Supermoto na Slovensku, II. časť

Ak by som mal vtedy vlasy, určite by zaraz ošediveli. Totiž vybrané kapitoly z mojej najdlhšej reportáže sa objavili v článku o daných pretekoch, pričom autori boli traťový komisár pretekov a redaktor Moto Magazínu konkrétne: A. Radoczi & M. Tamáši. Kto bol A. Radoczi som vtedy nevedel.

Suveg Slavomír

Ako som naznačil minule, tak som sa ako dokumentarista zúčastnil úvodného preteku supermoto na Slovensku, ktorý bol ako prvý v slovenskom šampionáte. Je pravda, že prvou lastovičkou bola akcia v Bratislave, no tá bola vtedy klasifikovaná ako šampionát bratov Čechov. Z preteku som spravil viacero variant reportáže. Minule som predložil skrátenú verziu, ktorú som poslal do vtedajších redakcií printových časopisov mesačníka „Svet Motocyklov“ a do štvrťročníka „Moto Magazín“.

Ako som predpokladal, záujem nebol, no zo Sveta Motocyklov sa ozval vtedajší redaktor pán Lacko. Padol som na zadok, keď mi otvorene v liste odprezentoval, že na akcii sa zúčastnil a má pochybnosti o autencitite môjho kompilátu. Odpísal som mu, že ak to myslí vážne, tak kde bol, keď sme sa vôbec nestretli. Moja reakcia bola, že areál kameňolomu nie je až taký veľký aby sme sa nestretli, práve naopak museli by sme o seba zakopávať. Pomyslel som si, zrejme sa cíti byť ohrozený, neriešil som to. Zrejme keby som oslovil pána Turányiho ako majiteľa, určite by to bolo ináč. Neskoršie mi mysľou prebehlo, že medzi stanovišťom skútrov a stanovišťom motocyklov KTM na dolnej terase sa dokolečka neustále niekto vozil na jednom z predstavovaných motocyklov KTM a vôbec ho nezaujímalo ako preteky pokračujú alebo niečo čo by s pretekmi úzko súviselo. Možno to bol spomínaný „profesionálny redaktor zo Sveta motocyklov“, neviem. Situácia mohla byť aj taká, že ak tam bol, sedel niekde v teple a vôbec nevystrčil nos von do dažďa. Jeho produkt nakoniec v časopise bola len infoška s množstvom zastieracích manévrov, no nič k veci.

Keďže na pozvánke bol aj odkaz na www.supermoto.sk, tak som tam poslal dlhú verziu reportáže. Admin stránky, ktorý sa so mnou spojil žiadal o súhlas s uverejnením, ale vyjadril prosbu o nejaké fotografie, ktoré by si oskenoval a zverejnil. Spolupráca s týmto pánom bola obojstranne plodná, pretože stránku Supermoto začalo navštevovať naozaj dosť nadšencov tejto disciplíny. Spoluprácu nakoniec ukončil majiteľ domény, ktorá nakoniec zanikla. Pozadie a ani majiteľ ma nezaujímal, veď nebolo prečo. Nakoniec sa ukázalo, že majiteľ je jeden zo Žuborovcov z B. Bystrice, ktorý vtedy figuroval ako dovozca motocyklov KTM. Jeho maličkosť ešte spomeniem. Po zániku stránky som predmetnú reportáž vložil na túto stránku (Motoride) v roku 2007 do diskusie k článku „Na Pezinskej Babe cez víkend podujatie v Supermoto“, ktorý bol prevzatý od agentúry SITA. Môžete si ju tam prečítať, odporúčam, pre ďalšie pochopenie znamienka „-“ v názve.

tlačenica po štarte

V tom období som čítal všetko dostupné o motocykloch ako takých. Ako honorár som získal predplatné časopisov Svet Motocyklov, či Motor Journal. Medzeru medzi týmito dvomi periodikami som si vypĺňal čítaním zahraničnej tlače. Dostali sme sa vtedy s rodinou do zlej finančnej situácie (manželku okradli a vybielili nám účet za aktívnej účasti našej vtedajšej banky). Musel som si požičať a starší Moto Magazín zatiahol môj svokor. Pri čítaní asi pol roka, možno aj viacej, od spomínanej akcie do mňa vstúpilo sto čertov. Ak by som mal vtedy vlasy, určite by zaraz ošediveli. Totiž vybrané kapitoly z mojej najdlhšej reportáže sa objavili v článku o daných pretekoch, pričom autori boli traťový komisár pretekov a redaktor Moto Magazínu konkrétne: A. Radoczi & M. Tamáši. Kto bol A. Radoczi som vtedy nevedel. Sondoval som teda cez p. Dömötora (technického komisára pretekov), kto to je. On mi bez prípravy vychrlil, že to je jeho kolega. Sondoval som teda ako je možné, že sa v Moto Magazíne niekto odprezentoval niečím, čo mu vôbec nepatrí a kde je novinárska etika a podobne.

Zohnal som si číslo do spomínanej redakcie. Zodvihol to iný pán, síce T. Brniak. Spýtal som sa ho, ako je možné, že ma premenovali, veď reportáže a články podpisujem Gilbert a nie A. Radoczi & M. Tamáši. Ten sa arogantne ohradil, že čo oni so mnou majú. Opätoval som, že som autor reportáže a keďže som im text poslal do redakcie nástojím na finančnom ohodnotení, keďže reportáž (aj keď skrátene) uverejnili. Nerozišli sme sa v dobrom a od vtedy tvrdím, že „zlodej zostane zlodejom“. Moje skúsenosti s komunikáciou s redakciami v ktorých títo páni pôsobili mi to potvrdili a týmto činom dali na vrch čerešničku o neuznaní autorských práv a dali pod pás aj novinárskej etike.

01. R. Žubor v súboji s Mikulákom J

Nakoniec som sa asi po roku dopátral k mechanizmu. Páni Brniak a Tamáši mali na stole reportáž, ktorú som odprezentoval v časti „+“ , no boli si vedomí po skúsenostiach so mnou, že budem žiadať honorár, tak si našli cestu ignorácie novinárskej etiky. O reportáž požiadali p. Radocziho, lebo na preteku bol ako traťový komisár. Ten požiadal o pomoc Žuborovcov a tí ho odporučili na moju reportáž na stránke Supermoto.sk. Predpokladám, že v duchu vtedajšej hrubosti a arogancie bol pre spomínaných aktérov autor nepodstatný element a ani sa nespojili s adminom stránky www.supermoto.sk z Košíc, čo mi on potvrdil. Takže mi z toho stále vychádzalo a vychádza, že autor je nepodstatný element. V podobnom duchu sa zachovali aj správcovia areálu v starom kameňolome, ktorí prevzali všetko kompletne bez môjho vedomia na svoju stránku. Keď som na to upozornil, tak sa zatvárili, že čo chcem, veď to už aktuálne nie je. Našťastie sa to pri ďalších mojich aktivitách v kameňolome zmenilo.

Do dnešných dní zainteresovaní nemali potrebu svoje konanie ozrejmiť. Jediný kto mal gule bol traťový komisár A. Radoczi. Je to stále pre mňa nedotiahnutá záležitosť. V tom období som sa skontaktoval s viacerými motoristickým aj zahraničnými redakciami a keď som spomenul krádež a aktérov, tak sa vyjadrili, že majú s týmito „redaktormi“ svoje, mne podobné skúsenosti. Je to 20 rokov, tiež už prakticky vzhľadom na môj vek je to memoárová záležitosť, ktorá bola vtedy naozaj dosť vypuklá. Pre ozrejmenie môjho názoru: „Zlodej zostane zlodejom“ to zrejme čitateľom, ktorí v priebehu rokov obhajovali spomínaných redaktorov ako rovných chlapov stačiť bude, alebo nie?