klasickej kývačkovej sestry odľahčene a jej línie boli naozaj svižnejšie. Podobné pocity mám aj dnes nielen pri pohľade na veteránsku športovú ČZ, ale aj pri pohľade na Jednosedadláky pre tuzemsko a Indiu. Indický Yezdi sa tiež vyvíjal, dostal športovejšie riadidlá, nový reflektor a tiež pohyblivý predný blatník. Tieto atribúty len potvdzujú cestné využitie.
V inom článku som sa už venoval Pionierom s veľkou nádržou.

Podobnej prestavbe som podľahol aj ja v detskom veku. Na jednej usadlosti boli rodičia pomáhať vykopávať zemiaky a tam som objavil dosť dielcov na zhmotnenie mojich predstáv o odľahčenom Jednosedadláku. Hneď na druhý deň ako sme sa vrátili domov som sa pustil do stavby Pioniera s kývačkovou nádržou inšpirovaný chalanom, ktorý tak lietal po dedine dávnejšie. Nádrž sa ale do rámu 550-ky nezmestila a mnou získané nádrže aj tak neboli rovnaké. Jawácka kývačková bola predĺžená kvapkovitá a ČZ-ťácka bola viac bachratejšia. Zadný blatník z 555-ky, ktorý som získal na inej skládke pasoval, niektoré jeho časti ale boli tak deformované, že som ich radšej odstrihol. Po takejto úprave vyzeral Jednosedadlák dosť odľahčený. Nakoniec kývačkovú nádrž som ukotvil do otvorov pod kĺbom riadenia. Pôvodne tam bola ukotvená klasická trojlitrová továrenská pionierková. Vzadu sa do rámu vložiť nedala, vlastne dala, no až po odstránení nosníka, na ktorý sa jednosedadlákové sedadlo ukotvovalo. Vtedy by ale bol Pionier bez zadného blatníka. Nebol som naklonený takej úprave. Zadný blatník z 555-ky som tam chcel mať stoj čo stoj, aby dvojsedlo nelietalo. Keďže tento (zadný blatník) bol odľahčený, neostávalo nič iné, len ho zbaviť ďalších pokrčených partií. Nakoniec bola zadná časť veľkej nádrže ukotvená na ráme tesne nad radiacim automatom na motore. Vtedy mi to pripadalo dobré, no príslušníci VB to videli ináč. Odchytili ma asi po upozornení nejakých pomocníkov. Mr Google mi poskytol foto, na ktorej iný môj nasledovník presne tak ukotvil kývačkovú nádrž do svojho miláčika.

Ako perličku uvediem projekty, na ktorých sa realizovali športovci, ktorí evidentne holdujú jazdám v teréne. Potvrdzujú to hlavne odľahčené blatníky. Červený stroj má odľahčený hlavne zadný blatník, ktorý je zostrihaný tak, aby sa zachovali jeho charakteristické črty, no jeho zadná časť je "pod uhlom skrátená". V porovnaní s nasledujúcim strojom (obidvaja konštruktéri boli vedení podobnými myšlienkami) veľmi odlahčene nevyzrá. Je to tým, že základ modrého stroja je Jednohrb (i keď motor je z typu 05 a vyššie) a základ červeného je Jednosedadlák. Športové využitie podtrhujú vyššie vedené výfuky a plášte so športovou vzorkou.

Na športovú svižnú jazdu iný konštruktér tiež predurčil svoj projekt. Najzaujímavejším prvkom tohoto stroja je individuálne postavená predná predsunutá kyvná vidlica typická pre stroje Harley Davidson, aj keď do originálu "Springer" má hodne ďaleko. Odľahčené je aj predné koleso, ktoré má pôvod v type Pionier 550, teda s polonábojovou čelusťovou brzdou, ktorá má zhodou okolností rovnaké parametre ako na brzda na Babette. Celkovo aj napriek kormánu s hrazdičkou je "sporťák" stavaný na rýchlostné preteky. Potvrdzujú to aj dozaduposunuté stupačky a ovládacie páčky radenia a zadnej brzdy. Malé plstené sedadlo, na zadnom blatníku umiestnený tachometer a spínacia skrinka pridávajú tiež na osobitosti. Čo ale bežným pohľadom nezistíte je výmena podsedadlových tlmiacich strún za gumové silenbloky. Autor tejto prestavby nebol v tomto trende osamelý, ale zrejme bol nápomocný tiež pri prestavbe čínskeho produktu New Pionýr. Zrovnanie je možné na ďalšom obrázku, kde tieto dva stroje parkujú vedľa seba. Časový rozdiel medzi obidvomi zábermi je evidentný pretože na druhom zábere absentuje provizórvne horevedené výfukové potrubie na ľavej strane u športového Jednosadadláka. Zainteresovaní si iste všimnú netradične umiestnený karburátor na ľavej strane.

V podobnom trende sa prezentoval iný konštruktér, ktorý tiež zachoval na svojom projekte celistvý zadný blatník, no vo svojich aktivitách šiel ďalej: vymenil nádrž za nádrž podobnú Babette, no s väčším objemom na vlastnom nosníku a motor prestaval na väčší objem s viacstupňovou prevodovkou. S určitosťou ide tiež o rýchlostný stroj, pretože dole spustené riadidlá nútia jazdca zaľahnúť a to s okapotovaným svetlometom je výsada rýchlostných strojov nielen z niekdajšej triedy "Kolibríkov- GP 50 a GP 80".

Opäť sa vrátim k prestavbám, ktoré sú typické pre kategóriu "orezávači". Stroj pre Pionier – cup prezentuje odstránenie kompletného zadného blatníka aj s podnádržovou kapotážou a reumaplechmi. Zrejme kvôli odletujúcemu blatu konštruktér na svojom stroji použil účinnejší predný blatník z typu 05 a vyššie. No paradoxne vzadu použil orezaný blatník asi z veľkého morocykla.

Najestetickejšie na mňa pôsobí aj tak sparťanský Naked Bike s využitím pôvodných blatníkov, aj keď v opačnom garde a v orezanom stave. Dojem motocykla "de luxe" potvrdzuje modrá metalizovaná farba a dobre do celého zážitku zapadá aj odstránená nosná rúra sedadla na ktorej bol pôvodne ukotvený skútrový zadný blatník.

Športový výzor má aj Pionier, ktorého konštruktér dobre esteticky skĺbil do jedného celku komponenty z Pionierov z rôzneho obdobia výroby, konkrétne typov 555, 05 a 23 Mustang. Efektne vyzerajú aj dva dlhé výfuky. K tomuto stroju by som ešte priradil vozidlo, ktoré je na reprodukcii fotografie z nejakej brožúrky zo začiatku 70-tych rokov minulého storočia. Dominantou záberu je špeciál pre preteky v šprinte na 400 metrov. Pozadie dopĺňajú produkty z Považských Strojární. Je tam Jednohrb a Jednosedadlák a za nejakým prívesom SK 90 asi Cross. Už v dectve ma z tohoto záberu najviac fascinoval pohľad na aerodynamický hrb za solo sedadlom. K identifikácii, že je to Pionier som sa vtedy vôbec neodvážil. Teraz s odstupom času tvrdím,že zadné koleso s rozetou je určite z Pioniera, no či je pôvodom typ 555, či 05 som si ešte dnes nie istý. Každopádne bol to pre mňa impulz k prestavbe Jednosedadláka na "Sport" a lá Honda.

Tento zámer driemal v mojej hlave dovtedy, kým sa niekedy na prelome 70-tych a 80-tych rokov vo Světe Motorů neobjavili športové stroje kategórie 50 a 125 ccm. V Minisálóne boli postupne predstavené nemecké a rakúske motocykle s motorom Sachs, konkrétne Hercules, Sachs, či KTM. Najviac mi zaimponoval Hercules (Sachs) K125, či K50. Nakoľko som už mal akú, takú skúsenosť so stavbou Endura, chcel som opäť niečo atraktívne. Z Bratislavy som v rozobratom stave doviezol jednosedadlákové a jednohrbové dielce, no s obmedzeným počtom kolies. Ako študent som sa rád túlal, keď sme mali cez vyučovanie voľné hodiny, po Starom meste. V Podhradí zo stany od Dunaja som býval dosť často, okrem iných lokalít. Bolo to jedno veľké zbúranisko kvôli stavbe Mosta SNP. Raz som sa zatúlal až k PKO za tunelom. Tam boli ako socialistické monumenty postavené tri vežiaky (stoja zrejme do dnes). Z chodníka na strane PKO som si všimol, že v úbočí naproti sa na asfaltke neustále promenádujú nejakí chalani na Pioneroch. Neboli to obyčajné Pioniere, ale terénne. Keď som sa s jazdcami bavil, naznačili, že im ich kúpili rodičia ako vyradené zo Zväzarmu. Cesta pôvodne viedla okolo cintorína, ktorý už vtedy neexistoval a preto bola asfaltová, no opustená a pre nich to bol raj. Za nejaký čas som sa tam ocitol znova, no už bola situácia iná chlapcom niekto tereňáky ukradol, veď boli "origoš zväzarmovské". Našiel som opäť tých istých aktérov, no už ich vozidlá boli len zhlukom dielcov z viacerých Pionierov. Rodičia ich nakoniec prinútili týchto vrakov sa vzdať a to mi padlo vhod. Slovo dalo slovo a viezol som domov na tatkovej "100-ke" celkom dobrý základ nielen pre "Sporťák". Zastavil som sa tam znova, no to už po Pionieroch nebolo ani slychu. Chalani už chodili na stredné školy a spracovávali rodičov na niečo väčšie. Keďže na endurko som robil podsedadlovú kapotáž najskôr na sucho z kartónu, tak som v tom pokračoval aj teraz. Skúšal som vychádzať z modelu z brožúrky, teda "a lá" Honda, no už v papierovom štádiu mi to pripadalo až prehnane hranaté a dielensky som to nebol schopný zrealizovať. Vyriešil som to nakoniec spojením dvoch plechových panelov pod nádržou a pod sedadlom. Imitovali nakoniec tiež kapotáž z Hondy, no celokapotovanej a z pozdejšieho obdobia.

Sporťák bol taktiež modrý, ako druhé Endurko v kombinácii s bielou a čiernou farbou. Vzhľadom k tomu, že motor Pionier mal a stále má ležatý valec a nevyzeralo by to voči motocyklovému vzhľadu uhladene, tak som riešil rám, motor a výfukové potrubie eloxovať na čierno. Nádrž som znovu použil z kývačky Jawa, pretože bola najdostupnejšia a tvarom pripomínala nádrž zo spomínaného Herculesa 125. Nemal som možnosti na to aby som si dal prevariť ukotvovacie oká na nádrži, preto som faktu, že nádrž bola trošku utopená prispôsobil výšku a vzhľad tapacírungu sedadla pre dve osoby. Po bokoch sedadla som prišil látku, ktorá prečnievala cez sedadlo. Jednak som ňou zakryl upínacie cvočky a samozrejme to lícovalo s dolnou líniou nádrže. Chcel som aby aj estetické stvárnenie pripomínalo originál, no upustil som od toho. Línie podsedadlových panelov boli iné ako u Herculesa, preto som sa uchýlil ku kombináci liniek podobných na Honde XL 50 a samozrejme na Sachse. Na nádrži som vlastne motív trochu upravil, no pod sedadlom som to zrkadlovo obátil, teda "hore nohami". Do budúcna som mienil zefektívniť jazdu nosičom za sedadlom, no to sa už vtedy sa schyľovalo k zásadným zmenám v mojom živote a preto som sa sústredil na tzv. "nákupný košík na kolesách" a preto som Sporťáka "predal" nádejným motocyklistom, ktorí prevzali štafetu. Bol to takmer bezhotovostný obhod. Do záhrady nastúpila partia mladíkov a spoločne sme prerýľovali políčko za našim domom a ako výplatu si vzali Gilbert Sport GB IV. Možno som dostal aj nejaké symbolické peniaze, už si nepamätám.

Od tejto situácie uplynulo už more času, no Pionier 555 je stále v kurze. Súčasné ponímanie športových Pionierov sa začalo uberať ale úplne iným smerom v úplne inom duchu. Priznám sa, stále som nepochopil, prečo dnešní stavitelia vytipovaných modelov motocyklov sa snažia svojimi prestavbami napodobňovať celkom prvé motocykle z éry nemého filmu. Pri pohľade na takto tvarované stroje mám dojem, že vôbec nie sú vytvorené za účelom presunu z bodu A do bodu B, ale preto aby ich konštruktér pretavil svoje sochárske vlohy do statického exponátu. Podľa mňa, podobne zmýšľajú umelci, ktorí vyhľadávajú staré vyradené kovové cisterny a s karbobrúskou do nich vytvárajú geometrické otvory, čím vytvoria skulptúru s výzorom čipky. Sú to krásne diela, no vidieť taký deravý megavalec niekde v galérii, tak by som to nepovažoval za dielo, ktoré by sa mi páčilo. Sú to naozaj nadčasové tvary, no z môjho pohľadu však abstraktné, ktoré bohužiaľ nikam nezapadajú. V prípade takýchto Pionierov s úctou obdivujem dielenské spracovanie a vysokopozitívny estetický dojem, no očami veteránistu je to ničenie niečoho, čo kedysi dobre slúžilo, čo sa už nikdy nevráti a očami prekopávača je to dielo s ktorým by som jazdiť nikdy nechcel, pretože by som mal obavy o znehodnotenie takej krásy. Nemusíte so mnou súhlasiť, každý máme iný pohľad na realitu tohto času. Nie nadarmo mi priatelia vravia, že žijem približovaním minulosti a v súčasnosti sa strácam. Je to tak. Nedokážem TDM-ke, Varaderu, či Stromu povedať že je enduro, keď je to oblečené supermoto, ktoré nepatrí do terénu, ale len na asfalt, či poľnú cestu.

Z tohoto segmentu pseudo - moto – archeologických naked – bikov predstavujem dva porovnateľné exempláre. Pri prvom z Jednosedadláka zostal len motor, kolesá a predná vidlica, poťažne orezaný blatník z Mustanga. Hlavná nosná rúra rámu je skôr babettová a zadná kyvná vidlica je tuhá. Myslím si, že posed je zrejme naozal pohodlný, no len dovtedy, kým sa sochárske dielo nezačne pohybovať. Je pritom jedno po akom povrchu.

Druhý exemplár je J 555 Pakkk. Autor tohoto diela použil oveľa viac komponentov z Jednosedadláka, ale aj z Babetty a preto má moje väčšie sympatie ako staviteľ predošlého "exponátu". Fandím mu, pretože ponechal funkčnú zadnú trojuholníkovú kyvnú vidlicu. Jazda na takomto "exponáte" je určite príjemnejšia ako u konkurencie. Žiaľ nedokázal by som na Pakkku ísť po svojej osi na nejakú akciu. Radšej by som ho viezol na prívese a nechal okolie sledovať jeho osobnosť.