Retrospomienka na ojedinelú víkendovú akciu v roku 2000

Pri predstavovaní pána Tibora Pátka som spomenul, že niekdajší chlapci z Cajly brázdili prírodné prekažky na trati, ktorá bola v Kučišdorfskej doline a nachádzala sa tam, kde je dnešná priehrada vo vedľajšom údolí dnešnej aj vtedajšej cesty do Perneka cez horské malokarpatské sedlo Baba. Momentálne je táto trať na dne spomínanej priehrady. Jej nasledovníčkou bola trať na bývalých terasách s vinohradmi. Bolo to na pravom úbočí niekde oproti bývalej psychiatrickej liečebne z ktorej sú už ruiny (budovy než patrili KPL patrili Rudným baniam Pezinok). Jazdil sa tam aj autokros. Ani po tejto trati už nie sú ani stopy. Mimo týchto tratí bola motocrossová trať vo Vištuku, Budmericiach, Čataji, Senci, či stará šenkvická trať na Cerovom (Malé Šenkvice). Oficiálne používaná trať v súčasnosti na licencované preteky je len trať v Šenkviciach v Starej tehelni. Vinosady sú podobne ako Šenkvice dedinka, ktorá vznikla spojením dvoch samostatných osád, ktoré sa volali Veľké a Malé Tŕnie. V medzivojnovom období (medzi dvoma svetovými vojnami) vďaka nemeckému vplyvu bola väčšina slovenských usadlostí ponemčených. Existoval Račišdorf (Rača), Grinava (Myslenice), Limpoch (Limbach), Schwancpoch (Viničné) a podobne. Skrátka tak dopadli aj usadlosti v Kučišdofskej doline. Boli to Kučišdorf a Trlínok, dnes sú to Vinosady.

Najočakávanejším bodom hlavného programu bola trieda 85 cm3 – NÁDEJE, pretože výhodu domáceho prostredia v tréningu plne využil reprezentant miestneho klubu J. Guštafík. Boje boli napäté už od úvodného súboja na štarte od prejazdu prvej ľavotočivej zákruty. Najzaujímavejším jazdcom triedy SS bol jazdec na motocykli s obsahom 85 cm3 s malými kolesami, ktorý si vyslúžil obdiv svojím neohroziteľne posledným miestom v druhej jazde po viacerých pádoch. Keďže na záver býva to najlepšie, mohli teda diváci sledovať promenádu motocyklov ČZ rôzneho roku výroby. V tejto kategórii VETERÁN ČZ sa stretlo 7 jazdcov so svojimi motocyklami, z ktorých niektoré bodovali aj v triede SUPERSENIOR.

K účasti na podujatí, ktorému sa mienim venovať som sa dostal cez stretnutie s pánom Guštafíkom starším v dielni pána T. Pátka. Pán Guštafík bol z Vinosad (na rozhraní Kučišdorfu a Trlíngu) a bol jedným z protagonistov motocrossu vo Vinosadoch. Jeho syn Jaroslav Guštafík bol v tom období veľkou motocrossovou nádejou nášho regiónu. Jazdil triedu 85 ccm. Pretek v spomínanom víkende sa odohral na vtedy aktuálnej trati pod priehradou na Trniaskom potoku. Bol som tam na dvakrát. V sobotu som s mojimi princeznami navštívil podujatie MDD(medzinárodný deň detí), ktoré bolo na vtedy podnikovej chate v horskom prostredí pri priehrade. Stále tam je chatová osada, no horský hotel Istota zrejme už neexistuje. Celá detská výprava pod mojim dozorom si odskočila na motocrossové preteky na trati pod priehradou. Hľadali sa hlavne dievčence pretekárky a boli sme úspešní. Väčšie deti si pokecali a posedeli v tráve ďaleko od rodičov, ktorí by ich podľa nich strápňovali.

Deti boli nadšené, že sa mohli odfotiť s nádejnou šampiónkou. Ja som pokecal so známymi, ktorí chceli zažiť atmosféru konkurenčného organizátorského prostredia (samozrejme len papierovo, de facto to bola aktivita, ktorou chceli povzbudiť všetkých známych aj zo vzdialených destinácií Slovenska veľkej motocrossovej komunity). Moja nedeľná účasť sa niesla v presune mojim ekologickým vozidlom po asfaltových komunikáciách. Domov som šiel skratkou okolo bývalej staničky Malé Tŕnie. V sobotu som si to šinul cestou od novej KPL na Cajle a v nedeľu som preletel okolo JRD Pezinok smerom na Modru. Prešiel som Kučišdorfom (horná časť Vinosad) poľnou cestou popri Trnianskom potoku pomedzi veľké betónové protitankové zátarasy z čias II. Svetovej vojny. Nebol som sám, ale tým smerom sa valil dosť veľký húf ľudí dychtivých po motocrossovom zážitku, ktorý v tom období tam bol vlastne ojedinelý. Na škodu veci sa zrejme už viac nezopakoval. Ak predsa len, ospravedlňujem sa, k takej informácii som sa viac už nedostal. Svoj bicykel som zaparkoval na najnižšom mieste trate. Oprel som ho o stĺp pri komentátorskom stanovišti v rodinnej dodávke, ktorú vlastnili Peškoví. Ich syn bol tiež nádejný motocrossový jazdec v tom období. Už som ho spomínal.

Trať podobne ako predošlá na Cajle bola na mieste bývalých vinohradníckych terás a preto na rozdiel od tratí v Šenkviciach, či Senci, ktoré boli na mieste, kde sa ťažila tehliarska hlina, bola z celkom iného cesta. Terasy generácie vinohradníkov vždy spevňovali kameňmi, ktoré boli pôvodne medzi kĺčmi viničových sadeníc a preto tvrdosť a prašnosť ju robila jedinečnou oproti ostatným. Kaskády boli ideálnymi prírodnými úkazmi, kde do kopca motorky lietali dosť vysoko a smerom dole sa valili závratnou rýchlosťou. Horšie to bolo na najnižších miestach v depe a pri komentátorskom stanovišti, ktoré boli trvalo v blate. Zážitok bol odtiaľ neopakovateľný a preto jedinečný. Okrem motocrossu som tam konečne videl Bultaco Sherpa (trial 1974) v prostredí kam bolo určené, teda v terénnej vložke, kedy sa jeho majiteľ presúval z jedného stanovišťa na druhé. Neskoršie, ako som zistil na veteránskych akciách v Starom kameňolome pod Babou, bol to aktívny účastník každej veteránskej akcie mnou mapovanej.

Ako bolo vtedy zvykom, miesto na túto akciu sa vo vtedajších časopisoch nenašlo a preto je tu teraz a možno oživí aj ostatným vtedajšiu atmosféru motocrossu v okolí Pezinka. Do galérie som pridal aj zopár fotografií z internetu pred zánikom tretej trate pod priehradou a zopár spomienkových na najväčšiu slávu československej motocrossovej konštrukčnej školy - zo Šaštína + na záver perlička - niečo z archívu pani Guštafíkovej mamy miestneho matadora Jaroslava Guštafíka.

Elektronický prepis strojom písaného textu:

Majstrovstvá Slovenska s medzinárodnou účasťou Vinosady 2000

Po podujatí ME-125 cm3 v motocrosse v Šenkviciach sa opäť na úpätí Malých Karpát stretli priaznivci tejto disciplíny a ich fanúšikovia. Bolo to na podujatí z cyklu Majstrovstiev Slovenska v motocrosse s medzinárodnou účasťou. Toto podujatie usporiadal MOTOCROSS TEAM VINOSADY vo víkendovom termíne 3-4.júna 2000. Areál je mimo zastavaných oblastí obce Vinosady v údolí pod priehradou a neďaleko chatovej oblasti na úpätí Karpát. Program podujatia bol na celý víkend. V sobotu jazdili deti od 5 do 15 rokov v troch kubatúrach. Tie najmenšie jazdili v kubatúre 50 cm3 s maličkými kolesami a vekom od 5 do 8 rokov. V kubatúre 65 cm3 boli jazdci vo veku od 8 do 11 rokov a podľa výkonnosti v skupine A a B. Podobne bola rozdelená aj kubatúra 85 cm3. Mladší jazdci vo veku od 8 do 11 rokov tvorili kategóriu NÁDEJÍ a starší 12 až 15 roční tvorili kategóriu JUNIOR.

Sobotné tréningy zahájili jazdci kubatúry 65 cm3. Obidve kategórie A a B boli zväčša záležitosťou jazdcov na motocykloch Kawasaki, ktorým sekundovali jazdci na značke KTM. Pelotón bol zložený zo slovenských jazdcov. Svoje sily si s nimi prišli zmerať šampióni z Čiech. Najlepšie postavenie na štarte pretekov si vyjazdili jazdci na motocykloch KAWASAKI v poradí T. ŠIMKO pred T. KRUŽELOM. Títo boli prenasledovaní M. SUKUPOM a M. LANGOM z Čiech. Päticu uzatváral P.KRÍŽEK. Po triede 65 cm3 organizátori zaradili tréning najmenších jazdcov v triede 50 cm3. Nedalo by sa povedať, že v tejto kategórii kraľuje niektorá značka. Pelotón bol poprepletaný značkami KTM, HUSQVARNA či KAWASAKI, ktoré sú dobre etablované na motocrossovom nebi. Svoj kus koláča prezentácie si odkrajovali aj špecializovaní výrobcovia minimotocyklov. Značky POLINI, MORINI, či HM. Nestratila sa ani značka COLLARD, ktorej stroje sú montované na Slovensku (v okrese Senec).

Tréningové rozjazdy uzatvárala trieda 85 cm3 s kategóriami Nádeje a Junior. V Nádejách si najlepšie v tréningu viedol domáci šampión J. Guštafík prenasledovaný ďalšími jazdcami na strojoch Kawasaki v poradí M.PUZRLA(CZ), L. ČEJKA(CZ), L.REITER(CZ) a prvú päticu uzatváral M: WEINTRITT(CZ) na HONDE.

Juniori do 15 rokov naznačili svoje schopnosti a ich zdolávanie trate dostávalo do varu trénerov, rodičov a zainteresovaných. V tréningu zajazdili najlepšie pretekári J. ŠIMKO na SUZUKI, R. KAPAJČÍK na TM. Za nimi boli jazdci na HONDÁCH v poradí I.VITEK, M. KOHÚT a Ľ. KOLLÁR.
V rozjazdách išli jazdci najskôr v prvej jazde v kubatúrach 50, 65 cm3 a trieda 85 cm3 Nádejí a Juniorov. Druhá rozjazda bola v tom istom poradí. Medzi maličkými šampiónmi nebola núdza o pády, pretože najnižší úsek trate bol veľmi premočený a klzký. Napriek tomu, že jazdci padali, nevzdávali sa a pokračovali ďalej povbudzovaní svojimi rodičmi a priaznivcami. V prvej jazde sa najlepšie umiestnili úspešní z tréningu v poradí M. PETRÍK z Nitry pred V. HANÁKOM z Liptovského Mikuláša. Tretí bol R. SEKELSKÝ z Košíc a štvrtý T. PAVLOVIČ z Hlohovca. Najlepší českí jazdci boli T. BLAHA na 8 – mom mieste a P. KOVÁRIK na mieste 10 – tom. Obidvaja na motocykloch Polini. Posledným odmávnutým jazdcom bola L. MAJCHÁROVÁ na KTM z obce ČIERNE. Napriek pádu sa nevzdala aby dosiahla aspoň 2 body. V druhej jazde nastala zmena len od tretieho miesta smerom nižšie. Celkovo teda triedu 50 cm3 vyhral M. Petrík sledovaný V. Hanákom. Tretí bol M. KRAJČO na KTM, ktorý na štvrté miesto odsunul R. Sekelského. Českí jazdci si polepšili a skončili celkovo na pekných miestach. T. Blaha bol piaty a P. Kovárik siedmy. Slečna L. Majchárková, ozdoba pelotónu bodovala na mieste 15 – tom.

V rozjazdách triedy 65 cm3 si českí jazdci viedli oproti 50 – károm lepšie. V prvej jazde sa prebojovali na tretie a štvrté miesto. M. SUKUP si v druhej jazde polepšil a z tretieho miesta sa prebojoval na celkové druhé miesto. Štvrtý M. Laga si svoju pozíciu udržal a umiestnil sa celkovo na priečke štvrtej. Slovenskí jazdci sa tiež vôbec nevzdávali a pozíciu slovenskej jednotky potvrdil T. ŠIMKO vo všetkých jazdách. Druhý z prvej jazdy T. KRUŽEL v konfrontácii podľahol Čechovi M. Sukupovi a klesol na priečku tretiu celkovo. Stabilné piate miesto si obhajoval P. KRÍŽEK. Jeho stabilné výkony sú veľmi sympatické. Šiesty M. ŠUVARA sa umiestnil ako prvý na motocykli KTM. Ďalší dvaja jazdci KTM boli v prvej desiatke. Šampión z neďalekých Šenkvíc F. Klamo na Kawasaki bol pätnásty, pretože v prvej jazde nebodoval. Oproti najmenším v triede 65 cm3 títo pretekári boli rýchlejší a častejšie zdolávali nástrahy trate dlhými skokmi.

Najočakávanejším bodom hlavného programu bola trieda 85 cm3 – NÁDEJE, pretože výhodu domáceho prostredia v tréningu plne využil reprezentant miestneho klubu J. Guštafík. Boje boli napäté už od úvodného súboja na štarte od prejazdu prvej ľavotočivej zákruty. J. Guštafíka prenasledovala svorka zahraničných jazdcov, ktorí si neustále menili pozície. Ďalší slovenský jazdec im asistoval až v druhej polovici prvej desiatky. Podobne ako v triede 50 cm3 aj tento pelotón zdobila RUŽA medzi TŔŇMI jazdkyňa M. MAGUSINOVÁ na Kawasaki. Celkové poradie bolo prakticky totožné ako u obidvoch jázd. Prvý bol teda J. Guštafík prenasledovaný jazdcami M. PURZLOM, L. REITROM na KAWASAKI. Štvrtý bol M. WEINTRITT na Honde. Piatu priečku zaplnil L. CEJKA, ktorý odsunul na šieste miesto R. LICHÉHO na Honde. Zbytok jazdcov boli Slováci a štrnáste miesto so 4 bodmi si vyjazdila M. Magusinová. Tento pretek sa tešil najväčšej sledovanosti v celom sobotňajšom programe.

Posledným bodom programu bola trieda 85 cm3 – JUNIOR. Jazdci od 12 do 15 rokov si viedli ako ozajstní borci zo štvrť, či pollitrovej triedy. Určite ale, si ich nikto nesplietol s triedou malorážok (125 cm3). Podobne ako u Nádejí jazdci podávali vyrovnané, stabilné výkony. Medzi Juniormi kraľoval jeden z bratov ŠIMKOVÝCH Juraj. Bol prvý v obidvoch jazdách. Takisto stabilná bola druhá a tretia priečka. Presuny boli na pozícii 4, 5 a 6. V obidvoch jazdách trať nedobrovoľne opustili štyria jazdci. Celkovo teda, bolo poradie J. ŠIMKO – SUZUKI, R. KAPAJČÍK – TM, M. KOHÚT – HONDA, I. VITTEK - HONDA a Ľ. KOLLÁR – HONDA. Z avizovaných zahraničných jazdcov z Poľska, Maďarska a Česka sa v celkových výsledkoch objavil len Čech K. ŘEPKA – HONDA na mieste dvanástom.

Najlepší z tried Nádejí a Juniorov postúpili a zúčastnili sa preteku v nedeľu, ktorý bol ozdobou nedeľného programu.

Ten zahájili najskôr tréningy kategórie SUPERSENIOR, po nich sa na štart postavili jazdci triedy 85 cm3. Na záver tréningov to bola združená trieda 125 – 500 cm3.

Prvá jazda nedeľného programu bola trieda 85 cm3. Táto podobne ako druhá bola výlučne vecou jazdcov zo Slovenska. Oproti sobote bolo poradie premiešané. Víťaz tréningu J. ŠIMKO skončil celkovo piaty. Tretí z tréningu M. KOHÚT bol celkový víťaz. Stabilne jazdiaci R. KAPAJČÍK bol druhý podobne ako v tréningu. I. VITEK celkovo tretí bol v tréningu a štvrtý T. RACÁK bol v tréningu siedmy. Celkové poradie teda bolo:

1) M. KOHÚT HONDA
2) R. KAPAJČÍK TM
3) I. VITEK KAWASAKI
4) T. RAČÁK YAMAHA
5) J. ŠIMKO SUZUKI

Druhá pätica sa stala korisťou jazdcov

6) E. BEDNÁRIK KAWASAKI
6) J. GUŠTAFÍK KAWASAKI
7) P. HRNČÁRIK YAMAHA
8) I. BOLEDOVIČ HONDA
9) T. ŠIMKO KAWASAKI

Tentokrát jazdci využívali celú dĺžku trate vrátane troch terás na ktoré sa šplhali kolmo nahor. Po predošlom dni sa v niektorých úsekoch vytvárali koľaje a hrby. Obtiažnosti trate dopomohlo aj to, že usporiadateľ trať nepokropil a teda prašnosť v niektorých úsekoch bola neznesiteľná.
Po deťoch nastúpili jazdci triedy SUPERSENIOR (SS). V tréningu si vyjazdili svoje pozície na štarte. Títo šampióni boli niektorí v kombinézach na nerozoznanie od súčasných aktívnych pretekárov. Mnohí z nich boli reprezentantmi v minulých rokoch a aj dnes si udržiavajú svoju kondíciu a stále pretekajú. V niektorých prípadoch ale ich postavy na prvý pohľad prezrádzali ich vek. Keby sa ale postavili na štart spolu s mladšími nemuseli by sa za svoje výkony vôbec hambiť. Vo výsledkovej listine z tréningu sa objavil na 21. mieste aj jazdec R. GEHRI na SUZUKI z Rakúska. Oplatil tak úspešnú účasť TIBORA PÁTKA na rakúskom šampionáte triedy SS. Jeho prvé a druhé miesta z roku 1999 sú dôstojnou reprezentáciou Slovenska v Európe.

Roky najväčšej slávy československého motocrossu hájili motocykle dnes už zaniknutej továrne "ČZ" zo Strakoníc. Poradie v tréningu bolo:

1) J. BRABEC HONDA
2) S. JUHÁS KAWASAKI
3) T. PÁTEK SUZUKI
4) M. FAČKO VERTEMATI
5) S. JUHÁS KAWASAKI

Motocykle mali objemy od 85 až 500cm3. Motory boli dvoj, či štvortaktné. Poradie jazdcov v jednotlivých jazdách bolo na prvých dvoch miestach rovnaké ako v tréningu, no po boji o tretie miesto v druhej jazde podľahol T. PÁTEK M. FAČKOVI a celkovo teda T. PÁTEK klesol na miesto štvrté. Na ďalších miestach tiež nastávali presuny a to aj v priebehu obidvoch jázd. Celkovo piaty P. Margetiak – HONDA bol v prvej jazde piaty a v druhej siedmy. Šiesty bol M. Oravec – SUZUKI bol v tréningu deviaty. Za nimi boli F. PRILEPOK – HONDA, K. WELTLER – HONDA, M. MARÓNEK – HONDA a desiatku uzatváral M. LOVÍŠEK – KAWASAKI. V. PAGÁČIK – ČZ bol pätnásty a Rakúšan R. GEHRI sedemnásty. Najzaujímavejším jazdcom triedy SS bol jazdec na motocykli s obsahom 85 cm3 s malými kolesami, ktorý si vyslúžil obdiv svojím neohroziteľne posledným miestom v druhej jazde po viacerých pádoch. Pod číslom 101 sa skrývala podľa nominačnej listiny pani N. OLÁHOVÁ z Lučenca, ktorá než sa dostala k motocyklom jazdila v 70-tych rokoch na motokárach a v 80-tych na buggynách Autokros. Mali sme možnosť ju vidieť aj vo voľnom preteku v Šenkviciach začiatkom 90-tych rokov.

Jazdecky najpočetnejšia bola voľná trieda 125-500 cm3. Jazdci zvučných mien sa postavili na štart pretekov spolu s hviezdami prvej a druhej polovice rokov 90-tych. Nechýbali ani jazdci z Čiech a Moravy. Motocykle neboli len motocrossové, ale jazdci použili aj svoje ostré endurá, na ktorých dosahovali niektorí body aj v triedach SS ako Ľ. ŽUBOR. V tejto voľnej triede štartovacie zariadenie praskalo vo švíkoch a napätie na štarte bolo na svojom vrchole, keď motory hučali v najvyšších otáčkach a štart sa vydaril. V zápätí nebolo vidieť ani na krok, pretože sa prach zvíril a vietor prachový oblak odnášal na najbližší, či nasledujúci úsek trate. Až po jeho rozptýlení bolo vidieť, že jazdci, ktorých pri štarte zradila technika v lieviku, alebo nenašli ideálnu stopu boli odstrelení a pelotón ich doslova prevalcoval. Psychicky musí byť asi jazda náročná, keď jazdec nevidí ani vlastný motocykel na ktorom sedí a nie ešte sledovať spolujazdcov tlačiacich sa do prvej zákruty. Predstavivosť a fotografická pamäť vtedy pracujú na plné obrátky. Každý vtedy sleduje ideálnu stopu, ktorú si natrénoval. Našťastie po zmiznutí prachu odpadlíci pokračovali ďalej.

V ďalšom úseku trate, kde sa jazdci na terasách točili o 180° bolo pádov dosť a nejeden jazdec po absolvovaní niekoľkých kôl a pádov trať opustil a zašiel do depa. Tréningové výsledky naznačili, že s traťou sa najlepšie oboznámili jazdci:

1) J. CHYLA HONDA
2) J. NEMČOVIČ SUZUKI
3) L. KAŇA HONDA
4) M. TÓTH HUSQVARNA
5) T. PAVLOVČÍK HONDA
6) M. TAHOTNÝ SUZUKI

Z českých jazdcov to bol

7)P. MALOVANÝ HONDA
8)T. JEMELKA HONDA
9)E. PATOČEK YAMAHA
10)M. MIKLÍK YAMAHA

Domáce prostredie najlepšie využili J. NEMČOVIČ zo Šenkvíc a M. TAHOTNÝ z Pezinka. Že v tejto kategórii si jazdci nedarovali ani centimeter trate potvrdzovali dlhé skoky vo veľkej rýchlosti. Rozvírený prach však sťažoval identifikovanie jazdcov. I keď v okolí nebolo počuť burácajúce stroje, vo vzdialenosti až 5 kilometrov od trate bol prachový oblak viditeľný.

Po dvoch jazdách sa počet pretekárov zmenšil. Niektorí odstúpili pre technické poruchy, pády a vyčerpanosť. Zvuky výfukov malorážok, štvrťlitrov sa miesil s hlbokým basom vinúcim sa z výfukov štvortaktov a dvojtaktov s objemom 500 cm3 a boli neopakovateľné. Z dvoch jázd boli celkoví víťazi v poradí J. CHYLA, Ľ. KAŇA a T. PAVLOVČÍK.

Keďže na záver býva to najlepšie, mohli teda diváci sledovať promenádu motocyklov ČZ rôzneho roku výroby. V tejto kategórii VETERÁN ČZ sa stretlo 7 jazdcov so svojimi motocyklami, z ktorých niektoré bodovali aj v triede SUPERSENIOR. To, že motocykle ČZ boli vždy ťahúňmi dokazovali nepretržitou prevádzkou prakticky v šiestich jazdách za sebou. Z tohto exhibičného preteku "5 minút + 1 kolo" odstúpil len jeden jazdec pre defekt zadnej pneumatiky a to na najmladšom modeli. To, že víťazom bol V. PAGÁČIK vôbec nebolo podstatné. Podstatné bolo to, že stále existujú fanúšikovia, ktorí stále udržujú motocykle ČZ schopné pretekov. Pripomínajú tak spoločnú históriu československého motocrossu a endura, ktorá nebola spätá len so značkou ČZ, JAWA ale aj PS-MANET a PS-TATRAN.