Prevetrali sme novinku Harley-Davidson Sport Glide 2018 na Tenerife 1/2

Text: Peter Fischer (výška a hmotnosť: 188 cm, 80 kg)
Foto: Harley-Davidson, Peter Fischer

Hneď na úvod treba zdôrazniť, že Sport Glide je úplne novým modelom, teda bez predchodcu, čo z neho v aktuálnej ponuke Harleyov robí takpovediac unikát. Aj prívlastok Sport treba vnímať americkou optikou, veď táto novinka patrí medzi Softaily, kde sú stupačky stále poriadne vpredu. Harley-Davidson si veľmi neláme hlavu nejakými svetovými výstavami, a modely predstavuje vo vlastných termínoch; Sport Glide bol však výnimkou - ukázali ju na milánskej výstave EICMA v novembri minulého roka:

Sport Glide 2018 v skratke:

• 107-palcový motor Milwaukee-Eight (1 745 cm3)
• 145 Nm pri 3 000 otáčkach
• bočné kufre a prednú kapotu dáš dole bez náradia za niekoľko sekúnd
• vpredu 43-mm obrátená vidlica, vzadu ľahko nastaviteľné predpätie
• LED osvetlenie
• bezkľúčové ovládanie, USB zásuvka a tempomat v základe
• pohotovostná hmotnosť 317 kg

Celý rad Softail bol pre rok 2018 značne refrešnutý, a ako nám povedal priamo zástupca z fabriky v Milwaukee, predchádzal tomu veľký prieskum, ktorý zahŕňal priame rozhovory so zákazníkmi, predajcami, sondovanie na diskusných fórach a samozrejme aj sledovanie reakcií novinárov. Pri Sport Glide mali konštruktéri možno trochu voľnejšie ruky, pretože začínali akoby na zelenej lúke, ale jasné prvky radu Softail museli dodržať, a rovnako potrebovali zachovať aj "harlejácky" pocit z jazdy. Dalo by sa povedať, že od podobných Softailov sa Sport Glide odlišuje možnosťou väčšieho náklonu (27,9 ° doprava, 28,7 ° doľava) a trebárs tou odnímateľnou prednou kapotážou, všetko ostatné je echt "po starom". Teda, ehm, "po starom" s ohľadom na inováciu, ktorá priniesla kvalitné odpruženie - vpredu riadna obrátená 43-mm vidlica, vzadu jeden tlmič s extra jednoduchým nastavením predpätia.

Pri kvalite ciest, akú na Tenerife majú, však žiadne nastavovanie predpätia nebudeme potrebovať. Taxikár nám vravel, že v tejto časti ostrova prší len päť alebo šesť dní v roku a mráz tu takmer nepoznajú. Preto tu nie sú žiadne výtlky ani jamy, a dokonca aj erózia je minimálna. Dokonalosť. Predpoveď hovorí o pekných sedemnástich stupňoch, a ako tak pozerám okolo seba, ani mraky veľmi nehrozia. Tak šup-sup do sedla, kurz do hôr! :)

Netrvalo dlho a naše stupačky sa dotkli prvých zákrut v západnej časti ostrova. Ako sme si neskôr všimli, už dávno z nich boli odskrutkované hlásiče a ešte k tomu boli aj dosť zbrúsené. Šinuli sme si to okolo stovky, zakrútená cesta šla stále do kopca, a väčšina z nás išla na trojke až štvorke. Áno, aj v stúpaní je to na štvorke v pohode, ten masívny harlejácky krúťak potiahne všetko. Dokonca aj keď chvíľu nedám pozor a otáčky klesnú trebárs ku 1 800, stále sa z nich dokážem vyhrabať bez podradenia. Veru, plných 145 Nm je k dispozícii pri 3 000 otáčkach; a ako na mnohých hádečkach, ani tu nemusíš prekračovať hodnotu 2 500. Tu sa patrí pripomenúť, že Sport Glide je v ponuke iba s týmto jedným 107-palcovým motorom, teda nedá sa kúpiť s väčšou 114, ako niektoré iné Softaily.

Aj rozmery obutia prispievajú športovosti. Stále sú nezvyčajné, ale aspoň najbližšie k športovým rozmerom: vpredu je stotridsiatka na 18-palcovom disku, vzadu 180 na 16-palcovom. Prvovýrobné pneumatiky sú samozrejme Michelin Scorcher, a so slnkom rozohriatym drsným ostrovným asfaltom spolupracujú veľmi dobre. Človek z nich našťastie nemá balónový pocit, a tomu prispieva aj solídny podvozok. Ono, v zákrutách nájdeš skôr iné limity náklonu než pneumatiky - veď vieš - stupačky, výfuk...

Na Tenerife nemajú žiadne hrboly, na ktorých by som vedel nasimulovať ako sa Sport Glide bude správať na slovenských cestách, ale na nových Softailoch už máme niečo odlietané aj u nás doma, a nevideli sme v práci podvozkov žiadny problém. Predná vidlica nastaviteľná nie je, ale prácu odvádza skvele, pri brzdení sa až tak neponára. Zadné predpätie je jednoducho nastaviteľné ovládačom vyvedeným úplne von, na pravú stranu pod zadkom. Upraviť ho tak vieš aj trebárs pri státi na križovatke. Mimochodom, zadný zdvih je 86 mm.

Takmer každý Softail má vpredu iba jeden brzdový kotúč, a Sport Glide nie je výnimkou. Ide tu skôr o estetické hľadisko než úsporu na materiáloch - mrkni na ten krásny odlievaný predný disk! A komu by náhodou jeden predný kotúč nestačil, zadný je len o 8 mm menší a brzdí dosť silno. Veď brzdový pedál je ako z auta!

Počas dňa sme si striedali motorky, z ktorých niektoré boli bez odnímateľnej kapotáže a kufrov. Priznám sa, že ak by mi niekto zakryl oči, nespozoroval by som rozdiel či tam tie kufre a kapota sú alebo nie; veď sú extrémne ľahké a pri pohotovostnej hmotnosti 317 kíl to na motorku nijako nepôsobí. Skôr teda ide o štýl a praktickosť - všimni si ako sa kapota podobá na tie, čo majú modely z vyššej touringovej triedy, a bočné kufre vždy prídu vhod. Inak nikdy som nevidel kufre ani kapoty, ktoré by šli rýchlejšie dole. Toto páni v Milwaukee dotiahli do úplnej dokonalosti. Na odňatie prednej kapotáže stačí povoliť dve svorky na prednej vidlici. Ide to aj v rukaviciach a trvá to doslova iba niekoľko sekúnd. Kufre sú na tom podobne, dáš ich dole skôr než akékoľvek iné kufre na trhu. A napríklad aj veko nádrže sa ovláda rýchlo, lebo nemá žiadny zámok, iba závit. Na nádrži sú v skutočnosti dve veká, ale funkčné je iba to vpravo.

Medzi vekami leží budík: analógový rýchlomer a na jeho ploche skryté kontrolky. Všetko ostatné sa ukazuje na inverzne podsvietenom dipleji, ktorý má tú výhodu, že je vo vypnutom stave pekne čierny, a za slnka sa zas lepšie číta. Sport Glide na tomto displeji ukazuje aj zaradený stupeň, alebo aj otáčky v číselnom formáte. Spotrebu zobraziť nevie, ale vždy si môžeš naklikať aktuálny dojazd, čo je oveľa praktickejšia informácia.

Všetky naše motorky mali najazdené okolo 1 400 až 1 600 kilákov, a všetky ktoré som vyskúšal, dávali tradičné rany kladivom pri zaradení jednotky. Takisto bolo občas tažšie nájsť neutrál; a to dokonca ešte pred zastavením, pri státí ani nehovoriac. Ale to sú skôr harlejácke cnosti, rovnako ako aj roztrasené riadidlá na voľnobehu. Po rozbehu však vibrácie úplne zmiznú, a to myslím doslova.

Popoludní sme sa dostali na akúsi náhornú planinu okolo sopky Teide, kde sme sa v rýchlostiach nijako extra neobmedzovali. 140 - 150 bola na dlhých rovinkách celkom bežná presunová rýchlosť, a tu treba dodať, že pre Sport Glide asi aj najvyššia taká, pri ktorej sa ešte cíti v pohode. Technicky by tento model určite zvládol viac, ale už by si cítil, že ho uháňaš. Mimochodom, tieto rovinky boli jediné miesto na ostrove, kde som na Sport Glide zaradil šestku.

Podvečer, keď už sme boli s motorkami úplne zžití a vedeli sme ako sa správajú aj v zákrutách, aj na rovinkách, sme sa cestou späť zahryzli do zákrut o niečo drsnejšie. Až teraz som si dokázal všimnúť, ako sa Sport Glide ľahko preklápa zo strany na stranu (slovo ľahko treba brať v ponímaní portfólia H-D). Len škoda toho úzkeho rozpätia náklonov... Model s prívlastkom Sport by si určite zaslúžil väčšie náklony. Ale rozumiem aj tomu, že na takéto veci je tu modelový rad Sportster.

Čo by to bol za Harley bez príslušenstva? Jasné, aj Sport Glide má svoje vlastné, napríklad prednú kapotáž s vyšším plexi, opierku spolujazdca či otvorené nasávanie. A kopec vecí tam určite sadne aj z iných modelov. Na možnosť personalizácie v Milwaukee dbajú a Sport Glide nijako neukrátili.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.