Osminka na cestách 1/3

Najvýchodnejší bod SR a pre mňa najbližší, nielen vzdialenosťou.

Kľudne po práci vychádzam z Košíc smer Michalovce, cesta je široká a kvalitná, prehľadná. V stúpaniach sú dva pruhy, skrátka osobným autám zavadziam.Viem to a tak pred obcou Bidovce odbočujem na cestu smer Vranov n. Topľou. Krásna cesta s množstvom zákrut a zle zaplataných jám vhodná, aby kámoša idúceho za mnou nesmierne bavila a vylúdila mu úsmev na tvári. Mne to pripomína, že moje kríže už nie sú ako za mladi. Podvečer sa stretávame v Snine, kde u spoločného známeho odkladáme moto, zjeme pripravené jedlo a začíname s ohliadkou krčmičiek a dievčat.

Skúter to ma tažké

Čo sa týka alkoholu máme v tom jasno. Sme za. Ak je deväť hodín ráno, tak ráno vyrážame pozrieť Sninské rybníky a pozrieť Sninský kameň, tu nás odradzuje zákazová značka. Rešpektujeme ju! Mňa to ťahá ku Starine a do Novej Sedlice. Chlapcov to ťahá do Košíc, ale mňa nie.

Starina

Tak o pol hodinky som pri Starine, kde mi v ceste stojí rampa a člen SBS mi vysvetľuje , že ďalej nemôžem ísť, lebo je to prísne strážené a bláblá. Navyše sa dozvedám o novej hrozbe terorizmu pre našu krajinku. Tá hrozba na mňa účinkovala tak, že horko-ťažko som udržal polovážnu tvár a vlastne som si radšej požul jazyk... Takže som sa otočil a idem po normálnej verejnej ceste, vidím neoznačenú asfaltovú odbočku, odbočujem a som pri vode, teroristi, nečítať!

Vychutnám si nerušenú prírodu, ak sa dá takto nazvať umelá nádrž. Od Stariny idem po motocyklovo prekrásnej ceste, uprostred zelene vidím bielu bodku.

Biely kostolík

Zabudnutý

Približujem sa a je to maličký kostolík, ťažko sa k nemu cez zamknutú rampu dostať, ale zákazová značka, ani nápis nikde. Musím nakloniť skúter o 45 stupňov a stáť vedľa neho a poriadne mu pridať, aby do prudkého svahu, kĺzajúc sa prešiel, ešte, že je ľahký okolo 120kg. Pri ceste bola tabuľa so zmienkou o zatopenej obci Dara, a to bol ich kostolík, ktorý po nej jediný ostal . Po rozbitej a zle poplátanej ceste do Novej Sedlice si uvedomujem, že mi začína čosi drnkotať. Zbežne kontrolujem skúter. Chrómová koncovka výfuku je uvoĺnená. Povolili nity. Tak z toho sa nestrieľa, to som ešte nevedel, čo ma čaká.

Najvýchodnejsia a smutná

Nová Sedlica, nech mi obyvatelia odpustia nie je ničím výnimočná. Snáď len tým, že som veľmi hladný a potraviny sú otvorené vždy okrem utorka poobede. Jasné, že je utorok. No a ešte, že je najvýchodnejšia obec v SR. Nezobral som si ponaučenie z Awiovho článku a to tam boli ešte pred povodniami. Podľa mapy plnohodnotná a tak sa aj tvári spočiatku cesta medzi Ulíčom a Ubľou ma utvrdzuje o maximálnej nevhodnosti skútra na na túto neexistujúcu cestu, (spomenul som si na blúdenie počas svadobnej cesty v Bosne) .Miestami musím zostúpiť zo skútra, lebo zlomy boli aj 20cm vysoké, neustále chýbal asfalt, sú to vlastne rozsypané kamene. Zbohom výfuk. Na konci Uble je pekný moderný motorest a v ňom ceny ako za socíku. Jedol som ako Tarzan.

V Ubli chcem ešte pozrieť spolužiaka, pracuje na hraničnom oddelení. „Boha Majo“: privíta ma. “Ako si prišiel?“ „Na Qangovi, tak sa volá.“ „ Prepáč nemôžem sa Ti venovať mám tu nejakých ázijcov, neviem odkiaĺ“. Chvíľu počkaj. Tak si pozerám kanclík, všelijaké návody a základné slová v čínštine, neviem ako rozprávajú v Bangladéši. Thajsku, Srí Lanke, lebo tam boli postupy ako s tými ľuďmi nakladať atď. Po chvíľke som tých zúbožených ľudí zacítil a potom aj zbadal. Všetko čo mali, mali na sebe. Po troch-štyroch týždňoch putovania vyzerali hrozne, ženy, deti, muži.