Vydal som sa na trať MR Enduro 2006 Krompachy

Nanešťastie mám obuté trialové gumy, prednú navyše zrelú na výmenu. Modlím sa aby nebolo veľmi mokro. Moje modlitby boli vyslyšané asi 1/2 kilometra. Hneď prvý úsek v lese je skokovité klesanie po kameňoch a koreňoch s blatom a ja sa len šmýkam.

Blato po pár metroch

Nejako som to zvládol. Nasleduje príjemný prejazd okolo jazierka kde oddychujú ľudia. Zopár z nich mi zamáva, asi v nádeji že som súťažiaci. Celkom príjemný pocit. Tiahly výjazd peknou lesnou cestičkou, zopár miernych zatáčok, nič zvláštne, nedeľná prechádzka. Hneď sa to ale stáča dole kopcom. Predchádzajúce dni dosť intenzívne pršalo, takže kľudný zjazd dole úžľabinou sa mení na namáhavý zjazd dole korytom potôčika, navyše riadne rozjazdeného.

Klesanie dolu potokom

Nadávam si, prečo som nevymenil gumy. Pokračujem peknými lesmi, dobieha ma Poliak na KTM. Snažím sa mu uhnúť, lebo ide evidentne rýchlejšie. Nanešťastie je to na dosť blbom mieste, pri objazde spadnutého stromu, šmýkam sa na korení a padám. Chlapík ma s úsmevom upokojuje „spokojne“. Kým mu stihnem odmávať, je preč. Klesanie, stúpanie, klesanie, zatáčka, mláka, koľaj... pekne sa to strieda. Prichádzam k „padáku“ cca 10 metrový zjazd, klesanie minimálne 45 stupňov, pomedzi stromy. Celkom sa dá. Po zopár metroch ďalší padák, oveľa dlhší a oveľa strmší, navyše v zatáčke. Zalomil som, púšťam sa dole, bohužiaľ príliš intenzívne brzdím prednou a tak nasleduje jediný možný scenár, pád.

Na fotke to nevyzerá, ale je to riadny padák

Vyslobodzujem sa zo „zamotania“ s motorkou a pokúšam sa ju zdvihnúť. Kto už niečo také robil, vie o čom točím. Pošmykol som sa na sypajúcej sa hline a kotúľam sa dole kopcom vedľa motorky. Ale nieje to až také hrozné, rýchlo som zastal. Mne ani technike sa nič nestalo a tak pokračujem. Dlhý výjazd kamenisto-hlineným podkladom mi dáva zabrať, začínam cítiť zápästie a predlaktie. Ešte horši je rovnaký zjazd. Mám za sebou iba cca 15 km. Ako by som sa asi cítil po 150 km? Za pekným brodom vychádzam na asfaltku, oddychujem počas jazdy.

Zatáčam na šotolinovú cestu a potom do lesa. Lesná cesta začína stúpať, pribúda hlboká brázda, kamene a kmene, zužuje sa a stále stúpa. Prejazd je dosť ťažký, jediné čo sa dá robiť je držať plyn na plno a držať moto pokiaľ možno v priamom smere. Je to trochu problém, keďže predné koleso je viac vo vzduchu ako na zemi. V žiadnom prípade ale nesmiem zastať. Po cca 1,5 km za zrazu „odnikiaľ“ nabrala voda. V stúpaní a teréne s ktorým mám aj tak čo robiť sa zrazu podmienky zhoršili o 100 %. To čo bolo doteraz rozjazdená hlina medzi kameňmi, je teraz lepkavé blato medzi kameňmi. Snažím sa ísť koľajou, kde ako tak tečie voda, je tam menej blata. Zrazu je tu blbé zalomenie kopca, možno 2 metrové, ale strmé. Fyzika nepustí, nalepené blato na zadnom kolese nedokáže preniesť hnaciu silu a ja zastavujem.

Tak, a som v prdeli. Skúšam trochu cúvnuť a pohnúť sa. Ani náhodou. Skúšam obchádzku pomedzi stromy, celý výjazd je ale v koryte, takže sa medzi stromy ani neviem dostať. Trápim sa 15 minút ale nejde to. Vzdávam sa. Púšťam sa naspäť dole výjazdom až na asfaltku a odchádzam do depa …

V depe som ráno rozprával s Peťom Podhorským (jediný štartujúci Slovák v E1, po prvom dni 11. miesto), upozorňoval ma na jeden výjazd. Na vlastnej koži som zistil, ktorý to bol. Možno keby som mal poriadne gumy alebo inú motorku. Výhovoriek by sa našlo. V každom prípade si myslím, že aj o dosť skúsenejší jazdci ako som ja, by sa tam vytrápili. Celý pretek bol ako ten výjazd, namáhavý a čím ďalej, tým ťažší. Nevidel som ako to prechádzali súťažiaci ale podľa toho čo som videl na iných miestach to museli zvládať bez problémov. Ale tak to má byť. JAZDIL SA SVET …

PS: Nemôžem si odpustiť ešte jednu poznámku, zdanlivo nesúvisiacu s pretekami. V nedeľu večer som čakal zvlášť na športové správy na nemenovanej „najsledovanejšej televízii ktorá nás baví už 10 rokov“. Bola reč o futbale, volejbale, basketbale ktorý sa hral „za rohom“ v Japonsku a Slováci tam ani neštartovali, prebralo sa rallye a čo ja viem čo ešte, ale enduro ani náznak. Neviem ako často štartujú Slováci na majstrovstvách sveta v endure a ako často sú majstrovstvá sveta na Slovensku, ale podľa mňa by si to zaslúžilo aspoň krátku správu. Chápem reklamy ktoré nastrkajú do každej píííp, majú z toho peniaze. Ale prečo nemohli ušetriť vysielací čas nezaradením 97. opakovania upútavky na dementnú telenovelu a dať namiesto toho zopár slov o Kormpachoch, tomu celkom nerozumiem. Bolo to preto, že sa nikto nezranil, že nebolo veľa krvi? Lebo mám taký dojem, že v takom prípade by to dali, to predsa zvyšuje sledovanosť. Je mi z toho zle.