História Pionier: Odľahčené Jednosedadláky na cestách s kapotážou, či bez (V.)

Čo vyčnievalo z davu, to sa nepáčilo VB na modrých, neskoršie žlto-bielych autách, či motorkách Jawa 350. Neviem, ako je to dnes, lebo aktívne jazdím len na bicykli, no vodiči bielych áut s nápisom „Pomáhať a chrániť“ to možno vidia ináč, alebo že by nie? Do tejto skupiny odľahčených si dovolím priradiť stroje, ktoré opticky kopírujú cestné pretekové motocykle.

Bežne pre takéto vozidlá je vžitý názov „replika“, teda odvodenina od pretekárskeho stroja. U Pionierov to ale celkom nesedí, pretože všetky odvodeniny legendárnych nezmarov z Považia prakticky vznikali len ako amatérske produkty zo spotrebiteľských Pionierov. Samotné pretekové stroje na tejto báze, ak boli zostrojené u výrobcu (Považské Strojárne) boli len ako prototypy.

Niektoré reprodukcie takýchto prototypov sa potulujú po internete. Osobne vlastním aj takéto fotografie v elektronickej forme, no ich majiteľ mi na ich ďalšie zverejnenie súhlas nedal a preto ostávajú v depozite. Posúvam teda len to, čo ponúka mr. Google. V galérii pod číslom 1 je dobová fotografia odľahčeného Jednosedadláka na ktorom pretekal Toivo Asmer z Pobaltia (Estónsko, Lotyšsko, Litva).

Stroj bol vybavený ešte zadným zostrihaným blatníkom a bol bez osvetlenia. Druhá dobová fotografia je vlastne špionážna, pretekového prototypu 555-ky z Považských Strojární, ktorému sa budem venovať nabudúce.

Na tretej dobovej foto sú upravené pretekové Jednosedadláky bez plechariny na pretekoch na mestskom okruhu. Potvrdzujú to aj mačacie hlavy a nie asfalt ako v dnešnej dobe. Bohužiaľ oproti ostatným prestavbám Pionierov sú Jednosedadláky (na šťastie) mimo zorného poľa úpravcov a preto ich je ako šafránu. Okrajovo preto spomeniem aj pretekové Jednohrby, ktoré boli vlastne predchodcami Jednosedadlákov a stále inšpirujú dnešných konštruktérov pionierkových pretekových strojov. V pelotóne maratónskych pretekov sú 550-ky a 555-ky neprehliadnuteľné.

Venujem sa im preto, lebo, ako som naznačil vyššie, sú vybavené svetlami a teda teoreticky ich možno používať v bežnej cestnej premávke. Červený stroj je náradie pre vytrvalostné preteky, teda maratóny, či už 2-hodinové až 24-hodinové. Pre zvýšenie dojazdu má tento pionierkový špeciál nádrž z dvojpiestneho Maneta.

Na ďalších fotografiách je podobný stroj maslovej farby, či farby slonovej kosti s aplikáciou komponentov z typov 05 a vyššie. Takisto pre zvýšenie akčného rádiusu má tento pretekový Jednohrb nádrž z Jawetty, ktorá ale nepôsobí tak rušivo ako nádrž u červeného stroja. Podobným príspevkom bol pretekový Jednosedadlák, ktorý sedlal Marek Slobodník na vytrvalostných 24 hodinových pretekoch v Novej Pake v roku 2013. Na prvý pohľad sa tento stroj od pôvodnej 555-ky líši len farebným prevedením s červenými plameňmi na žltom podklade. Pri druhom skúmavejšom pohľade to vlastne 555-ka vôbec nie je. Je to stroj vybavený kompletnou mechanikou typu Pionier 05 aj vrátane skútrových stupačiek. Motor 05, rám 05, stupačky 05. Táto mechanika je oblečená do plechariny 555. Z pôvodnej 05-ky boli odstránené reumaplechy vrátane podlahy, tunela, predného a zadného blatníka so svetlometom. Dôvod tejto úpravy je celkom prostý. Tento Pionier je vytrvalostný a preto potrebuje čo najväčší akčný rádius a ten privodí väčšie množstvo paliva. Mechanika „05“ dodáva 5,5 litra zmesi „benzín+olej“. Plecharina „555“ dodáva 3,5 litra paliva. Spolu teda Pionier disponuje 9 litrami paliva, čo je naozaj dosť. Údajne druhé vozidlo bolo Mustang s motocyklovou (mustangovou) nádržou. Spomínaný Pionier (akože Jednosedadlák) nemusí tak často tankovať a teda ako pri pretekoch „F1“ nemusí často zachádzať do boxov a nemusí tak strácať drahocenné minúty. Podobný projekt som spomínal viackrát, no ten prešiel ešte náročnejšou prestavbou a mal nádrž z medzivojnovej Jawy F. Janečka. Osobne som používal podobné vozidlo aj ja v mojom druhom bydlisku, no vtedy som o SPRINT-ákovi ani nesníval.

Podobné myšlienky zrejme prenasledovali iného konštruktéra pretekového náradia. V tomto prípade z 555-ky zostal len rám a zadný blatník. Motor podľahol zväčšeniu objemu a implantácii viacstupňovej prevodovky. Predpokladám, že aj zapaľovanie neostalo nepovšimnuté, pretože na ráme nad motorom tróni motocyklový akumulátor. Pravú stranu zdobí masívnejšia karburácia vrátane mohutného tlmiča sania. K lepšiemu umiestneniu vo výsledkovej listine prispieva aj pretekové výfukové potrubie. Jazdné vlastnosti vylepšuje predná teleskopická vidlica a špeciálne znížené riadidlá. Aerodynamike napomáha malá kapotáž okolo predného svetlometu. Polohu ležiaceho jazdca utvrdzuje aj predĺžené sedadlo umiestnené hodne vzadu.

V priestore medzi kolenami jazdca tróni nie síce veľká, ale zrejme objemovo väčšia nádrž pripomínajúca nádrž z Babetty 210 no po zásahu, pri ktorom sa oproti originálu zväčšil objem o niekoľko litrov. Nie je ani vylúčené, že pochádza z mopeda nejakej zahraničnej značky. Tento projekt nesie črty cestného pretekového stroja s povinnými prvkami ktoré boli schválené na premávku po verejných komunikáciách.

Pripomeniem ešte raz fotoreprodukciu z dobovej brožúrky Motor. Neviem, či to bolo nejaké prémiové číslo, ale od pôvodného periodika „Motor“ sa evidentne líšilo. Formát bol oveľa menší ako časopis a bolo v ňom niekoľkonásobne viac strán ako v časopise, teda brožúrka bola neuveriteľne hrubá. Na obrázku bola v pozadí zobrazená zadná časť motocykla s evidentnými prvkami Pioniera. Na podobnej dobovej fotografii tentokrát ale z iného periodika ma zaujal v pozadí zobrazený čiastočne okapotovaný motocykel tiež z prvkami z Pioniera. Neustále mi to vŕta v hlave, ale kapotovanie mi pripadá ako bežná 50-ka nejakého kapitalistického výrobcu.

Do kategórií SporT , Hi-rideR som prispel aj ja. Teraz predstavím svoju repliku, teda model SprinT. Ako predloha mi vtedy poslúžil špičkový plnekapotovaný model cestnej 50-ky Sachs – Hercules Ultra 50 RS Silberpfeil predstavený ako pikoška vo Světe motorů.

Tento Sachs bol víťazným motocyklom v kategórii malých motocyklov v rubrike „Motocykel roka“ časopisu „Das Motorrad“ v roku 1982 tušim. Bol vybavený výkonným motorom Sachs 50 s chladením vzduchom, alebo vodou. Fascinovalo ma jeho podmanivé estetické stvárnenie. Malá pohyblivá kapotáž okolo svetlometu a úplne zakrytovaný motor vytvárali dojem dospelého „superbiku“. Pri popise môjho projektu nazvaného Gilbert Sprint GB III sa musím vrátiť k môjmu druhému enduru Gilbert. Jeho rám 555 praskol na skoku na šenkvickej motocrosssovej trati (ktorá dodnes existuje). Po tejto akcii a mojej snahe používať ho naďalej som spolu s mojim mechanikom - zvaračom dospel k názoru, že v teréne je ten rám nepoužiteľný. Dlho bol hodený v kúte dielne, no napokon sa dočkal oživenia. Po zavarení a spevnení zadnej trojuholníkovej kyvnej vidlice a objavení vhodnej inšpirácie som ho použil na projekt „SPRINT“. Rozhodnutie použiť ho vychádzalo z faktu, že po skompletovaní výška motora nad zemou oproti bežnému rámu bola minimálne o 10 cm menšia, teda ťažisko kleslo tiež o 10 cm. Dlho som zháňal vhodnú nádrž, no po niekoľkomesačnom sa naháňaní niečoho hranatého som to vzdal. Neostávalo nič iné, len siahnuť po osvedčenej nádrži z kývačky Jawa, no aj to bol problém. Jawácku nádrž nie a nie zohnať. Rozhodol som sa teda pre nádrž ČZ. Mal som dohodnuté s jedným maníkom, že mi na nej prevarí ukotvenia, no akosi sa nemal k činu. Tak ako som mu ju doniesol, tak ju dal pod pong a tam čakala na svoj ďalší osud. Po hodnej dobe a mojich neustálych intervenciách sa nič nedialo, tak som ju vzal späť. Mienil som teda upraviť rám. Aj sa tak stalo, no po naštartovaní nádrž chytala strašné vibrácie. Ukotvil som ju teda do pôvodných otvorov na ráme.

Potom som sa venoval kapotáži. Tú som zhotovil obvyklým (pre mňa) spôsobom. Podsedadlové panely boli z jedného kusa tak, aby som zachoval pôvodnú skrinku. Potom prišla na rad nádrž. Po jej ukotvení pribudli dva panely prekrývajúce priestor medzi nádržou a motorom. Uvažoval som o úplnom zakrytí motora, no upustil som od toho. Pri predstave, že by tento dielec chytal podobné vibrácie ako nádrž ma chytal amok. Malá kapotáž okolo svetlometu bola neúplná, preto som ju doplnil krytmi pred páčkami na kormáne. Plexisklo na nej bolo, no bolo prasknuté, tak som ho nahradil iným. To som získal ako polámané z postranného vozíka Velorex. Daj sa mi svete celkom padlo v oblúku, len som ho podľa starého zmenšil. Na to som použil netradične pájkovačku a potom som ho mierne zabrúsil. Po zložení som sprinťáčika letmo prevetral. Potom som ho rozobral a nastriekal. Kombinácia bola pre mňa typická: modrá doplnená bielou a čiernou. Trochu sa podobala originálu, ale keďže som nikdy nebol totálny kopírovač, tak pruhy boli podobné, ale nie totožné.

Po opätovnom zložení som ale zistil, že ČZ-ťácka nádrž pôsobila rušivo. Bola „UTOPENÁ“ v ráme. Prerobil som teda sedadlo, aby som jeho výšku prispôsobil kvapkovitej nádrži. Podobne ako u predošlých Gilbertkov, tak aj tento vzbudzoval všade pozornosť. Opäť ako predošlé modely aj tento slúžil na približovanie. No nie už v takej hojnej miere za dievčatami ako Enduro, Sport, či Chopper. Tesne pred rozpredaním zbierky som na ňom jazdil do mojej prvej ozajstnej práce. Nakoniec som zbierku vymenil za novučičkú Babettu pre moju milú.

Na začiatku som spomínal, že Pionierov Jednosedadlákov v prestavbe Sprint je ako šafránu. To ale neznamená, že jednosedadlákové dielce sa nikde neobjavujú. Náhodne som vybral dva pretekové Mustangy, ktoré sa pýšia práve takýmito dielcami.

Červený má zadné svetlo z Jednohrba, či Jednosedadláka. Modrý zas využíva radiacu páčku 550, či 555.

V predošlých článkoch som spomínal sochárske diela, ktoré náhodou majú motor a kolesá, ale podľa mňa sa na bežné približovanie nehodia. Do tejto skupiny prikladám aj pionierkovú štúdiu, ktorej jednosedadlákovým komponentom je prepracovaná nádrž. Dominantou tohto dielca je ale rýchlouzáver, ktorý sa bežne používal v zaniknutej motocyklovej Formule 750, či v neopakovateľných motocyklových pretekoch 24 hodín Le Mans.

V tej dobe, kedy vznikol môj Gilbert Sprint sa približovadlá kupovali a predávali hlavne na burzách. Tam som aj svoje diela predal. V tom čase všetkých ohurovali štvortaktné stroje. Na spomínanej burze boli moji Gilbertkovia v dobrej spoločnosti. Vedľa stál anglický Matchless a zajímavý prestavaný BMW boxer. Bol zaujímavý tým, že pôvodný boxer motor bol vsadený do pôvodne kývačkového rámu a zostava pripomínala prvú Jawu 634. najbližšie sa povenujem cestným pretekovým Pionierom 555.

Gilbert