96 hodín 4/6

Wilhelmshaven

Matka a Katka

A ich vojenské námorné múzeum... Keď som videl fotografiu na internete bolo nad slnko jasnejšie, že tam budem raz stáť. V peknom zálive Severného mora je majestátny raketový torpédoborec.

Mölders D 186 dlhý 133 m a široký 14,5 m! Vpredu aj vzadu má 127 mm delo, medzi komínmi vypúšťacie zariadenie pre osem raketových torpéd, vzadu sú aj protilietadlové strely Tartar a protilodné Boeing Harpoon. Ponorky strašili dva trojité 324 mm torpédomety. Pohon zabezpečovali dve turbíny a štyri kotle.

Je čo pozerať

Rýchlosť vyhnali na 33 uzlov. Keď som bol na kapitánskom mostíku na otáčkomery bolo max. 180 ot/min. Kajuta kapitána bola vo veľkosti garsónky a 350 členná posádka mala ozaj pohodlie. Len postele sa mi zdali ako v márnici. Vyvesený bol ešte rozpis služieb, jedálny lístok, v kajutách mužstva uložené uniformy. Loď vyradená v r. 2003. Vedľa sa na retiazke hojdala mínolovka.

Nech sa páči, míny.

Weilheim M 1077 v prevádzke 1958 – 1976. Mala len 47 m a plávala rýchlosťou len 16,5 uzlov.

Do obidvoch lodí sa dalo vojsť a poriadne si ich prezrieť. Okolo boli „porozhadzované“ spúšťacie zariadenia na míny a míny samotné. Lodné skrutky s hriadeľmi, lodné delá, lietadlo z lode, hliadkové člny, torpéda. Dalo sa pozrieť aj ponorku U 10 S 189. Oproti predošlým to bola malá ponorka a oproti ostatným s biednymi parametrami. Vo vnútri múzea boli chuťovky: šifrovací stroj Enigma, mini ponorka Seehund typ XXVII B, raketa S41.

Iná doba

Mini ponorka mala dve torpéda, obsluhu tvorili dvaja šialenci, veľakrát nadrogovaní, aby nespali čo najdlhšie. Častokrát sa otrávili pri nedokonalom spaľovaní, či vetraní. Hĺbka ponoru do 30 m, dĺžka skoro 12 m, šírka 1,68 m, výtlak 17 t ako cisterna. Diesel motor mal výkon 60 PS, elektrický 25 PS. Obrovský problém bol aj slabá navigácia, len dva kompasy a 3 m periskop.

Unikátna, riadili ju nadrogovaní.

Raketa S 41 v 80-tych rokoch bola najrýchlejšia a ani dnes nie je veľa rakiet rýchlejších. Rýchlosť nad hladinou mora M = 2,2, vo výške M = 3.

V areáli múzeá je príjemná cukráreň, kde zjem 1 kg koláčov. S plným bruchom sa nevraživo dívam na GPS, kde je v rožku údaj 460 km Dresden – Drážďany. Pomerne rýchlo som sa dostal na diaľnicu. Potom začalo pršať a pred Berlínom začalo peklo. Bola už nedeľa a tma. Dôsledky: pravý pruh 110km/h a viac, stredný 130 km/h a viac, ľavý oveľa viac. Všetky pruhy boli obsadené, autá vírili vzduch hociako, rozprášená voda a popletený vzduch mi prestal ofukovať priezor na prilbe. Vôbec som nemal z toho dobrý pocit. Našiel som si dva zájazdové autobusy a vopchal sa medzi nich. Takto s chráneným zadkom som sa blížil k Drážďanom. 15 km pred mestom som to vzdal a ubytoval sa v najdrahšom moteli môjho života. Bolo 23 hod. a ja som prešiel 980 km.