Vyhráva Keeway

inzerovaná Keeway X Light 125i CBS euro5

Nedávno som poukázal na to, že na Slovensku je situácia okolo retromodelov motocyklov v kubatúre 125 ccm veľmi špecifická. Predajcovia sú akosi zabetónovaní vo svojom mikrokozme a nepotrebujú sa posunúť ďalej k ľuďom, ktorí navrhujú spoluprácu na báze propagácie práve tohto segmentu (retromoto 125 ccm). Po mojom neúspechu o kontaktovanie či navrhnutia spolupráce zo strany predajcov na Slovensku zostala moja ponuka visieť vo vzduchu (v internetovom priestore) odignorovaná.

Nepredpokladal som takú rôznorodú diskusiu, ktorá v konečnom dôsledku sa zúžila na hodnotenie mojich krokov ako urážlivé voči tým, ktorí ma odignorovali. Niektorí "odborníci na reklamu" dokonca tvrdili, že som len človek, ktorý mieni získať motocykel za polovicu avizovanej ceny, dokonca odvážlivci tvrdili, že ho chcem zadarmo. Naznačil som, že podceňovanie tých, ktorí ponúkajú spoluprácu, nie vždy pre predajcu prinesie to čo očakáva, teda imúnnosť v jeho činnostiach. Musím povedať, že mentalita ľudí z obdobia porevolučných detí akosi komunikáciu ako takú úplne dostala mimo rámec slušnosti mojej generácie.

Dunaj a bratislavský hrad po vojne internet

Prečítal som si, že som prakticky len jeden neznámy z davu, tak prečo by sa mnou zabehnutý predajca mal zaoberať, lebo ho to vraj zaťažuje v práci, či podnikaní.
Prečítal som si, že v reklame si podmienky stanovuje zabehnutý reklamný agent a nie ten, kto spoluprácu ponúka.
Prečítal som si, že by som sa mal viac sústrediť na samotné jazdenie a brať bez zamyslenia, čo mi kto ponúka.
Prečítal som si, že v konečnom dôsledku mám byť rád, že si vôbec môžem vybrať od nemenovaných predajcov a kúpiť to, čo si u nich objednám a oni to na Slovensko len privezú.
Prečítal som si, že moja naivita nepozná hraníc a podobne...

Môžem povedať, že moje cielené konanie malo úspech v zahraničí a to len kúsoček za riekou Moravou. Nie každý predajca v Čechách tiež pochopil o čo vlastne v mojej ponuke ide. Predajcovia Brixtonov, či Rometov síce zbystrili pozornosť, no v konečnom dôsledku ich postoj kopíroval konanie predajcov na Slovensku. Po e-mailovej komunikácii a spoločnom konsenze ohľadne spolupráce som sa osobne vybral na Moravu. Keďže už ako muž v rokoch mám vlak zadarmo a bez skladačky sa nikam nepohnem, spravil som si výlet do Hodonína, kde je úplne iný svet. Výraznejšie ústupky od katalógovej ceny sme spoločne dosiahli na model Keeway RKF 125, no ten je z inej kategórie, ktorú som pracovne nazval batman moto. Prestavba na retro by výrazne prekročila moje kalkulácie.

ešte atraktívnejšia kakaovo hnedá

Apropó, kalkulácie. Bolo mi naznačené, že bez "peněz na muziku nelez". Bohužiaľ, ten, ktorý toto naznačil, nemá vôbec žiadnu fantáziu. Pre objasnenie: to, že idem do projektu s istou sumou peňazí, neznamená, že ich viac nemám, ale znamená to, že je to objem, ktorý som ochotný do projektu vložiť, pretože investovať jednorázovo celý objem, ktorý vlastním, je hazard a priama cesta k vyrobeniu dlhu, s ktorým sa nepočíta.

V druhom kole padla voľba na Keeway 125 X-light. Bohužiaľ ale výrobca nepočíta s doplnkami a ani predajcovia doplnkov k tomuto modelu nič neponúkajú. Vidím to tak, že sa musím pousilovať a vymyslieť ako ukotviť sadu kufrov nad zadné koleso, ako ukotviť bočné tašky na nádrž, zakomponovať padacie rámy a v konečnom dôsledku doplniť palubovku o držiak navigácie, chrániče na ruky a niečo na ukotvenie ďalšej batožiny okolo reflektora. X-light je koncipovaný ako všestranný, a teda nemusím vymýšľať nejaké antidevastačné pneumatiky pre jazdu v teréne, ktorá u mňa obnáša výjazdy do lesa, či k prekonávaniu horských hrebeňov a dávno zabudnutých ciest ako napríklad cesta cez Šturec medzi Motyčkami a Liptovskými Revúcami. Dnes sa jazdí cez Donovaly.

moto v reálnych kontúrach

Nastúpil som na vlak ako každý pracovný deň, no nevystúpil som v Bratislave, ale v Kútoch. Neboli by sme na Slovensku, keby problémy železníc nepadali na hlavy cestujúcich. Vlak z Kútov do Holíča jednoducho vôbec nešiel a v zabezpečenej autobusovej doprave nemali voľného vodiča, tak som v Kútoch strávil dve hodiny bez relevantných informácií, prečo je to tak. Keď nakoniec nejaký autobus prišiel, ten kopíroval po cestách železničné zastávky a údajne skončil v Skalici. Vystúpil som v Holíči a hranice som prekročil tradične na skladačke.

Majiteľ motopredajne a jeho spolupracovníci, či zamestnanci boli maximálne ústretoví a môžem povedať, že fičia na rovnakej vlnovej dĺžke života, aj keď sú tiež limitovaní domácimi byrokratickými nariadeniami. Ich ponuka je rozmanitá, no najviac ma nadchli indické Royal Enfieldy. Došlo k záväznej dohode, aj keď nie s tou osobou s ktorou som komunikoval, ale priamo s majiteľom. Keď sa oteplí, tak si pôjdem motocykel prevziať a vybaviť koncové administratívne úkony, ktoré sú stále otvorené. Ľudia v DNX Motoshop sú ústretoví a nijako sa netvária ako predajcovia na Slovensku, teda povýšenecky (myslím, že to vystihuje slovenský prístup k ponukám na spoluprácu).

moderné enduro

Keď som spomenul Šenkvice, tak viacerí zbystrili a spomínali na motocrossové podujatia z minulosti na šenkvickej trati. Slovo dalo slovo a spolupráca sa rozbehla. Mojim prvým vkladom sú tieto riadky a dokumentačné zábery mnou preferovaných historických objektov v Hodoníne a okolí. Bolo síce hmlisto, no môj výlet splnil svoj účel a ako perlička boli mnou objavené kanalizačné poklopy zo zlievárne v Maši pri Cinobani, kde som strávil svoje detstvo a mladosť. Cesta späť sa niesla v podobnom duchu, teda do Holíča skladačka, z Holíča do Kútov autobus a odtiaľ už len kupodivu vlak s prestupom v Senici a v Trnave.