Zlaté riadidlá - ako vznikli preteky Supermoto

Svoju prevahu prezentovali najskôr cestári, pretože ich nadšenie bolo nekonečné a zanietenie ešte väčšie.

EDDIE LAWSON

Prvé zlaté riadidlá získal na zmiešanom povrchu EDDIE LAWSON. Terenári si vôbec neškrtli a zamiešali sa do pelotónu porazených. Na svojich sokov z cestárov len oduto zízali. O rok neskôr sa pripravili lepšie, ale na WAYNEA RAINEYA nemali a znovu odišli s dlhým nosom. Cestári sa opäť radovali strieľalo pravé Šampanské a promenáda na prednom, či zadnom kolese dávala tušiť nadvládu sekty cestárov.

WAYNE RAINEY

Tretie preteky, ale priniesli zlom a na scéne sa predviedol domáci (francúzsky) motokrosový šampión STÉPHANE CHAMBON. Tento cestárov prekvapil svojim výkonom a viditeľne ich naštval. Tí škrípali zubami a lámali si hlavu, čo to malo znamenať. Odpoveď bola prozaická. Chambon celú sezónu trénoval len na tratiach so zmiešaným povrchom, čím sa stal prvým špecialistom v supermotarde. Tým vytvoril úplne nový druh motocyklového športu, ktorý nikto nepoznal a na ktorý sa predstavitelia motocyklových federácií pozerali zvysoka a nechceli s ním nič mať. Ich ignorácia netrvala dlho. Do diania sa zamiešali úpravcovia, a trh, ktorý takéto motocykle požadoval.

STÉPHANE CHAMBON

Aj najväčší svetoví výrobcovia boli spočiatku skeptickí no stále tí úpravcovia nedali pokoj. Mánii supermotardu prepadalo stále viac a viac motocyklových pretekárov a tým aj motocyklová federácia prispela k oficiálnemu uznaniu supermotardu ako motocyklovej disciplíny nie síce samostatnej, ale pod ochrannými krídlami motokrosu.

JOHN KOCINSKI

Vo štvrtom roku existencie preteku o zlaté riadidlá potvrdil svoj primát S. Chambon a jeho supermotardová HUSQVARNA 610. Cestári opäť zúrili. JOHN KOCINSKI dokonca pretekal na identickom motocykli ako S. Chambon no nestačil. Nestačil ani ALBERTO PUIG. Cestári tak špičku prenechali elite špecialistov. Ďalším úspešným motokrosárom bol JEAN-MICHEL BAYLE na upravenej HONDE. Títo jazdci sa však neuspokojovali len supermotardom, ale zabŕdli aj na teritórium cestárov, čim im dali najavo svoju prevahu. Cestári len žasli, no neviem o tom, že by sa niektorí z nich zodpovedne zaradili medzi terenárov.

Súčastnosť potvrdzuje záujem o Supermottard u jazdcov Trialu a Plochej Dráhy. Vlna Supermottardu zasiahla prakticky celú Európu. Najskôr to boli samostatné šampionáty v Nemecku, Taliansku, Beneluxe, Rakúsku, v ostatných štátoch, Čechách a na Slovensku. Medzinárodné Majstrovstvá týchto krajín priniesli zavedenie Majstrovstiev Európy (ME) v triedach OPEN, HOBBY, KTM-cup, Husqvarna-cup, ARAL-cup a iné značkové preteky a FIM pripravila technické predpisy, ktoré vychádzajú z predpisov motocrossových doplnených o špecifické state.

Ako som spomínal najskôr sa ako náradie používali upravené motocrossové motocykle. V tomto segmente sa vykryštalizovali výrobcovia, ktorí začali výrobu originálnych dielov pre Supermottard na motocrossové alebo enduro motocykle ako základ prestavby. Samostatne trh ponúkal alebo ponúka špeciálne ráfiky s priemerom 17 palcov na predné koleso 3.50-17 a zadné 4.25/4.50-17. Výplet špecialisti robili na originálne crossové náboje (Jedným z prvých na Slovensku bol Rado Žubor). Pre dvojúčelové použitie svojho miláčka (teda crossky) sú v ponuke kompletné kolesá spolu s obutím, ktorých prezutie zvládne každý zručný motorkár sám.

Rado Žubor

Pneumatiky na obidva návody sú superšportovej sady vpredu 120-17 a vzadu 160-17, prípadne slicky s ručne narezanými drážkami. Pri svojpomocnej kompletácii sú k dispozícii samostatné brzdové kotúče vpredu s priemerom 320 mm. Originálne pôvodné kotúče sú pri razantnej jazde tak tepelne namáhané, že sa prehrievajú a brzdy vädnú. Okrem toho najlepšie sú kompletné brzdiče s pumpou zo superbikov, či superšportov. Samozrejme ich výmena prináša aj výmenu pôvodných nosníkov predných vidlíc za špeciálne supermotardové, ktoré disponujú väčším rozpätím o 5 až 12 mm. Nevyhnutné je upraviť zníženie zdvihov na 270 mm, kvôli zníženiu ťažiska stroja. Najdôležitejšie je však naladiť motor a výfukové potrubie tak aby motor ťahal čo najviac a vyhovoval osobným požiadavkám jazdca, teda šampióna. Predpisy FIM určujú podmienky akceptovania licencií nielen pre motokros, ale z akýchkoľvek motocyklových disciplín. Technické predpisy FIM určujú pre jazdca a motocykel minimálne tieto podmienky. Jazdec môže mať dva motocykle, ktoré môže v priebehu tréningu, medzi jazdami alebo pri prerušení, obnovení štartu meniť. Rozmery pneumatík sú ľubovoľné, maximálna šírka medzery v dezéne je 15 mm. Motocykle majú limitovanú váhu do 125 cm3 88 kg, do 250 cm3 98 kg a nad 250 cm3 102 kg. Predný blatník môže byť zmenšený, ale predný koniec musí zvislo presahovať os kolesa a musí byť pripevnený na spodnom nosníku vidlice. Blatník musí byť zaoblený. Odvzdušnenie motora musí byť zvedené do odnímateľnej expanznej nádoby s minimálnym objemom 250 cm3. Odvzdušnenie nádrže musí byť vybavené spätným ventilom. Všetky výpustné skrutky musia byť prevŕtané a zaistené drôtom, aby ich jazdec počas jazdy nestratil. V chladiči musí byť len voda bez prísad. Jazdec musí mať koženú kombinézu (jedno či dvojdielnu) s kevlarovými chráničmi chrbtice, kožené rukavice a motokrosové topánky.

O tom čo sa dialo ďalej vo svete spomeniem nabudúce.