Štefan Svitko suverénnym víťazom Serres Rally 2018 + rozhovory s SK pretekármi

Text: SMF a Haro
Foto: FB – Serres Rally a Ján Zaťko

Štefan Svitko nedal svojim súperom od prvého dňa rely v sobotu 25.8.2018 šancu a zvíťazil vo všetkých siedmych súťažných dňoch tohto gréckeho dobrodružstva. Pred druhým Wesley Pittensom (NL) získal Štefan náskok 2:19:03 a na tretieho Paula Spieringsa (NL) dokonca až 2:37:11.

Darilo sa aj ďalším Slovákom v štartovom poli, Ján Zaťko skončil v absolútnom poradí na 9.mieste a vo svojej kategórii veterán mu patrí druhá priečka. V triede Moto4 ( do 600ccm) skončil na treťom mieste. Prvú desiatku uzatvára ďalší slovenský jazdec Vladimír Oboňa a vo výsledkovej listine 68 štartujúcimi motocyklistov figuruje ďalších šesť jazdcov zo Slovenska. Absolútne poradie: 1. Štefan Svitko, 2. Wesley Pittens (NL), 3. Paul Spierings (NL) .... 9. Ján Zaťko, 10. Vladimír Oboňa, ... 27. Martin Benko, ... 30. Jakub Lescinsky, ... 41. Jozef Oprchal, 42. Erik Vlčák ... 54. Peter Gašparovič, 55. Peter Rečičár.

Kompletné výsledky Serres rally 2018 ( absolútne poradie i po triedach) nájdete na stránke: www.serresrally.com/images/2018/RESULTS/Overall_Final_Classification.pdf

Rozhovory s pretekármi - spracoval HARO:

Text: Haro, zdroj

#1 Štefan Svitko

Naša motocyklová jednotka prevalcovala konkurenciu na Serres rally 2018 rozdielom triedy. Štefan vyhral všetky etapy a zaknihoval ďalšie rally víťazstvo. Rozdiel pred druhým v celkovom poradí predstavoval neuveriteľné 2 hodiny a 19 minút (nie 2 minúty, ako mylne oznamovali všetky slovenské médiá!!!).

Štefan Svitko: „Serres rally považujem za veľmi dobrý tréning na navigáciu podľa roadbooku, páči sa mi prostredie aj trate a rally má dosť kilometrov. Po vlaňajšom víťazstve som neváhal a štartoval aj v tomto ročníku. Darilo sa mi dobre, veď som vyhral všetky etapy a o celkové prvenstvo som sa mohol pripraviť iba ja sám. No mnohé veci boli inak, akoby som si prial.

Doposiaľ mala rally každoročne dokonalé roadbooky na navigáciu, no teraz obsahovali chyby, niekedy vážne. Okrem toho po dažďoch neprešli usporiadatelia znova trate a preto chýbali v itinerári nové výstrahy, hlavne pred vymletými jamami a korytami.

Po etapových víťazstvách som ráno vždy štartoval ako prvý. Vzhľadom k tomu, že trate poriadne zarástli, bolo veľmi nepríjemné jazdiť po vysokej tráve so skrytými kameňmi a koľajami, prípadne ak ma bičovali nízko visiace konáre nad lesnými cestičkami. Raz ma dokonca zavesilo na akési lano, prevesené cez cestu.

Terény sú viacej enduro ako rally, akurát predposledná etapa mala rally charakteristiku. Bola viacej do rýchla a v otvorenom teréne. Aj maratónska etapa do Bulharska a späť by bola príma, nebyť mnohých úplne zarastených a vodou poničených úsekov.

Najviac mi však chýbala vnútorná motivácia. Od začiatku som viedol a náskok zvyšoval každým dňom. Je lepšie, ak ma niekto vyslovene naháňa a tak so môžem porovnávať a zlepšovať. Tak som aspoň s Maťom uzatváral stávky, o koľko budem zajtra prvý.

Víťazstvo ma potešilo, hlavne trénovanie navigácie pred Oilybia Rally 2018 a pred Dakarom 2019.“

#83 Vlado Oboňa

Od vážneho pádu na Albania rally Vlado netrénoval, pretože zranenia ho limitovali. Napriek tomu neodolal a rozhodol sa zúčastniť na Serres, tak ako pravidelne predtým.

Vlado Oboňa: „S rozbitými rebrami po Albánii som na motorke prakticky nesedel. Preto účasť na Serres bola chápaná ako rodinno pohodová akcia. Proste som vzal rodinu k moru a ja som pretekal. Trasy na Serres sú vždy viacej enduro ako rally, čo mi v tomto stave vyhovovalo. Úmysel príjemne pojazdiť a sústrediť sa na navigáciu som v podstate dodržiaval počas celého týždňa.

Prológ mi vyšiel dobre až do miesta, kde na zúženom mieste ležal vyvalený chlapík, čo zablokoval prejazd na trase. Zo 10 Talianov a Angličanov sa prizeralo, no nik mu nepomohol. Tak so sa predral dopredu, pomohol mu vstať a vysadnúť na motorku. V tej chvíli všetci prizerajúci sa vyrazili vpred a zapchali cestu. Tam mi naskočila nejaká strata.

Keďže tento rok obsahoval roadbook aj nepresnosti a zrejme trate deň vopred neabsolvoval predjazdec, ktorý bežne aktualizuje nové nebezpečenstvá a výstrahy, bol o dôvod viacej jazdiť na istotu a poriadne navigovať. To postupne prinášalo ovocie a umiestnenia. Maratónska etapa v Bulharsku v miestnom národnom parku, vedúca po hrebeni s nádhernými výhľadmi, bola krásna. Ale zapeklitá navigácia ma potrápila aj tu. No čím menej som blúdil, tým mala jazda plynulejší charakter.

Na konci rally som jazdil totálne na istotu a bez pádov. Hlavne posledná etapa má charakter ťažkého endura s veľmi komplikovanou navigáciou. Niektoré úseky som šiel pomaly krokom, v jednej dedine stretávam Jana Zaťka, ako pol hodiny blúdi a nevie nájsť cestu. Tak sme pokračovali spolu niekoľko kilometrov.

Na konečnom dobrom umiestnení sa podpísala hlavne pohodová jazda a poctivá navigácia. Pomohla aj motorka, ktorá absolvovala všetky dni bez najmenšej poruchy.“

#31 Martin Benko

Maťo sa stal v priebehu niekoľkých rokov úspešným rally pretekárom. V poslednej dobe často trénuje so Števom a spolu makajú hlavne na kondícii a balančných cvikoch. Pravidelne sa zúčastňuje na európskych rally, ktoré berie ako prípravu na tie náročnejšie africké. Na ťažkej Rally Replike podal výborný výkon, až do poslednej etapy pokuroval najlepším na ľahkých endurách.

Maťo Benko: „V Grécku v posledných mesiacoch dosť pršalo a roadbooky, pripravované dávno pred rally neboli aktuálna. Predjazdec v tomto roku neprešiel trate tesne pred pretekmi a preto chýbali mnohé výstrahy a zmeny. Tak sa stalo, že notoricky nepresná Albania rally mala dokonalý roadbook, a vždy dokonalá Serres rally ho vyprodukovala nepresný.

Pred rally Števo zistil, že mu nesedí potrebná veľká nádrž ma jeho novú KTM SXC, tak som mu požičal na preteky moju motorku. Tým pádom som musel štartovať na ťažkej KTM Raly Replica, ktorú mám vyslovene na veľké africké rally. Tak som si povedal, že odjazdím pre radosť to čo pôjde. No výkony rástli a umiestnenie v prvej desiatke ma tešili.

Obrat k zlému nastal až v poslednej etape, ktorá býva extrémna a nemá s charakterom rally veľa spoločného. Po prvých 10 kilometroch som asi 3x zostal visieť na bruchu. Na kritických úsekoch boli vyjazdené také hlboké drážky, že úzke endurá tadiaľ pobiede prešli, no Replica so širokým spodkom zostávala na ochrannom kryte motora a kolesá vlastne viseli vo vzduchu. Vzhľadom k nechuti rozbiť novú motorku, určenú na Oilybia a Africa Eco Race, som etapu radšej zabalil.

Príjemne prekvapil Erik Vlčák, dobre jazdil aj navigoval. Ak sa naučí dodržiavať aj rýchlostné limity a viacej zapojí rozum, bude z neho kvalitný rally jazdec.

Dodo Oprchal začal konkurovať Janovi Zaťkovi v počte stratených, zlomených a pokazených súčastí motorky. Napríklad maratónsku etapu prešiel bez stupačky (!!!), a to sedlal ťažkú 690-ku.

Rally bola pekná, no stratila z povesti dobre zorganizovanej akcie. Nepresný roadbook, trávou zarastené trasy a nízke konáre stromov zlý dojem iba znásobili. Dúfam, že sa kvalita v budúcnosti vráti tam, kde bola predtým.“