História Pionier: Továrenské pretekové Pioniere 05

Pionier 05 bol úplne novým konceptom, ktorý sa objavil v ponuke Považských strojární v roku 1962. Samozrejme v prvej sérii nebol totožný s prototypmi, ktoré sa objavovali na veľtrhoch. Mal niektoré dielce z predošlého typu Pionier 555. Veď zásoby kompletných kolies, predných blatníkov, kompletných riadidiel a komponentov motorov predošlého typu sa zúžitkovať museli. Predpokladám, že dielce ako mal prototyp nastúpili v sérii až s ostatným predným blatníkom.

Považské strojárne boli činné aj v motocyklovom športe a preto ako u predošlých typov, tak aj u 05-ky na rysovacích doskách vo vývojovej kancelárii vznikali športové verzie tohoto typu Pioniera. Nakoľko na prelome 50 a 60-tych rokov minulého storočia boli populárne nielen preteky klasických motocyklov ale aj skútrov, tak v medzinárodných majstrovstvách sa pretekalo nielen na upravených skútroch Manet, či Tatran, ale aj na upravených Pionieroch (oskútrovaných motocykloch) v súťažiach podobných vytrvalostným cestno-terénnym pretekom. Skútre Manet 100 a Tatran 125 získali zlaté medaily na prestížnej súťaži Isle of Man v roku 1964. Súbežne so skútrami to boli aj upravené Pioniere 05. Tieto prvé 05-kové pretekové náradia, pretože boli vozidlami skútrovými, boli zostavené zo súčiastok spotrebiteľských modelov vyrábaných v Považských strojárňach.

Ich úpravy už od spustenia výroby Pioniera 05 (po roku 1962) viedli hlavne k zvýšeniu výkonu, priechodnosti v teréne a k ich väčšiemu rádiusu, teda k väčšiemu pohotovostnému stavu paliva. Pionier 05 bol vybavený klasickým motorom a rámom, no zmenou bola zrejme vylepšená karburácia a hlavne bol vybavený ľavostranným výfukovým potrubím a tlmičom zo skútra Manet aby dosiahol vyššiu svetlú výšku. Oproti spotrebiteľkému typu mal rapídne zostrihané reumaplechy a nemal podlahy ale stupačky. Hlboký predný blatník bol nahradený pravdepodobne už v sérii nepoužívaným predným blatníkom z prvého Maneta M90, či Pioniera 550. Reflektor bol spotrebiteľský, no prekrytý číslicovou tabulkou, ktorá sa v prípade potreby svietenia dala vyklopiť. Petekový Pionier 05 bol vybavený nádržou z dvojpiestneho maneta M 90 a to nielen kvôli väčšiemu množstvu paliva, ale aj kvôli celkovému ťažisku motocykla. Zadný blatník bol kompletne 05. Je otázne, či aj pôvodná nádrž bola funkčná, teda plná paliva, alebo miesto nej bol priestor využitý na povinnú výbavu a náhradné duše v prípade defektu. Samozrejmosťou boli riadidlá s hrazdičkou vybavené balónkovou húkačkou ako tomu bolo zvykom u súťažných motocyklov. Predpokladám, že zvýšenie výkonu bolo docielené aj úpravou kolies sekundárneho reťazového KIT-u (pohonu), teda na zadnom kolese bola veľká viaczubová rozeta. Nemám súhlas majiteľa fotografií k ich zvereneniu, preto ich neprikladám.

Súťažní továrenskí jazdci sa ale neuspokojili a v spolupráci s konštruktérmi tieto vozidlá modernizovali. Modernizácie sa dotkli všetkých súčastí pretekových súťažných motocyklov. Objavil sa motor, ktorého typickým znakom bolo jeho kompletné ľavostranné prekrytie, ktoré vo svojich útrobách schovávalo nútené ventilátorové chladenie, ktorého predlohou bolo zrejme ventilátorové chladenie skútrov Manet 100/125 a Tatran 125, ktoré sa osvedčilo aj v pretekových skútroch. Aj toto bolo napojené na hriadeľ vystupujúci z prevodovky, ktorá mala mimochodom o dva stupne naviac vďaka redukciám na spomínanej vývodovej hriadeli. Z tohoto dôvodu bol použitý tlmič výfuku zo skútra Manet vedený kolenom ponad motor na pravej strane. Karburácia opäť viedla k zvýšeniu výkonu podobne ako veľkosť sekundárnej rozety na zadnom kolese. Rám vychádzal tiež z 05-ky, no zadná kyvná lisovaná vidlica bola nahradená rúrkovou, ktorá bola v minulosti zrejme použitá v cestnej pretekovej 555-ke, ktorú som už spomínal s typom Pionier 555.

Z pionierkových znakov na tomto náradí zostal kompletný predný reflektor a zostrihané reumaplechy. Sériový zadný blatník zmizol úplne aby bol lepší a rýchlejší prístup k náradiu a dušiam pod sedadlom, samozrejme sa tým znížila celková hmotnosť. Predný blatník bol podobne ako pred tým pevný, no vysoký ukotvený na prednej vidlici. Vo výbave zostala nádrž z dvojpiestneho Maneta. Týmito úpravami sa pretekový Pionier 05 rapídne vzdialil od skútrovej kategórie a stal sa plnohodnotným motocyklom, čo potvrdili opäť riadidlá s hrazdičkou a číslicová tabuľka ukotvená zrejme na nich. Nedokážem to 100% - ne potvrdiť, ale mám dojem, že sa zväčšil aj priemer kolies zo 16 palcov na 18. Toto prevedenie bolo nakoniec označené ako typ S10. Nemám súhlas pre použitie originálnych fotografií, ktoré mám v archíve. Musíme sa teda uspokojiť s ich internetovými kópiami, ktoré boli aj knižne zverejnené v česky písanej knihe o Pionieroch. V tejto publikácii sú Pioniere produktami Jawy, aj keď boli vyrobené na Slovensku.

Vývoj pretekových Pionierov nebol prioritou nielen vo vývojovej kancelárii Považských strojární. Prioritou československej motocyklovej výroby toho obdobia bola tvorba tzv. “unifikovanej rady”. Tohto projektu sa zúčasnili aj Považské strojárne vývojom vozidiel do 125 ccm. Produktom mali byť ako skútre, tak aj motocykle. Vývoju motocyklov a skútrov nad 125 ccm sa venovali vývojári pražskej Jawy. Žiaľ na moje uspokojenie som doposiaľ nezistil, či sa tohoto projektu zúčastňovala aj značka ČZ.

Na Slovensku vznikli celkom estetické funkčné prototypy skútra o objeme 50 ccm. V objemoch 75 až 125 to mali byť nielen skútre, ale aj vozidlá, ktoré si nezaslúžia pomenovanie motocykle ale s veľkou dávkou fantázie by sa dali dnešnými očami hodnotiť ako “skútrové motocykle, či motocyklové skútre”, ktoré aj dnes sú viac “art” ako ostatné bežné približovadlá s motorom na dvoch, či troch kolesách. Neviem, ale zrejme od nejakého straníckeho stola niekto naplánoval, že čo najviac totožných súčiastok bude na najrôznejších vozidlách vo viacerých kubatúrach. Túto epizódu v bývalom Československu už v tej dobe ľudia venujúci sa motocyklom ako takým, počnúc výrobcami cez predajcov až k používateľom hodnotili ako slepú uličku. Nikto, ale z premárnených investícii či finančných, či ľudských zdrojov (mozgových kapacít) nebol braný na zodpovednosť. Nikto to verejne hodnotiť nesmel, aj keď všetci vedeli, že všetci na to doplatíme. Jediným produktom, ktorý z tohoto ošiaľu vzišiel bola JAWA BIZON o ktorej sa vedenie značky s odstupom času vyjadrilo, že to bol zlý krok. Neviem ako dopadol motocrossový motocykel podobnej konštrukcie Jawa Banán, no zrejme to bolo detto. Tu sa naplno prejavila ignorácia potrieb spotrebiteľov a riadenie od straníckeho stola ľuďmi, ktorí mali patent na rozum. Pardón odbočil som.

Po tejto nemilej dvojštátnej (Česko - Slovenskej) socialistickej (dôsledne naplánovanej) akcii sa konečne mohli vývojári naplno venovať vývoju perspektívnych projektov. V Považských strojárňach zakrátko vzišli nové súťažné terénne motocykle Tatran 50, 75, 100 a 125 ccm pre šesťdňové preteky a pretekové Pioniere už vyvíjané neboli. Prvé terénne 05-ky v rokoch 1962 až 1964 sedlali a dolaďovali strediskoví (továrenskí) jazdci ako Ondrej Dorínec, Janko Tucík, Ivan Maturkanič a Albert Bajzík (stredisko vrcholového športu P. Bystrica, neskoršie Sverepec). Zúčastňovali sa na nich na domácich podujatiach ako aj na podujatiach so zahraničnou účasťou. Nové súťažné Tatrany existovali už v decembri 1964, no v tej sezóne sa ešte jazdilo na Pionieroch a skútroch Manet a Tatran. Aj keď oficiálna továrenská prestavba Pionierov 05 bola len dočasným východiskom z núdze, väčšina úprav inšpirovala amatérskych zväzarmovských konštruktérov a aj dnes zväčšovanie zadnej rozety je bežný štandart.

Samostatnou kapitolou továrenských úprav bolo tiež náradie pretekové, ale pre cestné preteky. Tieto aktivity sprevádzali považskobystrický vývoj od typu Pionier 555, ktorý mal stále na nádrži prelisopvaný pozmenený emblém Jawa – Považská Bystrica. Pretekový Pionier 555 som už dávnejšie spomínal. Jeho zadná vidlica bola prepracovaná na dva tlmiče. Zrejme ju konštruktéri použili v horeuvedenom endure Pionier S10. Dlho som si myslel, že preteková 555 mala svojho nasledovníka, no nebolo to tak. Také pretekové náradie existovalo, no nevzniklo vo vývojovej kancelárii Považských strojární. Konštruktéri továrne boli najpravdepodobnejšie na 100% vyťažení vývojom unifikovanej rady, ktorej produkty by zrejme nadchýňali individualistov ako v minulosti, tak aj dnes. Nedozvieme sa to, pretože mimo prototypov sa z nich nezachovalo nič a preto sú tieto, ak vôbec ešte existujú ojedinelé a veľmi diskutované pamätníky tej doby. Boli produktom ošiaľu, ktorým bol minulý režim posadnutý. Jednotvárnosť, sériová výroba, až sa výrobné linky nerozpadnú, nikto nesmie trčať z davu, z davu pospolitých pracovných síl, ktoré nemajú nárok prejaviť svoju osobnosť, inak sú politicky nespoľahliví. Pardón.....

Pretekový Pionier na báze motora 05 sa sporadicky na internete objavuje. Jeho foto prikladám, no jeho maličkosť predstavím nabudúce.

Teraz by som ešte spomenul vývojový produkt, ktorý vznikol v Považských Strojárňach. Tým bol Tatran 50, ktorý na rozdiel od terénnej verzie bol pretekovým náradím cestných pretekov v triede GP 50 a jeho motor bol so zvislým (šikmým) valcom. Jeho podobnosť s Pioniermi je nulová no príbuznosť pretekových Tatranov či už terénnych, či cestných so spotrebiteľskou SK 90 - kou je neodškriepiteľná.

SK 90 svojou koncepciou predbehol svetový ošiaľ ENDURO minimálne o 10 rokov. Verzie CROSS, či TRAIL boli tŕňom v oku vtedajším VB. Bol som priamym účastníkom, kedy príslušník VB nám chcel, teda Marianovi Lepišovi ako vodičovi odobrať techničák, vodičák len preto, že Crosska mala vrchom vedený výfuk. Neodpustil si fúkanie do detekčnej trubičky a podrobnú prehliadku, po ktorej sme sa museli zložiť na pokutu, lebo niečo nájsť predsa “musel”. Bolo to hlboko večer pri ceste z diskotéky z Kalinova. Tie nadávky a hrubosť radšej interpretovať nebudem.

Pretekové Pioniere 05 boli predzvesťou spotrebiteľského Pioniera 05 Sport, čo bola športová verzia 05, ktorá už nemala oskútrovanie, mala športovejšie črty a stala sa základom pre amatérske športové náradia. 05 Sport bola predstavená a daná do výroby v roku 1965. Nadôvažok mohla mať oficiálne vzadu aj drapák znovu k nemilosti VB.