Budmerice, ďalšia Pálffyovská usadlosť vhodná na výlet

kaštieľ na historickej fotke I

V predošlých spomienkach som naznačil, že teraz v okolí Pezinka funguje na štandardnej úrovni len šenkvická motocrossová trať, no ako som spomínal, v tomto prostredí ich v minulosti fungovalo viacej. Dovolím si teraz Vám priblížiť jednu, ktorá sa občas používa na tréningy jazdcov motocrossu a countrycrossu a tá sa nachádza v extraviláne obce Budmerice.

V tejto obci si Pálffyovci nechali postaviť v roku 1889 poľovnícky kaštieľ aj s rozsiahlym anglickým parkom. Podobne ako kaštieľ v Trlíngu, či majere v Šenkviciach spadali do područia Červeného Kameňa. Patrili inej vetve Pálffyovcov, nie tej, ktorým patrili Smolenice, či Bojnice, ale bol to ten istý grófsky rod. Bližšie som sa týmto nehnuteľnostiam už venoval v rámci koľajových story na Veterany.eu. Pálffyovské panstvá prešli rukami viacerých členov rodu do bodu, keď ich komunistickí súdruhovia znárodnili v prospech pracujúceho ľudu. Paradoxne sa tam ale pracujúci ľud (verejnosť) nikdy nedostal (len za odmenu) a až dodnes patria ľuďom, ktorí nikdy fyzicky nepracovali. Kaštiele patrili socialistickým organizáciam a boli to reprezentačné priestory, až kým sa stali neobývateľnými. Väčšinu spravovali členovia "spolku slovenských spisovateľov", čo mi nikdy nič nehovorilo. S dostupnosťou to zrejme ani dnes nie je lepšie. Budmerický kaštieľ sa teda volal "Domov slovenských spisovateľov (rozumej socialistických)".

kaštiel 2004

Napriek týmto skutočnostiam, keďže Budmerice sú dedina dlhá ako babské reči, je možnosť plného výletného vyžitia tohto prostredia. Zablúdil som tam viackrát a vždy som objavil niečo nové. Ostatným poznatkom bola existencia motocrossovej trate na konci dediny smerom na Báhoň. Objavil som ju náhodou, aj keď som o jej existencii vedel už dávno. Nakoľko chýry o nej boli takého charakteru, že už vlastne je zarastená a nepoužívaná. Pôvodne som hľadal skratku z ranného detstva zo Šenkvíc do Jablonca. Odjakživa sme na cestu do Trnavy používali družstevnú skratku z Vištuka do Budmeríc po panelovej ceste, ktorá funguje stále. Ide od ihriska vo Vištuku okolo veľkej betónovej kade na zretie maštaľného hnoja až do Budmeríc, no odtiaľ ako si z detstva pamätám medzi Budmericami a Báhoňom bola spomínaná skratka do Jablonca (Halmeš). Trasu medzi Budmericami a Báhoňom som vtedy prešiel hore dole viackrát, ale odbočky už nebolo. Jediná odbočka bola len okolo spomínanej trate a aj tá bola slepá. Nakoniec som musel ísť do Budmeríc (kedysi Kerestúr) a tam smerom na Trnavu a tesne za čerpačkou Avanti som odbočil do prava a tam von z dediny smerom na Cífer. Najtypickejším miestom bohatého čulého ruchu je terasa uprostred dediny, pri ktorej sa rozchádzajú cesty na Modru (okolo kaštieľa), ďalej na Štefanovú a Častú (okolo starého obchodného domu a budmerických vodných diel) a na druhom konci terasy na Ružindol a Trnavu. Tu sú aj už spomínané odbočky do Báhoňa k motocrossovej trati (za dedinou) a ešte v dedine na Vištuk. Týmto smerom za pumpou je tiež výjazd do Jablonca (je tam rozhľadňa). Na tejto terase som viackrát zažil, že sa tam v rámci veteránskych akcií vždy zastavil pelotón na chvíľku kochania sa veteránmi.

Retro-auto-moto-velo 2014 II

Apropó, veterány sa neschádzajú len tu, ale v okolí kaštieľa sa zrejme každoročne koná akcia Retro-auto-moto-velo, snáď s výnimkou obdobia pandémie "Covid+", ktorá stále trvá. Do galérie som vložil aj letecké fotografie, keď som sa zúčastnil môjho prvého ozajstného letu na leteckom veteráne zo športového letiska "Dubová". Dostal som to ako dar od rodiny k okrúhlemu jubileu. Dúfam, že to nebolo naposledy.

Samotný Jablonec – Halmeš je tiež dedinka, kde sa pelotón veteránov tiež zastaví. Ja som ale s rodinou túto dedinku navštívil za účelom dobývky rozhľadne, ktorá je v rámci svojho umiestnenia zrejme jedna z najnižších na Slovensku na umelo vybudovanom kopci na mieste bývalej skládky. Možno taký osud postihne aj stále funkčnú skládku na Dubovej.

Cesta medzi Trnavou a Modrou je dosť frekventovaná a nebezpečná. Asfalt medzi dedinami je miestami deravý až hrúza. To, že sa tam lámu dva susedné okresy Pezinok a Trnava je síce viditeľné, ale nie tak aby tam boli najkvalitnejšie úseky asfaltu ako všade inde. Práve to, že pekný úsek láka k poriadnej akcelerácii a následne rozbitý to hneď zruší, to je zabijak. Doplatil na to nejeden motorkár, no ale v roku 2020 tam pri Budmericiach zaplatil životom endurák, ktorý sa v zákrute čelne zrazil s plechovkárom. V zime sú tam cesty naozaj niekedy nezjazdné. Dostať sa odtiaľ ku Karpatom je niekedy prakticky nemožné, no bežkovať sa dá, samozrejme, ak je v poslednom čase nejaký sneh.

V úvode som naznačil, že pod Karpatmi bolo viac motocrossových tratí. Budmerice mali dve, tak ako Šenkvice a vo Vištuku. Pri pezinskej Cajle boli dokonca tri. Budmerická je sporadicky využívaná na tréningy. Ostatné, tie ešte sporadicky určite priblížim.

rozhľadňa Halmeš-Jablonec