Južné Čechy 2024 - Český Krumlov

panoráma z okien hradu I

Šli sme po oblastných cestách a môžem povedať, že som si to užíval. Pre upresnenie, cesty sú podobné našim, teda dosť zjazdené, no na rozdiel od našich poflekované výtlky po zime nie sú vôbec hrboľaté, ale hladké a ako bonus majú rozdielne odtiene. Asfalt je buď tónovaný do zelena, alebo do červena presne tak ako som si to pamätal z dovolenky pred koronou na Vranovskej priehrade, kedy moja prostredná princezná cesty nazvala "ART " asfaltky. Vtedy som navštívil viaceré múzeá veteránov.

Táto ostatná dovolenka sa niesla v inom móde. Tento priestor síce absorboval viaceré múzeá veteránov, no najčastejšie sa venovali poľnohospodárskej technike a staré približovadlá sú vlastne len ako bonus. V Českom Krumlove priamo v historickom centre je múzeum starých motocyklov, no veškerí dovolenkári preferujú návštevy hradného komplexu a silnou komunitou sú vodáci, ktorí splavujú Vltavu a na hlavnom toku majú takmer všade svoje zázemie. Terasy reštaurácií a penziónov sú priamo na brehu a aj splavy, či malé kaskády majú samostatné kanály na splav raftov, kajakov, či kánoí. Historické centrum akosi nepozná akékoľvek dvojkoláky, len sem tam sa mihajú vozidlá zásobovania a tam bývajúcich, samozrejme s priepustkou zaparkovať v historickej časti vo svojom dvore.

Múzeum historických moto cyklú I internet

Tiež ako ostatní dovolenkári, aj my, sme zaparkovali na jednom zo záchytných parkovísk a do centra sme išli pešo. Vedľa nás sa pristavili dvaja veteránisti na kývačkových ČZ 175, no kým som sa dostal k fatoaparátu, tak znova nasadli a pokračovali k historickému centru. Ich motocykle som objavil po malej chvíľke zaparkované bližšie k najbližšiemu okrajovému námestiu. Trošku sme sa museli čakať, pretože sme prišli s dvoma autami, no nakoniec sme sa aj tak nestretli, pretože druhá časť výpravy to vzala skratkou a do centra dorazili skôr. My sme to vzali okolo parčíka s kostolíkom a synagógou. Šli sme aj okolo najužšej nemovistosti a okolo príjemne pokrytom dome kultivovanou zeleňou na fasáde. Do historickej časti nás doviedla tiež úzka schodová ulička priamo k námestiu s morovým stĺpom. Po historickom drevenom moste sme prešli na druhý breh Vltavy a tiež schodovou uličkou s viacerými oblúkmi sme zdolali výstup k hradnému komplexu, kde v hradnej priekope odpočívali staré medvede.

Hradný komplex má viaceré rôzne vysoko postavené nádvoria a teda mimo hlavnej hradnej veže je tam viacero monumentálnych budov situovaných na brale nad hlavným tokom Vltavy. Fasády sú omietnuté s výzorom tehlovým, či kvádrovým. Každé nádvorie má svoju vlastnú a neopakovateľnú atmosféru. Interiérom sa očividne nadchýňala ženská časť návštevníctva. Moju maličkosť zaujali exponáty prírodovedeckého kabinetu a zlatý kočiar uprostred jednej veľkej miestnosti. V sekcii, ktorú sme navštívili (návštevných trás bolo viacej), bola hradná kaplnka s viacpodlažným "chórom" pre panstvo a chórusom pre organ a spevokol. Samozrejme sme navštívili aj najväčšiu miestnosť koncipovanú ako koncertnú sálu.

socialistické ČZ 175

Nemohol som si odpustiť a zaznamenať výhľady z okien na panorámu pohradia a okolia starého mesta. Neopakovateľné boli miesta priamo na hradnom kopci, na vzájomne prepojené budovy hradu a zámku. Neodpustil som si nákuk do podzemia. Cez viacpodlažný most som šiel opáčiť aj novšie budovy komplexu, no to bola len letmá návšteva a zostúpili sme opäť do starého mesta. Naznačil som, že tento priestor je len pre peších, no doma pri zháňaní informácií som narazil na fotografie z pretekov automobilov cez historické uličky a predvádzanie sa adrenalínových artistov v chodení na vysutých lanách medzi najvyššími domami a vežami. Galériu som doplnil aj o internetové fotografie z múzea v starom mlyne a motopub zašitý v jednej zapadnutej uličke.

Po toľkom chodení sme boli unavení a zakotvili sme na jednej z terás na brehu rieky vinúcej sa pomedzi historické budovy a posiatej loďkami s plavbychtivými dovolenkármi. Neďaleko bol ostrovček a náprotivný breh okupovali čakajúci vodáci na ostatných členov výpravy. Vodácke dievčence sa slnili, či už na svojich loďkách, alebo na brehu, ktorý bol miestami síce neschodný, ale pri reštauráciách boli malé pláže. Trochu ďalej, keď už toto divadlo bolo pre stravníkov na terasách nedostupné bol dokonca vodácky kemp z ktorého do mesta cez Vltavu a parčík viedol zastrešený most. Bol dosť dlhý a zas len pre peších. Predpokladám, že toto zázemie nevyužívali len vodáci ale aj iní dovolenkári na motorkách či plechovkách.

Múzeum historických motocyklú III

Na časy priemyselnej prosperity odkazovali aj dodnes prístupné šachty v grafitovej bani mimo mestského centra. Podobne ako aj v iných dovtedy nami navštívených mestách v Južných Čechách sme narazili na miesta pokiaľ sa motocyklisti mohli dostať. Parkovali vo dvoroch penziónov, reštaurácií, na parkoviskách s výhľadom na historickú časť mesta, či pri motorkárskych reštikách.

Celá výprava si pochvaľovala chvíle strávené v Českom Krumlove, no moja maličkosť s pohodou stotožnená nebola. Večer som sa utápal v kofole zo supermarketu a nadával na to, že som si stál na kábli a nehľadal samostatne už avizované múzeum motocyklov. Raz sa tam budem teda musieť vrátiť, no zrejme to nebude tak skoro, pretože mám stále blok z toho, že mesto je prakticky bez dvojkolákov a na chodenie po schodoch, či spojovacích uličkách už nemám žiadne ambície. Náladu som si zlepšil v nasledujúcich dňoch, keď som navštívil jedno súkromné múzeum, no o tom nabudúce.